"Nechcem veci merať cez peniaze"

Herec a moderátor Štefan Bučko si pred nedávnom našiel cestu do Košíc spolu s manželkou, speváčkou Adrienou Bartošovou. V rámci Festivalu sakrálneho umenia ponúkli tunajšiemu publiku literárno-hudobné pásmo. Po jeho skončení si Š. Bučko našiel čas na krátky rozhovor.

Vždy keď príde do Košíc, nedá mu nespomenúť si na to, ako práve v tomto meste začínal moderovať vedomostnú súťaž Riskuj na JOJke. Televízia totiž začínala pred viac ako piatimi rokmi s vysielaním z Košíc. "Je to zvláštna situácia, lebo v Košiciach som začínal a znovu som v Košiciach, keď relácia končí," prezradil Š. Bučko.

V čase, keď bol na východe Slovenska, mal totiž pred sebou už iba nakrúcanie posledných deviatich častí, ktoré sa budú na JOJke vysielať do konca roka. Od januára sa už Riskuj na obrazovkách neobjaví... "V každom prípade sa Riskuj neruší preto, že by malo zlú sledovanosť. Naopak, ešte vždy si ho pravidelne pozrie veľa divákov a má veľkú obľúbenosť. Ale JOJka sa chystá robiť nové formáty a pravdepodobne nemá toľko vysielacieho času, aby mohla aj naďalej vysielať všetko. Preto sa musí niektorých relácií zriecť a medzi nimi je i Riskuj. Isteže mi bude ľúto, no ja nie som ten typ človeka, ktorý by lamentoval, kade chodí... Bola to polhodinka príjemnej encyklopédie - pre mňa, súťažiacich a aj divákov."

Samozrejme, že za tých viac ako päť rokov sa mnohému vďaka tejto relácii i priučil. "Okruhy otázok však boli veľmi širokospektrálne a mnohé boli úplne mimo mojich záujmov. Navyše - ja som tam nebol na to, aby som si čo najviac zapamätal, ale aby som súťaž viedol a kontroloval. Samozrejme však boli v otázkach občas aj oblasti, v ktorých sa viac vyznám. Vtedy som vedel zareagovať a odpovede aj nejako doplniť." Pravidelnému divákovi nemohlo ujsť, že vždy keď sa téma týkala divadla či literatúry, Š. Bučko sa usmieval a ak mohol, doplnil odpoveď o nejakú informáciu, napríklad kedy sa daná divadelná z otázky hra hrala v jeho domovskom Slovenskom národnom divadle... "Samozrejme - umenie, ale nie len divadelné, je pre mňa priorita. Som fanatik do vážnej hudby, hlavne opernej tvorby. Zaujímam sa aj o výtvarné umenie, dejiny, svetovú literatúru..."

Š. Bučko hneď po skončení VŠMU nastúpil do SND, ktorého členom je dodnes. Nie je mu ľúto, že napriek tomu ho väčšina ľudí pozná ako toho, ktorý moderuje Riskuj? "Je to daň menšinového žánru, veď do divadla chodia len tri percentá obyvateľstva a to myslím, hovorí za všetko. Napríklad Didi Mórovú alebo Zuzku Fialovú by asi nepoznalo toľko ľudí, keby jedna v jednej šou nekorčuľovala a druhá v inej netancovala... A pritom sú to skvelé herečky, na ktorých SND stavia repertoár. Isteže nie len na nich, ale sú to naozaj výborné herečky, no kto by o nich vedel, nebyť tých šou? Je to zvláštne, že to takto funguje..."

Š. Bučko nikdy nezanevrel na menšinové žánre. "Človek si musí kultivovať svoje vlastné vedomie, vlastnú filozofickú orientáciu. Cítim, že mojou povinnosťou je oslovovať ľudí aj náročnejšími umeleckými formami a rozširovať tú zdanlivo úzku škálu vnímavých ľudí. To ma baví. Nikdy mi nie je ľúto sa ´obetovať´ pre podobnú vec. Preto napríklad teraz v decembri ideme s Adriankou do Mníchova zadarmo urobiť pre tamojších Slovákov literárno-hudobný večer. Čosi podobné, čo sme ponúkli Košičanom. Veľa som pochopil, keď sme v roku 2003 boli v Montreale tiež vystupovať pre Slovákov. Tí ľudia tam prahnú po autentickom slovenskom slove a je im o to vzácnejšie, keď je zaobalené vo vznešenej forme. Nie všetko je merateľné peniazmi a tým, čo sa považuje za všeobecný úspech..."

Okrem toho, že je moderátorom a hercom v SND, je aj pedagógom na VŠMU, kde učí najmä umelecký prednes. "Veľa mojich kolegov pedagógov zanechalo učenie práve preto, že im to zaberalo veľa času a unikal im zárobok. Ja som vytrval. Myslím, že keď má človek nejakú danosť, tak ju má nejakým spôsobom posúvať ďalej. Je to moje poslanie a ja tomu obetujem všetko, nechcem na to rezignovať. Ak by som dostal ponuku na hociako výhodný kšeft, keď by sa viazal na čas, kedy učím, tak by som ho odmietol, pretože učím! To je moja priorita. Rovnako je to s poéziou. Ak sa sľúbim, že idem robiť pásmo poézie a dostanem na rovnaký čas finančne zaujímavejšiu ponuku, neprijmem ju. Aj keď viem, že poézia nie je zárobková činnosť. Aj keď - občas sa stane, že je dobre zaplatená. Ale ja nechcem veci merať cez peniaze.," podotkol s úsmevom.

Na VŠMU učí umelecký prednes nie náhodou, popýšiť sa totiž môže veľmi peknou farbou hlasu. "Farba hlasu je dobrá, keď ňou človek vie vládnuť a keď nie ona je priorita, ale obsah toho, čo hovorí... Niekedy je to dokonca metúce. Občas sa stávalo, že ma ľudia hodnotili podľa farby hlasu a nie podľa toho, čo som hovoril... Niekedy sa snažím ju potláčať, hlavne na javisku v divadle, kde ju mením a robím s ňou všeličo iné. Som za ňu vďačný, no pristihol som sa aj v situácii, kedy som mal pocit, že už ja slúžim jej a nie ona mne. A to nechcem," dodal na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári