ANDREA NITKULINCOVÁ, andrea.nitkulincovakorzar.sk

V KNIHÁCH RADÍ, AKO ŽIŤ ZDRAVO I NAPRIEK STRESU

Pulty kníhkupectiev v týchto dňoch "dokorenila" nová kuchárska knižka, ktorej autorom je populárny doktor, známy z televíznych obrazoviek. Igor Bukovský čitateľom ponúka v poradí už šiestu publikáciu a na svojom konte má doposiaľ pol milióna predaných výtlačkov jej predchodkýň. Na Slovensku by v reštauráciách ocenil širší výber šalátov, celozrnných cestovín a naturálnej ryže, trápi ho nadmerná konzumácia bielej múky, bielej ryže a zemiakov. Za dôležitejšie ako zdravé jedlo však považuje medziľudské vzťahy.

Vaša najnovšia knižka je v prvom rade určená ľuďom, ktorí majú stresujúce zamestnania. Naozaj veríte tomu, že sa dá žiť v strese a zároveň aj zdravo?

- Absolútne, lebo inak by to bola veľmi zlá správa. Myslím si, že jednou z najhorších kombinácií pre človeka je stresujúce zamestnanie a párky. Knihou ´Hneď to bude´ som teda párkom vyhlásil vojnu. Chápem ich totiž ako reprezentanta toho mať rýchlo, do desiatich minút, hotové ohriate jedlo. Publikáciu som pripravil pre ľudí, ktorí žijú pod tlakom, sú vystavení termínom a povinnostiam, ale to, čo je pre ich výkony najdôležitejšie, chýba. Každému je jasné, že keď mám auto s benzínovým motorom, nemôžem doňho dať dízel a opačne.

Väčšinou podľa vás ale ľudia práve toto robia...

- Mám hlavne pocit, že o tom vôbec nevedia a myslia si, že ide len o to nebyť hladný. Ale je obrovský rozdiel nebyť hladný a dávať telu a mozgu najlepšie palivo. Preto ponúkam čitateľom vyše 150 receptov, pričom 140 z nich stihnú pripraviť do 20 minút. Knokautoval som tým, dúfam, všetky výhovorky typu nemám čas, je to dlhé, komplikované...

Akých najčastejších chýb a prehreškov sa ľudia v oblasti stravovania podľa vás dopúšťajú?

- Jedia potraviny, ktoré obsahujú veľa tuku, bielu múku, bielu ryžu a zemiaky. Kombinácia červeného mäsa s bielou ryžou či zemiakmi je navigáciou rovno do nemocnice. Spôsobuje nadváhu, obezitu, cukrovku, aterosklerózu i rakovinu. Práve biela múka, biela ryža a zemiaky sa totiž v tele správajú ako čistý cukor. V kombinácii so stresom, údeninami, o fajčení ani nehovoriac, to vytvára predpoklady, aby sa v tele niečo pokazilo. A je len otázkou času, kedy sa to stane.

Čo vás vôbec motivovalo k tomu stať sa lekárom?

- Jeden z dôvodov, prečo som na lekársku fakultu išiel, bolo, že nemám vzťah k matematike. (Smiech.) Keby som však chcel byť trošku vznešenejší a formálnejší, tak samozrejme že tam bola aj silná túžba realizovať sa, pomáhať a byť súčasťou toho, čo je pre ľudí užitočné.

Ako ste sa však dostali k písaniu?

- Zrejme sú to veci, ktoré sa istým spôsobom viažu na gény a výchovu. Mama bola učiteľka slovenčiny a dejepisu a ja som odmalička veľmi veľa čítal. Doslova predo mnou ako 10-ročným chlapcom museli v knižnici schovávať knihy pre dospelých. Bezprostredná potreba začať robiť knihy o zdraví a o výžive však asi vyplynula práve z potreby byť užitočný.

Čo vás na našom systéme zdravotníctva najviac irituje?

- Zhruba rok som pracoval v nemocnici a silno sa vo mne bili dve veci. To, že na jednej strane existuje istý mechanizmus liečby, liekov a vyšetrení a na strane druhej úplne normálny zdravý rozum a vedomie, že mnohému sa dá predísť. Nemôže to predsa fungovať systémom - máte alergiu, tak vám na ňu dáme lieky, tie vám vyvolajú zápchu, tak vám dáme preháňadlá, to má vedľajšie účinky, tak vám na to dáme ďalšie lieky. Neodmietam lieky, ani našu medicínu. Samozrejme mám rešpekt pred lekármi, ktorí pracujú a sú zodpovední a slušní k ľuďom. Ale cítim potrebu ísť na všetko trošku inak. Je dôležitejšie povedať človeku, čo treba robiť, aby nebol chorý. No ako mu to povedať? Môžete to v ambulancii hovoriť každému jednému, alebo môžete urobiť viac. Tak teda píšem knihy a účinkujem v televízií.

Takže vás očarila osvetová práca...

- No som naozaj ako Don Quichot. (Smiech.)

Nepovažujete v dnešnej dobe trošku za problém, že pacienti sú premúdretí, sami si často "vedia" stanoviť diagnózu i naordinovať lieky?

- Neviem na to presne odpovedať, keďže nepracujem ako praktický lekár, ani ako internista. Mám ambulanciu, ktorú vyhľadávajú ľudia, keď už majú nejaký diagnostikovaný problém a chcú si pomôcť v liečbe, alebo zabrániť tomu, aby sa choroba vrátila. Vyhľadávajú ma však aj tí, ktorí chcú zostať zdraví, čo je úplne ideálne a to by som vlastne chcel robiť. Myslím si však, že je dobre, že sú ľudia vzdelanejší a vedia viac o chorobách, o zdraví, aj o svojom tele. Na škodu však je, že vedia viac o liekoch a doslova si ich vyžadujú. Začnú kašľať a idú si dať predpísať antibiotiká. Čo je po a) blbosť a po b) blbosť. Pretože antibiotiká na vírusové ochorenia nefungujú. Sú úžasné vtedy, keď sú potrebné. Avšak užívať ich často, sám si ich predpisovať, neužívať ich správne či ukončiť liečbu skôr a potom musieť brať ďalšie, to všetko má svoje veľmi vážne dôsledky. Podporujú riziko vzniku rakoviny, alergií a Crohnovej choroby, a navyše postupne strácajú účinok.

Počúvajú vás pacienti? Dajú si od vás ľudia poradiť?

- To, čo robím ja, žiadna poisťovňa neprepláca. Žiaľ, náš bezplatný systém zdravotníctva v minulosti a kvázi bezplatný a sociálny či socialistický systém dnešného zdravotníctva vedie ľudí k zdeformovanému vzťahu k zdraviu. Akonáhle sa stomatologická starostlivosť stala hradenou, ľudia si zrazu umývajú zuby oveľa častejšie, používajú zubné nite. Myslím, že keby bol servis zadarmo, všetci by sme na aute jazdili hala-bala, bolo by nám jedno, či prebehneme cez obrubník alebo narazíme do stromu veď servis je zadarmo! Takže ku mne ľudia idú až vtedy, keď sami chcú a musia za to platiť. Nie preto, že som sa tak rozhodol ja, rozhodol tak tento systém. Nehradí prevenciu, len úkony a liečbu. V starej Číne vraj platilo, že lekár dostával plat podľa toho, koľko mal zdravých pacientov vo svojom obvode a nie za to, koľkým predpísal lieky či ich vyšetril.

Ako mladší ste zrejme až taký zdravý život neviedli. Prezraďte na seba nejaké prehrešky...

- Okolo 20 rokov, teda polovicu života už žijem tak, ako žijem. Je to pre mňa prirodzené. Nemám pocit, že si niečo odopieram, alebo že mi niečo chýba. Pred rokmi som bol majstrom Československa v plávaní, takže čo sa týka fyzickej aktivity, mal som toho až-až. Faktom však je, že som o zdravej výžive nevedel nič a riadili sme sa tým, že potrebujeme jesť to, čo má najviac kalórií. Takže salko s arašidami a podobné pecky. Keď si predstavím, s čím v bruchu som skákal na pretekoch do vody... Moje časy mohli byť možno aj o sekundu lepšie.

Nechýba vám však z času na čas nejaká maškrta?

- Nie, vôbec. Jednoducho nejem veci, o ktorých viem, že sú veľmi zlé. Nič mi to nerobí, neprežívam žiadny vnútorný boj, netrhá ma, keď idem okolo stánku s hamburgermi. Nejem mäso, vnútornosti... Nedal by som si to, ani keby som bol naozaj strašne hladný. Každý deň si ale doprajem horkú čokoládu s mandľami, mám rád banánový chlieb či mrkvový koláč z celozrnej múky. Mám rád jednoduché veci. Keď môžem cítiť prirodzenú chuť potravín. Chutí mi talianska a mexická kuchyňa, kde sú základnými surovinami obilniny a cestoviny. Milujem strukoviny, polievky, zeleninu, ktorá sa dá dobre kombinovať.

Priznávate, že ste náročný napríklad aj na výber reštaurácie?

- Na všetko som maximálne náročný. Doslova na všetko. Pre mňa sú však vzťahy dôležitejšie ako zdravé jedlo a nechcem zbytočne ľudí obťažovať.

* * *

Profil

n v rokoch 1984-1990 absolvoval Lekársku fakultu na Jeseniovej fakulte v Martine a Lekársku fakultu UK v Bratislave

n po bohatej praxi, ktorá zahŕňa prácu poradcu Výboru NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci či prednášanie na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave si v roku 2004 otvoril vlastnú Ambulanciu klinickej výživy v Bratislave

n bol externým spolupracovníkom Slovenského rozhlasu a autorom niekoľkých rozhlasových cyklov o zdraví a výžive, v denníku SME uverejnil vlastný 115-dielny seriál o výžive, na stanici Rádio Rock FM odvysielal 76 častí autorského programu o zdraví

n od roku 1998 je externým spolupracovníkom TV Markíza

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári