metelice a silné mrazy, premietli sa v kombinácii s pohanskými predkresťanskými zvykmi do obdobia, ktoré práve začína.
Sviatok Troch kráľov otvoril najbujarejšiu časť roka - fašiangy. Takto tiež končinami či masopustom sa pôvodne nazývali iba dni od tučného/mastného štvrtka, ktorý predchádza utorkovej noci pred Popolcovou stredou. Tu je doma známe pochovávanie basy a začiatok predveľkonočného 40dňového pôstneho obdobia.
Potrvajú iba mesiac
Pre súčasníka sú fašiangami všetky dni od 6. januára do pohyblivého termínu Popolcovej stredy, od ktorého závisí aj ich dĺžka. V tomto roku sú superkrátke - potrvajú iba skúpy mesiac - pretože Popolcovou stredou je už 6. február a prvá pôstna nedeľa pripadá na 10. februára.
Ako je známe, termín Veľkej noci je odvodený od okamihu prvého jarného splnu Mesiaca - prvá nedeľa po ňom je 1. slávnosťou veľkonočnou - Vzkriesením Pána. V roku 2008 je prvý jarný spln presne na prvý jarný deň: na Zelený štvrtok 20. marca a veľkonočnou je teda nedeľa 23. marca.
Jednu z podstát fašiangov vystihuje známa slovenská pesnička: Fašiangy, Hromnice (rozšírenejšia verzia pesničky uvádza Turíce, čo je ale omyl, pretože tie nasledujú až po Veľkej noci), Veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude.
Fašiangové pranostiky
Fašiangové tanečné dubasenie malo zmysel pre kvalitu úrody - výskoky naznačovali vytúženú výšku stebiel žita i ľanu, dupot zasa podvedomú snahu zastrašiť rôzne mátohy a pliagy. Svoj magický zmysel mali i maškarády, karnevaly, remeselnícke, cechové, meštianske i vidiecke zábavy, veselice, či honosné šľachtické plesy. Mali ľudí chrániť aj pred zabijackými zimami i s obeťami na životoch.
Maškrty na zahnanie zimy
Meteorologická história vraví o malej ľadovej dobe, ktorá na európskom území vyčíňala v období rokov 1619 - 1897. Bez náležitého pohybu by ľudia trpeli viac, ako keď spoločne bláznivo krepčili a chránili sa "fridexom" zo zabíjačkových špecialít či iných mastných delikates (šišky, pagáče) a samozrejme i alkoholom.
Súčasník vďačne preberá veselé fašiangové obyčaje a mnohé inovuje - veľké plesy v opere, slávne karnevaly (Taliansko, Brazília) či u nás obnovované mestské, firemné i profesijné reprebály, maškarné a iné plesy, folklórne akcie, sprievody masiek. Doplňujú ich ďalšie fašiangovosti - prestížne klobásiády, bravčové hody na námestiach, súťaže o najchutnejšiu a najoriginálnejšie plnenú šišku, vo varení kapustnice a iné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
