INGRID TIMKOVÁ, ingrid.timkovakorzar.sk & MICHAL FRANK, michal.frankkorzar.sk

Firma Opálové bane a brusiarne (OBB) Prešov je držiteľom dobývacieho priestoru v Červenici. Tvrdí to konateľ spoločnosti Ivan Kopor, ktorý sa sťažuje na to, že ho nechcú pustiť ťažiť. Vidí za tým Nadáciu Dubnícke opálové bane. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Boj o ťažbu drahokamu opál sa stupňuje. V bitke dvoch firiem ide najmä o lokalitu Dubník - Libanka v katastri obce Červenica v Prešovskom okrese. Tam sa nachádza hlavné ložisko drahého opálu. O ťažbu sa sporia Opálové bane Dubník (OBD) a spomínaná firma OBB.

PREŠOV/ČERVENICA. Konateľ spoločnosti OBB Ivan Kopor hovorí jasne. OBB získala dobývací priestor od banského úradu a tak chce ťažiť. Bráni mu v tom spoločnosť OBD, ktorá na Dubníku roky obnovuje banské diela, ako aj nadácia Dubnícke opálové bane. Tá získala na projekt ochrany zimovísk netopierov prostriedky z nórskeho finančného mechanizmu. Podľa I. Kopora sú to však vyhodené peniaze. „Veď netopier tam iba hibernuje. Peniaze chcú v skutočnosti využiť na realizáciu svojej predstavy Banského skanzenu v priestore Dubnických opálových baní. O tejto skutočnosti budú v najbližších dňoch informovaní Nóri, čoho výsledkom bude s vysokou pravdepodobnosťou medzinárodná hanba," uviedol Kopor, ktorý projekt označil za zbytočný.

Rozhodovali odborníci na netopiere

„Neviem kedy sa stal z neho odborník na netopiere," povedal o Koporovi srávca a štatutárny zástupca Nadácie Dubnícke opálové bane Martin Jančok, pričom upresnil, že nie je majiteľom spoločnosti Opálové bane Dubník, s ktorou má firma I. Kopora spor. „Existuje Bernský dohovor o ochrane netopierov. Všetci odborníci z Európskej únie tvrdia, že jednou z hlavných príčin poklesu ich počtu je likvidácia biotopov a zimovísk. Samičky sú gravidné aj počas hibernácie," pokračoval Jančok a na margo transparentnosti nadácie dodal, že každý donor dostáva vyúčtovanie projektov a doposiaľ nezaznamenali žiadny problém. „Nech napíše Nórom o projekte. Rozhodli o ňom odborníci, určite väčší ako on. Boli tu posudzovatelia zo zahraničia. Projektový manažér a riaditeľ štátnej ochrany prírody jedného z členských štátov EÚ." K hodnoteniu ponúk uchádzačov o dodávku je nadácia ochotná prizvať k aj médiá, alebo zástupcu Transparency International Slovensko: „Pre nás je to výhoda. Čím prísnejšie hodnotenie, tým menej chýb sa urobí a celý proces bude jasnejší."

Záhadný dobývací priestor

Martin Jančok ďalej povedal, že obvinenie z prelievania peňazí bude riešiť súdnou cestou. „Neviem, ako mu bránime v činnosti, keď za nami ešte nikdy nebol," reagoval ďalej a na margo siete náučných chodníkov povedal, že ju nadácia buduje pre verejnosť a „pozitívne sa k tomu stavia aj vlastník pozemkov, ktorým je Slovenská republika, v zastúpení spoločnosti Lesy SR." Nadácia, podľa slov jej správcu, nemá nijaký spor s firmou OBB. Ten má so spoločnosťou Opálové bane Dubník, kde figuruje Jančokov otec. Podľa Martina Jančoka je záhadou, ako získala firma OBB dobývací priestor. „Zaujímalo by ma, ako sa dostal k výsledkom prieskumu, ktoré musel mať v návrhu. On tu nikdy prieskum nerobil," podotkol M. Jančok. Problém však je, že Banský úrad sa k tejto kauze nevyjadruje a médiá odkazuje len na verejne dostupné zdroje.

Ťažba banské diela zničí

Martin Jančok dodal, že samotná ťažba na Dubníku je problematická. Dobývací priestor podľa jeho slov neznamená práva k banským dielam. „Norma nepustí, musel by všetky historické banské diela zničiť. Musela by to byť priemyselná ťažba, ktorá sa ale v chránených banských dielach nemôže vykonávať. Je to 4. pásmo ochrany, ani Lesy SR nevyužívajú tento priestor na ťažbobné účely dreva. Stret záujmov si musí vyriešiť so štátnou ochranou prírody. Nie je mi jasné, prečo útočí na Nadáciu Dubnícke opálové bane, ktorá má za sedem rokov činnosti za sebou preukázateľné výsledky."

Čo tvrdí odborník

Ťažba na tomto ložisku prebiehala od dávnych čias až do roku 1922. Avšak už od roku 1964 sa na tomto záujmovom území začala uplatňovať ochrana prírody. Podľa uznávaného odborníka v oblasti geológie Petra Semráda tomuto aktu predchádzalo zistenie, že sa opustené staré banské diela stali významným zimoviskom viacerých druhov netopierov. V súčasnosti je na spomínanom území o výmere 25,14 hektára vyhlásený chránený areál so 4. stupňom ochrany. „Ako je možné, že niekto určil, či už pre jednu, alebo druhú stranu, dobývací priestor," nechápe geológ. Myslí si, že sa vedome, či nevedome určil dobývací priestor na území chráneného areálu. Navyše, lokalita je zaradená do programu Natura 2000 - ochrany území európskeho významu.

Stret záujmov

„Ochrana sa týka najmä netopierov, ale v rámci nej sa pochopiteľne myslí aj na minerál drahý opál a lokalitu celkovo ako takú. Toto je jednoznačný stret záujmov, ktorý vôbec nemusel byť, ak by si niekto na ministerstve životného prostredia uvedomil, že kde a načo sa vlastne dobývací priestor určuje. Ak by sme aj pripustili možnosť, že jedna zo sporiacich sa strán ide ťažiť opály, podľa štúdií odborníkov z geologického ústavu sú všetky alternatívy ťažby neperspektívne," vysvetľuje P. Semrád.

Vyvstáva teda otázka ako a kde ťažiť tak, aby nedošlo ku devastácii chráneného areálu. Veď ťažba obnáša rozpojovanie horniny, nakladanie a odťažbu hlušiny a opálu, vystužovanie, odvodňovanie, osvetlenie, vetranie. „Nie všetky atribúty by mali dramatický dopad na netopiere a kolorit ručne razených starých banských diel, ale ja si neviem predstaviť, ako by sa rozpojovalo a nakladalo s hlušinou tak, aby sa nenarušilo ani jedno ani druhé. To chce jedna či druhá strana ťažiť opály stredovekým spôsobom?," spytuje sa geológ.

Libanka ako ementál

Podľa neho podzemie Libanky je prevŕtané ako ementál. Niektoré steny medzi dvoma priestormi sú hrubé len 10 - 20 cm. Mnoho opálonosnej horniny (takej v ktorej by snáď mohol byť opál) je viazanej v pilieroch, ktoré tu baníci museli zanechať, aby sa baňa nezrútila. Alebo sú v zatopených častiach, ktoré by v prípade sprístupnenia pre ťažbu museli byť nielen odčerpané. To by bol nákladný proces. „Navyše výskyt opálu je tu nepravidelný. Okrem toho masívne razenie nových priestorov a čerpanie vody by viedlo ku zmenám v klíme podzemia, čo by mohlo tiež zmeniť podmienky pre zimujúce netopiere a je otázne či k lepšiemu alebo horšiemu. O čo sa vlastne tieto strany sporia," spytuje sa znova.

Najkrajšie opály sú už vyťažené

Podľa neho v tejto lokalite nieto miesta pre ťažbu. „Na zriadenie banského skanzenu možno áno, ale jeho výstavba a prevádzka by si vyžiadali striktné opatrenia najmä aktivít v podzemí," vysvetľuje Semrád. Myslí si, že prevádzkovanie náučných chodníkov na povrchu sa javí ako bezproblémové, pokiaľ je vysporiadané vlastníctvo pozemkov, ktorými prechádzajú. Podľa Semráda by lokalite nepoškodila ani drobná ťažba na perspektívnych haldách, ale prijateľnejšie je hľadanie opálu návštevníkmi na vyhradenej ploche.

„Máme klenot a nevieme čo s ním. Okolité štáty sa nám smejú, lebo mi sa tu bijeme o niečo, čoho hodnota spočíva dnes už úplne v niečom inom. Najkrajšie opály sú už dávno preč," uzatvára geológ.

* * *

FAKTY - História ťažby opálu

(tim)

n Prvá písomná zmienka o hospodárskom využívaní nerastného bohatstva v Dubníku je z roku 1568.

n V roku 1845 sa na 25 rokov stal nájomcom opálových ložísk viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt. Neskôr ho prevzali ďalší vlastníci, ale v roku 1896 sa po ich krachu dostal do rúk štátu.

n Ťažba opálu bola obnovená v roku 1920 a o 2 roky nato bola ukončená.

n Nasledovné pokusy o obnovenie ťažby či zriadenie skanzenu zlyhali.

n V lokalite sa nachádza európsky významné zimovisko netopierov. V bani Libanka bolo zistené zimovanie 16 druhov netopierov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári