Nevinný fór s prezervatívom takmer spôsobil trénerov rozvod
Známy košický lekár MUDr. Ján Michalko preskákal toho počas svojej športovej praxe neúrekom, ale stále vraví, že s futbalistami tunajšej Lokomotívy bola vždy najväčšia psina. Ako kedysi v sedemdesiatych rokoch čiastočne už zabudnutého storočia, keď naša futbalová mašinka reprezentovala Československo na železničiarskych majstrovstvách Európy, v skratke USIC.
"Hrali sme v skupine v Spišskej Novej Vsi, a tam zorganizovali pre všetky zúčastnené mužstvá zájazd do Vysokých Tatier, na Skalnaté Pleso. Bolo leto, a okolo plesa strašne veľa ľudí, turistov. Jeden z našich hráčov, Vlado Dobrovič, zo špásu nadhodil - že vraj ten, kto do plesa skočí, dostane tisíc korún. A vtedy to boli veľké peniaze, hoc len československé. Keď to náš masér Tóno Sviežený počul, neváhal ani chvíľku, a hoci tam bol kopec ľudí, vyzliekol sa donaha, a tak ako ho pánbožko stvoril, do toho plesa skočil. Nebola to žiadna sranda, lebo panovalo síce leto, ale voda bola poriadne ľadová. Každý, turisti aj my, mal z toho veľkú zábavu, a Vlado tých tisíc korún, ba aj viac, od nás vyzbieral. Slávnostne ich Tónovi, len čo z vody vyliezol, odovzdal."
Do Tatier chodila Loky aj v zime, na tradičné zimné sústredenia. Skvelý tatranský vzduch mal veru zázračné účinky. Aj keď možno nie vždy práve na formu mužstva, ako by si predstavovali tréneri... "Usadili sme sa, už tradične, v Tatranských Matliaroch. Hneď v prvý deň sme boli s trénerom Ištókom pozrieť terény, kde budeme hráčov po bežeckej stránke preháňať. Snehu bolo dosť, ale bol taký mäkký, že by sa doň chlapci borili, tak sme požiadali miestnych, aby nám trate ratrakom trochu upravili, a pobrali sme sa spať. Andrej Ištók celú noc prebdel, lebo mal obrovské bolesti s chrbticou, prežíval doslova muky. Chystal sa, že po návrate zo sústredenia pôjde konečne na operáciu. V noci bola zima, poriadne mrzlo, a keď sme sa ráno vybrali napred, že pozrieme či chlapi urobili dobrú robotu, stopa po ratraku, tie pruhy ktoré vytvára pás, boli zamrznuté na kosť. Bolesťou dolámaný Andrej urobil iba dva kroky, keď som ho počul zarevať: Jano, Jano, nič mi nie je, už ma nič nebolí! On stúpil do jednej takej ryhy, a keď to ním heglo, stavce sa napravili. Neveril som vlastným ušiam, čo mi kričí. Čítal som v múdrych knihách, že sa to dá, ale prvý raz v živote som to videl na vlastné oči. Tréner bol skutočný samoliečiteľ, operácia sa nekonala."
Košická Lokomotíva raz prišla do Edenu, na ihrisko pražskej Slavie, aj so svojimi slávnymi zlatými olympionikmi z Moskvy, brankárom Semanom, obrancom Kunzom, a neodmysliteľným šamanom Michalkom. "Tajomník zošívaných Přeček, môj veľmi dobrý kamarát, ma už nedočkavo vítal, že by sa patrilo ten moskovský úspech trošku zapiť, vraj tou našou českou whisky, ako Česi volali svojho myslivca. Pred začiatkom stretnutia sme zapadli do jeho kancelárie, že tam máme vybaviť nejaké zápasové formality, ale keďže sme sa dlho nevracali, tréner Ištók vyslal za nami na výzvedy Belanského, lebo si myslel, že som tam išiel predať zápas. Ale to nemal robiť. My sme ti tú fľašu myslivca v trojici celú vytrúbili. Na striedačke som nebol celkom pri zmysloch, aj som si sem-tam zdriemol, stratil som pojem o čase, a keď som počul, že rozhodca zapískal a mužstvá idú dolu z ihriska, tak som si myslel, že je koniec zápasu. Na tabuli svietilo 1:2, tak som sa vrhol na našich hráčov, a začal som im gratulovať: Výborne chlapci, je to super! Lebo vyhrať na Slavii sa vtedy veľmi cenilo. Až ma chytil okolo pleca Peťo Fecko, a vraví: Dokičku, len pomaly, to sa skončil ešte iba prvý polčas... Ale napokon aj remíza 2:2, ktorou sa napokon skončil zápas, bola pre naše mužstvo dobrá."
No niekedy to vypálilo aj horšie ako zmierlivou remízou. To keď sa dobre myslený fígeľ skončí takmer rodinnou tragédiou. Vtedajší tréner Michal Baránek sa nikdy nedozvedel, kto z mančaftu či realizačného tímu spôsobil takmer rozvod s jeho milovanou polovičkou. "A treba povedať, že pre Miša tak trochu aj obávanou polovičkou. On sa jej strašne bál. To sme sa vracali zo Spišskej Novej Vsi, tréner sedel na prednom sedadle, a vedľa neho visela jeho obľúbená vesta. Predná časť koženka, úpletové rukávy, nosil ju strašne rád. Akurát sa chystal domov, do Bratislavy, tešil sa, že mu ju manželka trochu vyčistí. S Tónom Svieženým sme sedeli za ním, a nedalo nám to, aby sme niečo nevymysleli. Už ani neviem u ktorého z hráčov sme zohnali ten prezervatív, a nenápadne sme ho strčili do vrecka vesty nič netušiaceho a na domov a svoju lásku natešeného trénera Baránka. Len ťažko opísať, aký bol naštvaný, keď sa vrátil k mužstvu do Košíc. Nadávok nebolo konca-kraja, taký bol na nás nasraný. Vravel, že nebolo ďaleko od rozvodu, keď mu manželka obrátila vrecká naruby. Neviem čo by spravil s vinníkom, keby sa mu dostal pod ruky. Úspešne sa nám to podarilo tajiť. Až doteraz..."
mat
Autor: O polnoci čičíka Ritu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
