Prvou bol môj strýko Silvester, ktorý si zo mňa rád robil žarty pre neho som bola vždy ´náš Ďurko´ a za svet sa nechcel nechať presvedčiť, že ja som dievča a preto sa nemôžem volať ako chlapček. Druhá bytosť je chlpatá, má hebké hrejivé telo a na Silvestra je najprítulnejšia. Teraz s radosťou uzemním všetkých, ktorým sa rozbehla fantázia - je ňou moja kokeršpanielka Rita," vraví so smiechom S. Jakešová.

Odkedy bola Rita malým šteniatkom, teraz je už psia dáma v najlepšom veku, mávala hrôzu z výbuchov petárd, delobuchov a všetkých hlukotvorných zariadení. Jediný spôsob, ako ju možno počas búrlivej silvestrovskej noci učičíkať, je držať ju v náručí, najlepšie pod širokým pleteným svetrom a trpezlivo ískať jej zamatový kožuch. "Takže ja si už niekoľko rokov takto užívam prelom rokov v intímnom objatí so svojou psou krásavicou. Len čo doznejú údery 12. hodiny, hneď po slávnostnom prípitku, zvyšok našej rodiny tradične s pohárom perlivého moku smeruje na strechu nášho bloku. Je odtiaľ nádherný výhľad na ohňostroj v centre Košíc."

Drvivá väčšina členov rodiny si teda Silvestra vychutnáva na streche, ostáva však okolo polnoci u Jakešovcov niekto doma? "Ja zostávam v obývačke a zintenzívňujem upokojujúce škrabkanie po Ritušinej hlavičke. Takže môj Silvester prebieha podľa scenára ja a môj pes. O tom, že by z mojej strany išlo o nejakú obeť na úkor bujarých radovánok nemôže byť ani reč. Lebo aj takáto noc má svoje čaro. Myslím, že pre obe zainteresované aktérky."

bm

Autor: O polnoci čičíka Ritu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári