zriedkavo, ale dnes by Silvestra v rodinnom kruhu nemenil za nič na svete. "Ako mladý hokejista som zažil Silvester v Amerike, vo Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku či Nemecku, ale nebolo to ono. Tréneri nás nikde nepustili. Pravda, načierno sme nejakú vylomeninku urobili, ale každý si uvedomil, že sa to neoplatí, že by vás mohli z mužstva vyhodiť."
O tom, že niet nad domácu oslavu, presvedčil V. Lukáča jeden nezabudnuteľný silvestrovský zážitok. "Iba raz v živote som bol na Silvestra v podniku, pred niekoľkými rokmi, v Slovane. O ôsmej prišiel každý naškrobený a ukázal sa, aký je pekný a slušný. Potom začne pozerať na druhého, ako je oblečený, kto je väčší inteligent. Vrchol prišiel o polnoci, keď sa začali všetci bozkávať a blahoželať si, a väčšina z hostí už o sebe nevedela. Bol som taký ocucflekovaný, že som svietil celý nasledujúci deň. Povedali sme si s manželkou, že nás na takého Silvestra už nikto nedostane."
Aj odpaľovanie petárd by podľa V. Lukáča malo mať svoje hranice. "Nevravím, že nie som za, aby sa tak vítal Nový rok, ale keď vám to ešte o druhej v noci trieska okolo uší, tak to je priveľa. Dnes to mladí s alkoholom už veľmi preháňajú, nerád by som prišiel k ujme na zdraví, počas silvestrovskej noci."
V rodinnom kruhu to vraj u Lukáčovcov nehrozí. "Vždy som bol počas Silvestra najradšej s deťmi, predtým aj s rodičmi, keď ešte žili. Dnes sú už deti staršie, takže si to robia po svojom, ale aj tak sa doma cítim najlepšie. Jedlu nechám voľný priebeh, a tri dni potom odfukujem ako slon. Najkrajšie je pre mňa obdobie medzi sviatkami, po Vianociach, keď sa už teším na Silvestra. V ten deň počkám do polnoci, aby som si mohol štrngnúť, a vydržím aj dlhšie, kým mi oči nezačnú klipkať..."
mat
Autor: Nechce cucflekový Silvester
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
