Manžela týrala dovtedy, kým vyskočil z balkóna
Trestných činov, v ktorých ide o týranie, sa na súdnej pôde rozoberajú stovky. Buď je obeťou dieťa a páchateľom niektorý z rodičov, najčastejšie otec. Alebo je obeťou žena, ktorú psychicky či fyzicky týra jej manžel. Dnes sme v súdnom archíve siahli po skutočnej rarite. Vybrali sme prípad, ktorého hlavní aktéri sú dvaja manželia. Rozdiel je ale v tom, že úloha obete týrania pripadla mužovi a na trestnú lavicu sa posadila jeho manželka...
Nebyť pokusu o samovraždu, na nezvyklé móresy v manželstve Tomáša a Renáty D. by sa zrejme nikdy neprišlo. V jeden septembrový podvečer však 38-ročný muž vyskočil z balkóna na 5. poschodí, zjavne v snahe skoncovať so životom. Jeho pokus bol však neúspešný. Let i následný pád totiž stlmili konáre stromu, preto namiesto funebrákov mali o robotu postarané chirurgovia. Trojnásobne zlomenú pravú nohu, prasknutú panvu i lebku si Tomáš liečil štyri mesiace. Potom ho dostali do rúk psychiatri, aby zistili, čo ho viedlo k tak radikálnemu riešeniu. Keďže si pacientovu spoveď nenechali pre seba, dozvedeli sa o nej policajti. Nasledovalo vyšetrovanie, na konci ktorého bola Renáta D. obžalovaná z týrania.
"Keď sme sa brali, nič nenasvedčovalo tomu, že môj život s REnátou sa zmení na peklo," vypovedal Tomáš pred senátom okresného súdu. "Všetko fungovalo tak, ako v iných manželstvách. Hlavne v tom, že Renáta varila, prala, žehlila a starala sa o celú domácnosť. K zmene v jej správaní došlo potom, čo sa stala členkou nejakej feministickej organizácie. Zo dňa na deň to bol iný človek. Najprv ma zbila, potom spútala a napokon mi dala podpísať čestné prehlásenie, že preberám zodpovednosť za celú domácnosť na seba. Nemal som inú možnosť. Musel som to podpísať..."
Od tohto dňa sa Tomášov život radikálne zmenil. Vždy v pondelok dostal od manželky zoznam prác na celý týždeň. Varením na každý deň počnúc, nakupovaním či upratovaním bytu končiac. Zadelenú mal každú minútu a beda, ak niečo nestihol či odflákol. Zle vyžehliť posteľnú bielizeň, nedostatočne vydrhnúť vaňu alebo zotrieť prach sa nevyplácalo. Stačilo, aby pri kontrole ostal manželke na bielej rukavičke iba náznak špiny a oheň bol na streche. Tresty, ktoré nasledovali, boli kruté. Hladovanie a kľačanie v kúte boli tie z kategórie najmiernejších. Najhoršie boli fyzické tresty.
"Pojem ´voľný čas´ som odvtedy nepoznal," pokračoval Tomáš v opise praktík, aké vládli v "jeho" domácnosti približne štyri roky. "Do styku s televízorom som prišiel iba vo chvíli, keď som na ňom utieral prach. Kým dovtedy som mohol slobodne sledovať každý športový prenos, po zmene režimu mi manželka dovolila pozerať iba reláciu Góly, body, sekundy. A aj to iba občas a za odmenu. Povinne som však musel pozerať romantické príbehy Rosamundy Pilcherovej. Bolo to cielené. manželka dobre vedela, že tie nasladlé príbehy, ktoré sa v skutočnosti nikdy nestávajú, z duše nenávidím..."
Skutočné obmedzovanie osobnej slobody a potláčanie jeho mužskej dôstojnosti poznačilo aj Tomášov sexuálny život. "Na naše nádherné milovania mi ostali iba spomienky, ktoré časom bledli" poťažkal si. "Lebo čo nasledovalo potom, ich z mojej mysle úplne vytlačilo. Manželke som musel ´vyhovieť´ zakaždým, keď dostala chuť. A tú mala takmer vždy. Iný muž by bol možno šťastný, no ja som trpel. Veď len uvážte. Napríklad v sobotu som musel od rána v jednom kuse upratovať, variť a obriadiť celú domácnosť. Večer, keď som už ´mlel z posledného´, si zmyslela, že chce tri orgazmy. Viete, koľko som sa nadrel, kým som túto úlohu splnil? Takéto požiadavky sa opakovali vždy, keď dopozerala nejaký romantický film..."
Tomáš sa snažil manželke dohovoriť a vysvetliť jej, že ak ho bude takto ničiť ďalej, stane sa z neho impotent. Renátina reakcia však bola opačná. Zohnala nejaké afrodiziaká a keď cítila, že Tomášova mužnosť ochabuje, proti jeho vôli ho nútila ich konzumovať. Ku koncu, keď nezaberali ani tie, zohnala lieky, podobné viagre. Pritom vedela, že manželovo srdce túto záťaž nemusí zniesť...
"Udať Renátu som sa neodvážil," odpovedal Tomáš na otázku prokurátora, prečo nešiel na políciu. "Rozkríklo by sa to po okolí i dozvedeli by to moji známi a príbuzní. Žiť s hanbou, že si neviem doma zjednať poriadok, by bolo pre mňa možno ešte horšie. Tak som radšej plnil všetky príkazy a snažil sa nezadať manželke príčinu, aby bola ešte horšia..."
Pohár Tomášovej "trpezlivosti" však pretiekol v jeden septembrový podvečer. To keď mu Renáta oznámila, že chce dieťa. Tomáš túto správu rozanalyzoval a došiel k záveru, že kompletnú starostlivosť ešte aj o dieťa by už nezvládol. Veď okrem kojenia by musel robiť absolútne všetko. Navyše kdesi počul, že ženy po tridsiatke a prvom dieťati chytajú v sexe druhý dych... "Iné riešenie, ako skoncovať s tak mizerným životom, som nevidel," povedal na záver.
Renáta na radu obhajkyne vypovedať odmietla, takže po Tomášovi sa v rečnisku vystriedalo iba niekoľko svedkov a znalcov. Tí v posudkoch vykreslili Renátu ako dominantného jedinca, ktorý neznesie odpor. Naopak, Tomáša označili za obeť, ktorá trpela syndrómom týraného človeka. Kým prokurátor žiadal uznať Renátu vinnou z týrania a žiadal ju poslať na 5 rokov za mreže, obhajkyňa bola proti a žiadala klientku oslobodiť.
"Veď v takej pozícii, ako je údajný poškodený, žijú v slovenských domácnostiach tisíce žien," tvrdila renomovaná advokátka. "Tiež je na ich pleciach celá domácnosť a ešte musia byť večer po vôli svojim manželom. To však za týranie nikto neoznačil." Okrem toho považovala za podozrivé, že prokurátor, trojčlenný senát i znalci boli všetko muži. "Cítim v tom zaujatosť a podávam námietku."
Senát ju však nevzal do úvahy a po krátkej porade vyniesol záverečný verdikt. Renátu D. uznal vinnou z týrania obzvlášť krutým spôsobom a na 6 rokov ju poslal do III. NVS. Hoci sa odvolala, krajský súd rozsudok potvrdil. Možno preto, že v trojčlennom odvolacom senáte mali opäť prevahu muži...
rob
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
