Po chvíli počúvania Mojsejovcov napíše aj dvadsať strán scenára

Dátum narodenia: 5. február 1975

Znamenie: Vodnár

Miesto narodenia: Bratislava

Rodinný stav: ženatý, dve deti

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Relax: hory

Humorista, herec, moderátor a zabávač Dano Dangl je veselá kopa. Stretli sme sa, keď prišiel do Košíc moderovať program na Mikuláša a pri šálke zeleného čaju nám čo-to o sebe prezradil a dozvedeli sme sa aj, prečo má rád Silvestra a ako ho bude tohto roku tráviť.

D. Dangl sa do Košíc vždy rád vracia, veď hneď po skončení VŠMU bol dva roky členom košickej činohry. "Vraciam sa na miesto činu. Hehe. Najviac som si samozrejme obľúbil Hlavnú ulicu, býval som totiž v hoteli Hutník a do divadla som vždy chodieval pešo," prezradil. Ak sa chystá do Košíc a vie, že bude mať viac času, vždy sa snaží ozvať sa svojim bývalým kolegom a kamarátom. "Takmer vždy sa ozvem Stanovi Pitoňákovi, vídavame sa aj s Mišom Soltészom. Dúfam, že sa mi podarí aj prísť do Košíc nie len na otočku, ale stráviť tu chvíľu a postretávať sa s kolegami."

Fakt, že začínal v košickom divadle, si dnes D. Dangl pochvaľuje. Dovtedy totiž nezažil, aké to je, keď je človek mimo domova. "Narodil som sa, chodil do školy a aj študoval na vysokej škole v Bratislave. A celý ten čas som býval doma. Takže keď som nastúpil do košického divadla, situácia sa zmenila. Dostal som sa do cudzieho prostredia, musel som si pomôcť sám. Ale netvrdím, že to bolo ťažké a že som sa musel neviem ako pretĺkať. Mal som tu kopu kamarátov, takže som moje ´výlety´ do Košíc skôr vnímal ako veľké žúry. Vždy mi bolo jasné, že z východu sa domov vrátim poriadne unavený. Vždy ma ktosi prišiel počkať na stanicu a už sme sa dohadovali, čo podnikneme. Keďže som bol mimo domova, logicky som mal tendencie správať sa ako utrhnutý z reťaze," prezradil so smiechom.

V košickom divadle bol zamestnaný ako externista. Takže ak bolo treba naskúšať novú hru, trávil na východe Slovenska celé týždne skúšobného obdobia, inak však chodieval do Košíc len kvôli predstaveniam, v ktorých účinkoval. "V tom čase bolo košické divadlo veľmi verné mečiarizmu ako vtedajšej vládnucej garnitúre a tým pádom malo dosť peňazí. Veď ja som tu dostával také honoráre, že aj Labuda by mi bol závidel. Bolo to síce dosť divné obdobie, ale pre mňa výhodné. Vtedy ešte fungovali prešovské a košické divadlo ako jeden celok, potom sa rozdelili, pomenili sa tu riaditelia a tí zistili, že platiť externistov je veľmi nákladné. Takže som dostal ponuku stať sa stálym interným členom divadla."

D. Dangl ponuku neprijal. Nie preto, že by nechcel ostať na východe, ale preto, že sa mu nepozdávalo to, že by mal kdesi definitívne zakotviť. "Zrazu som si uvedomil, že to by znamenalo, že by som bol zamestnaný v nejakej inštitúcii, bol by som viazaný na túto prácu a to som nechcel. Nikdy doteraz som nebol zamestnaný a dúfam, že nikdy nebudem. Som na voľnej nohe a je mi takto dobre."

Keď sa teda rozhodol, že v Košiciach nezakotví, začal sa viac obracať v rodnej Bratislave. "Už predtým som mal dosť práce aj doma, veď medzi Bratislavu a Košice som sa delil tak pol na pol. Žil som si dva paralelné životy. V Bratislave som chodieval hlavne do dabingu, už som hrával v GuNaGu. Takže keď som v Košiciach skončil, stačilo sa len viac zamerať na Bratislavu. Nebolo to rozhodne také, že by som bol v hlavnom meste stratený a nevedel som sa nájsť."

Dnes ho máme zafixovaného ako veľmi zábavného chlapíka, no spočiatku dostával v divadle hlavne vážne a dramatické role. "Napríklad som hral narkomana, ktorý na konci hry umiera, alebo chlapca, ktorý sa nešťastne zamiluje do dievčiny, ktorá ho okašle. Boli to skôr ťažké role, až čím som bol starší, tým som viac začal dostávať ponuky na humorné postavy. Hral som napríklad aj Hamleta! Aj keď musím povedať, že ten Hamlet bol dosť trhnutý, ale nie mojou zásluhou celá inscenácia bola riadne uletená..."

Podvedome však zrejme k humoru vždy inklinoval. Už počas vysokej školy napísal spolu s kamarátom a spolužiakom scenáre plné skečov. "V tom období sme s tým ale nikam nemohli ísť, lebo to bolo doslova neprijateľné. Aj dnes sa mi zdajú niektoré scénky v SOS poriadne ´sfetované´. Ale dnešný divák je už zvyknutý na ´halušky´."

Za posledné roky sa z D. Dangla stal aj scenárista. Keď začal účinkovať v SOS, scenáre tejto relácie ešte nepísal. "Lenže to bolo len pár prvých mesiacov, potom som sa do toho pustil a dnes ich do SOS píšem len ja sám. Ale aj to musí ísť postupne, človek si musí ´vypísať´ pero." Celkom sa mu darí byť vtipný... "Vždy som v sebe mal čosi, čo ma nútilo pozorovať svet a ľudí okolo seba a hlavne si všímať veci, ktoré si všimne len málokto. No a potom som sa na to díval vlastným pohľadom a snažil do toho dostať humor. Hlavne mi vždy pripadalo vtipné to, čo mnohým iným nie."

Bol napríklad v kine na film Smrť jej pristane. Ľudia sa tam smiali na hocijakých scénkach a on nič. "Potom však Bruce Willis vošiel do pitevne a oproti nemu šli tri mníšky, ktoré ale nekráčali, ale sa ako duchovia vznášali. Nikto sa nesmial, len mne táto scéna pripadala z celého filmu najzábavnejšia. Dostal som desaťminútový záchvat smiechu, zviezol som sa v kine zo stoličky na zem a nikto z okolo sediacich nechápal, čo sa deje..."

D. Danglovi sa darí dialógmi a scénami v SOS rozosmievať nie len divákov, ale aj samého seba. "Keď píšem scenáre, tak sa sám nahlas smejem na fóroch, ktoré dávam dohromady. Aj napríklad vo vlaku cestou do Košíc som písal - napadla mi jedna vec do Jazykového okienka, tak som sa rehotal nahlas ako idiot. Ľudia vo vlaku si museli myslieť, že mi šibe."

Chystá sa do Thajska

D. Dangl je ženatý, s manželku majú dve deti - staršieho syna a dcérku, ktorá bude mať vo februári dva roky. Občas sa mu stáva, že na nich nemá toľko času, koľko by chcel. "Prácu mám v nárazovkách. Napríklad v júli a auguste nerobím. No, nieže by som nepracoval vôbec, ale vtedy si skôr len píšem, takže v podstate som celé dva mesiace doma. Vtedy sa snažím čo najviac času venovať deťom, manželke. Syn má napríklad veľmi rád, keď si zahráme Človeče, nehnevaj sa. Teším sa z toho, že napríklad na prelome rokov budem mať dva týždne voľna, kedy sa budem snažiť rodine vynahradiť to, že som mal v decembri priveľa práce."

Čas, ktorý chce stráviť s rodinou, si plánuje už teraz. V marci by chceli s manželkou nechať deti starým rodičom a ísť do Thajska. "Pravdu povediac, radšej by som šiel do Vietnamu, ale asi sa mi nepodarí manželku presvedčiť - bojí sa. No a napríklad si robím jachtársky kurz, takže v apríli pôjdeme s rodinou do Chorvátska. Ja budem od rána do štvrtej popoludní na jachte učiť sa všetko, čo má správny jachtár vedieť a potom popoludní sa budem hrať s deťmi na pláži. Už sa na to veľmi teším."

D. Dangl má to šťastie, že má doma chápavú polovičku, ktorá dokáže pochopiť, ak má občas tak veľa práce, že rodinu trochu zanedbáva. "Robila v reklamnej branži a na dosť vysokej pozícii, takže musela byť neustále k dispozícii. Tiež mala pracovné nápory, takže ma úplne chápe. Navyše - uvedomuje si aj to, že takáto situácia nebude trvať vždy. Možno o pár rokov to bude úplne iné. Teraz je okolo mňa veľký tlak a mám veľa ponúk, takže som raz tu, raz tam, ale možno už o dva roky bude namiesto štvorice z SOS šaškovať pred kamerami iná štvorica a my budeme mať pokoj..."

Ten čas však rozhodne ešte nenastal, D. Dangl sa v najbližších mesiacoch určite nebude môcť sťažovať na nedostatok práce. Popri hraní v GuNaGu, účinkovaní v SOS a písaní scenárov pre túto reláciu, dostáva často ponuky napísať scenáre aj na iné programy. Či už je to OTO alebo Silvester na STV. Aj tohto roku sa postaral o to, aby sa diváci mali v posledný deň roka na čom zabávať. "Silvester sa bude vysielať od 22. hodiny do polnoci. Bude tam všeličo možné. Urobili sme to ako prierez rokom 2007. Takže sme vybrali to, čo sa nám videlo najdôležitejšie a na čo by bolo fajn reagovať. Isteže, udiali sa aj také veci, z ktorých si radšej nebudeme uťahovať. Občas sa to proste nehodí. Napríklad za mnou prišiel dramaturg a povedal mi, že by som si mohol urobiť žarty z obesenia Husajna. No, mohol by z toho byť dobrý fór. Ale povedal som si, že toto už je veľa, že tam je hranica, za ktorú nechcem ísť."

Inak sa mu však len málokedy stane, že by si povedal - z tohto si srandu robiť nebudem. "Vôbec sa neostýcham robiť si žarty z ľudí, ktorí sú mediálne známi. Bola to predsa ich voľba, sami si vybrali túto sféru, tak prečo by som si z nich neutiahol? Občas sa naskytnú situácie, ktoré si priam pýtajú, aby sme si z toho v SOS urobili srandu."

Manželia Mojsejovci sú presne tí, ktorí D. Dangla nenechajú chladným a jednoducho mu to nedá, aby si z nich neuťahoval... "Bol som veľmi sklamaný, keď som v septembri videl ich reláciu Čo na to Mojsejovci. Nebolo v podstate ani na čo reagovať, boli nemastní-neslaní. Rozmýšľal som nad tým, či vôbec má zmysel zakomponovať ich do SOS, ale nakoniec som našiel pár ich bonmotov, ktoré stáli za to. Ale teraz sa na obrazovky JOJ-ky vrátili, pozrel som si to a už to stojí za to. Už sú vo svojom živle, nadávajú... Oni mi veľmi uľahčujú robotu - stačí ich chvíľu počúvať a hneď mám napísaných 20 strán scenára... Aj napríklad v silvestrovskom programe som si ich nemohol odpustiť. Chruňo a Mora Monsterovci budú uvádzať celý Silvester, glosovať situácie, ktoré sa odohrali v roku 2007. Bude to stáť za to."

Čo-to nám teda prezradil zo Silvestra, ktorý sa bude odohrávať na televíznych obrazovkách. Reálne však bude 31. december tráviť na horách. So svojou rodinu a tiež s rodinami R. Pomajba a P. Sklára. "To je už pomaly tradícia, že takto spolu trávime Silvestra. Minulý rok to bolo smutné. Niežeby nebolo dobre, ale nebol sneh. Boli sme v Liptovskom Trnovci, kde nebolo veľmi čo robiť. No, bol tam blízko aquapark, ale to je nuda. Tento rok ideme na Tále, kde sme boli pred dvoma rokmi. Už to tam poznáme, vieme, do čoho ideme a určite to bude vydarený Silvester."

Pohromade sa tak zídu traja zabávači. Najväčším bavičom je vraj P. Sklár, ktorý pozná stovky vtipov. "On vie vtip na každú situáciu. Ja si za celý rok dokážem zapamätať maximálne tak dva-tri vtipy. Roman je zase najlepší rozprávač. S ním stačí stráviť pol hodinu a ručím za to, že sa nasmejete. Rozpráva samé vtipné historky a zážitky, ktoré sa mu stali." Aká funkcia potom pri Romanovi a Petrovi ostáva jemu? "Ja im kontrujem, vždy ´šplechnem´ čosi na to, čo hovoria oni. Hlavne si vymýšľame kadejaké ´haluze´, málokto cudzí by niekedy pochopil naše dialógy..."

Aj keď sa D. Danglovi Silvester spája so zábavou s kamarátmi, považuje ho aj za rodinný sviatok. "Kým som sa neoženil a nenarodil sa nám syn, tak som Silvestra najradšej trávil s kamarátmi. Teraz si ani len neviem predstaviť, že by som mal byť v posledný deň roka bez rodiny. Silvestra mám rád aj napriek tomu, že som práve v tento deň a presne o polnoci zažil jednu nepríjemnú skúsenosť. Bolo to v roku 1995, boli sme v Čičmanoch, keď tam jednému pánovi odfaklila ruku podomácky vyrobená petarda. Niesli sme ho do nemocnice, ja som mu držal tú zakrvavenú ruku... Na to by som radšej zabudol," dodal na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári