Rozpočet KSK: župan ho chváli, opozícia haní

MARIÁN KIZEK, marian.kizekkorzar.skBAUER KRITIZUJE VÝDAVKY NA ÚRAD, TREBUĽA MÁVA NAJLEPŠÍM RATINGOMRozpočet Košického samosprávneho kraja na rok

MARIÁN KIZEK, marian.kizekkorzar.sk

BAUER KRITIZUJE VÝDAVKY NA ÚRAD, TREBUĽA MÁVA NAJLEPŠÍM RATINGOM

Rozpočet Košického samosprávneho kraja na rok 2008, ktorý pred Vianocami schválilo zastupiteľstvo, ráta s bežnými príjmami vyše 3,6 miliardy korún a bežnými výdavkami vyše 3,5 miliardy korún. Kým mu opozícia z KDH a SDKÚ-DS vyčíta nerozumnú rozhadzovačnosť najmä pri zvyšovaní platov a počtu úradníkov, predseda Zdenko Trebuľa (Smer) a celý väčšinový klub SMK-Smer-ANO-SRS-SOS ho považuje za vyvážený, reálny s dôrazom na skvalitnenie ciest v kraji, na ktoré pôjde 45- percent z balíka investícií.

KOŠICE. Kapitálové príjmy by mali dosiahnuť vyše 420 miliónov Sk a kapitálové výdavky vyše 900 miliónov korún. Tie najmä vďaka poskytnutým úverom a projektom spolufinancovaných zo zdrojov EÚ vzrastú o takmer 20 percent oproti minulému roku. Opozícia aj koalícia to svorne označujú za jedno z najväčších pozitív rozpočtu. Na zabezpečenie zákonom stanoveného vyrovnaného rozpočtu poslúžia príjmové finančné operácie vo výške 500 miliónov korún (úver z EIB) a výdaje vyše 18,6 milióna, ktoré pôjdu na splatenie časti úveru za štyri zakúpené CT prístroje.

Na úvery 230 miliónov

Výdavky rozpočtu idú najmä na financovanie zákonom stanovených základných funkcií, na splácanie záväzkov nemocníc s poliklinikami v Trebišove, Rožňave, Spišskej Novej Vsi a Michalovciach. Rozvojové projekty predstavujú najmä zlepšovanie jeho infraštruktúry, kde sa ráta s použitím pôžičky z EIB a fondov EÚ. Peniaze pôjdu aj na splátky prechádzajúcich úverov najmä pri PPP projektoch. Takmer 50 % príjmov rozpočtu KSK tvoria daňové príjmy, ktoré pozostávajú z podielu dane z príjmov fyzických osôb a z dane z motorových vozidiel. Plánovaný 12-percentný nárast podielových daní považuje opozícia za nereálny, Úrad KSK tvrdí, že je to v poriadku, keďže vychádzali z podkladov ministerstva financií. Druhú najväčšiu príjmovú časť rozpočtu KSK tvoria dotácie zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy. V rozpočte na rok 2008 dosahujú splátky úverov a záväzky KSK vyše 230 miliónov Sk, čo predstavuje takmer 11 percent z vlastných príjmov kraja. Na úhrada záväzkov nemocníc je určených 35 mil. Sk, na splácanie úrokov z úverov 35,026 mil. Sk, splátky PPP projektov dosiahnu celkovo 135,114 mil. Sk, splácanie úveru za CT prístroje 18, 667 mil. Sk a vytvorenie prebytku vo výške 50% z úrokov 6,79 mil. Sk.

Exžupan: Nerozumné výdavky

Expredseda KSK Rudolf Bauer (KDH) vidí riziká na strane príjmov - okrem 12-percentného nárastu výnosov z podielových daní aj v nadhodnotenej úrovni výnosov z predaja majetku KSK vo výške 120 miliónov Sk. Na strane výdavkov kritizuje až 33-percentný nárast v kapitole Vyšších územné celky, pod ktoré spadajú aj financie na chod Úradu KSK. "Výdavky celkovo nie sú dobre štruktúrované, nárast v kapitole VÚC je až alarmujúci. Chápem, že platíme splátky úverov, ale neúmerne veľa peňazí ide v tejto kapitole na mzdy, ale aj tovary a služby pre úrad, kde je nárast až vyše 20 percent. Logika rozumného hospodárenia hovorí, že financie na činnosť Úradu KSK nemôžu rásť vo vyššej miere ako je inflácia. Tam vidím obrovské rezervy, kde sa môžu ušetriť milióny korún a tie potom použiť napr. na investície v podkapitalizovaných košických poliklinikách alebo do zariadení sociálnych služieb v kraji a ďalších, kde je veľký modernizačný deficit," myslí si R. Bauer.

Trebuľa: Prioritou lepšie cesty

Podľa Z. Trebuľu zvýšenie výdavkov o sto miliónov v kapitole VÚC nespôsobil Úrad KSK, ale najmä splátky úverov v sume 35 miliónov Sk, 8 miliónov na zlepšenie IT sektora v ich organizáciách a zhruba 30-miliónovú výdavky na správu majetku, ktoré sú však vykryté príjmami. Rozpočet je podľa košického župana zameraný na skvalitnenie cestnej infraštruktúry, kam pôjde až 45 percent všetkých kapitálových výdavkov. Zároveň nevylúčil, že pri priaznivom hospodárení sa ešte nájdu peniaze aj na ďalšie investície do zariadení, ktoré kraj spravuje a vlastní. "Je to rozpočet, ktorý vychádza z prijatia eura a núti nás držať sa pri zemi a správať sa konzervatívne tak, aby sme neohrozili deficit verejných financií. Pred rokom sme sa rozhodovali, či pôjdeme do úverového zaťaženia, ukázalo sa to ako správny krok, pretože ceny za opravy ciest odvtedy značne vzrástli. Bez toho, ale aj ďalších našich aktivít by sme neboli schopní udržať aspoň akú-takú kvalitu ciest 2. a 3. triedy v kraji. V priebehu roka dáme aj vďaka úveru z EIB peniaze na rekonštrukciu významných kultúrnych zariadení v kraji, ale aj niektorých školských objektov."

Spor o platy

Úrad KSK sa s opozíciou nevie dohodnúť, či sú mzdové výdavky na ich zamestnancov opodstatnené. Podľa expredsedu KSK Rudolfa Bauera bolo zrejme rozpočtovou prioritou Úradu KSK zvyšovanie životného štandardu svojich zamestnancov a zbytočné prijímanie ďalších. "Postup pri tvorbe rozpočtu miezd na rok 2008 bol obdobný aj v ostatných odvetviach, teda zohľadnenie štvorpercentnej valorizácie miezd a platov a nárast na nárokové zložky vyplývajúce z príslušných zákonov. Z nárastu mzdových výdavkov vo výške 14 mil. Sk viac ako 8 mil. Sk predstavujú plánované mzdy pre pracovníkov sprostredkovateľského orgánu SORO. Mzdový nárast na úrade je šesťpercentný. Nárast zamestnancov sa nepredpokladá na úrade, ale iba na SORO, pre rok 2008 by malo ísť o 26 pracovníkov," tvrdí hovorkyňa Úradu KSK Zuzana Bobriková. R. Bauer však s takouto argumentáciou Úradu vôbec nesúhlasí. "Je nemysliteľné, aby celkové výdavky na mzdy rástli až o 17 percent oproti roku 2007 pri nimi spomínanej len 4-percentnej valorizácii. Aj keď Úrad KSK argumentuje tým, že sú v tom zahrnutí aj novoprijatí zamestnanci na SORO, je to nezmysel z dvoch dôvodov. Jednak väčšina mzdových prostriedkov na ich činnosť pôjde z rozpočtu ministerstva a navyše odbor ako taký ešte ani nezačal fungovať a nikto nevie, kedy začne. Koncom roku roku 2005, keď som končil bol počet zamestnancov 150, teraz je cieľový stav v budúcom roku 225, čo je obrovský nárast," kritizuje R. Bauer.

Rastú mzdy i počty úradníkov

Pri našom zbežnom prepočte nám vyšlo, že oproti roku 2005 vzrástli náklady na mzdy bez odvodov na Úrade KSK o 113,4 percenta, pričom počet zamestnancov má byť vyšší zhruba o polovicu. Oproti roku 2006 je nárast takmer 61-percentný pri zhruba tretinovom zvýšení počtu zamestnancov. V porovnaní s rokom 2007 je nárast 17-percentný, počet zamestnancov má byť vyšší o cca 10 percent. Z týchto údajov vyplýva, že nárast platov zamestnancov KSK dosahoval v uplynulých rokoch minimálne dvojnásobok oproti celoštátnemu priemeru. "Mzdový nárast vo výške 60 % oproti roku 2006 je vytrhnutý z kontextu a sú to neporovnateľné údaje, nakoľko sa v roku 2006 jednak ešte neuvažovalo s útvarmi SORO a rovnako tam nie je zohľadnený nárast pracovníkov úradu a valorizácia v roku 2007 a v roku 2008," argumentuje Zdenko Trebuľa. Dodáva, že kvalita ľudí na Úrade sa oproti minulosti zvýšila, čo konštatuje aj analýza agentúry Moody's Investors Service. R. Bauer má odlišný názor. "Ide o neúmerné plytvanie rozpočtových zdrojov na platy zamestnancov Úradu KSK. Priemerný plat na Úrade KSK je dnes už takmer 30-tisíc Sk, zatiaľ čo platy ďalších zamestnancov v kultúrnych alebo sociálnych inštitúciách v pôsobnosti KSK dosahujú polovicu z tejto sumy."

Najlepší rating

Doterajšie rozpočtové hospodárenie KSK pochválila aj ratingová agentúra Moody's Investors Service (MIS), ktorá kraju dala Aa 1.sk, čo je najvyššie možné hodnotenie, aké môže komunálny subjekt na Slovensku získať. "Pozitívny rating je dobrý signál pre našich partnerov a investorov. Kraj je dôveryhodný a finančne stabilný," dodal predseda KSK Zdenko Trebuľa.

* * *

BEŽNÉ VÝDAVKY

Koľko na čo pôjde

n činnosť Úradu KSK378,83 (predtým 279 539 mil.Sk)

n doprava690,24 mil. Sk

n zdravotníctvo6,00 mil. Sk

n kultúra181,34 mil. Sk

n vzdelávanie1,664,48 miliardy Sk

n sociálne zabezpečenie 642,763 mil. Sk

* * *

INVESTÍCIE

Čo sa bude rekonštruovať?