oziabavá novoročná zima. Pre našich roľníckych predkov nebývalo horšej predstavy ako keď sa nebodaj nenaplnil obsah pranostiky: Januároví kamaráti - fujavice a mrazy. Snehovú perinku potrebovali polia a mrazy mali za úlohu vykántriť aj všakovaké choroby a iné nebezpečné pliagy. Vedeli, že tento mesiac je termínovo podľa ustálených prírodných zákonov vyhradený najstudenším psím zimným dňom - ak neprídu, dávna múdrosť konštatuje: Ak v januári veľa pršiava, na cmiteri veľa záhonov sa nastavia...

Napriek tomu v niektorých rokoch na seba oteplenie nedalo dlho čakať a prichádzal trojkráľový odmäk. Pranostiky napríklad konštatujú: Na Tri krále mäkko máme. Alebo: Traja kráľovia púšťajú vodu na polia. Nežiaduce januárové oteplenie však nemávalo dlhé trvanie - s nástupom fašiangov nadchádzala aj nutnosť ratovať sa bujarým tancom, a tak si rozprúdiť krv pred hrozbou mrazivých období, pomenovaných podľa oslávencov z kresťanských kalendárov hyginskej (11. 1.) a fabiánskej (20. 1.) zimy. Pranostika vraví: Na svätého Hygina pravá zima začína. Na ňu obyčajne nemilosrdne nadväzuje najobávanejší čas fabiánskej zimy, ktorá sa vyskytuje s pravdepodobnosťou okolo 65 percent a sú to obyčajne hlavne u nás, v strednej Európe mraziská naozaj treskúce. Fakt, že zimy kedysi nemali s ľuďmi zľutovanie, potvrdzuje aj skutočnosť, že meniny Fabiána a Šebastiána, pripadajúce kedysi na 20. 1. označovali v Európe za nešťastné, pretože počas ukrutánskych zím ľudia i zvieratá trpeli a mnohí zamrzli.

Vyslobodenie nastávalo okolo sviatku obrátenia Pavla (25. 1.), keď obyčajne s pravdepodobnosťou až 75% prichádzal hromničný odmäk, čo dokladá skúsenosť: Svätý Fabián zimy pán, svätého Pavla obrátenie, zimy odvrátenie.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári