Po pôrode spravila tri kliky a rozplakala sa, že viac nemôže

Fitnes je pre ňu vysnívaný šport. Naplno sa mu začala venovať až v devätnástich, ale už za niekoľko mesiacov sa vypracovala medzi absolútnu svetovú špičku na amatérskej scéne. V kategórii fitnes a bodyfitnes má takmer kompletnú zbierku cenných kovov z najväčších svetových a európskych súťaží. Najviac si však cení striebro z posledného svetového šampionátu v španielskej Santa Susanne. Vybojovala ho totiž iba rok a dva mesiace po tom, čo priviedla na svet dcérku Karin.

Dvadsaťšesťročná Košičanka Natália Revajová - Lenártová nám poslala fotografie, na ktorých pózuje štyri mesiace po pôrode, a tesne pred súťažou. Nepovedali by ste, že medzi oboma figúrami je nejaký evidentný rozdiel. "Doteraz som tú fotku po pôrode nikomu neukázala. Ale teraz už môžem. Za štrnásť mesiacov som odrodila, odkojila, a popri každodennej starostlivosti o malú som sa dokázala pripraviť na majstrovstvá sveta. Nebola to síce zlatá medaila, iba strieborná, ale ja to považujem za svoj veľký osobný úspech. Myslím, že môžem byť sama so sebou spokojná."

Osudová známosť

Dnes je Natália krásna žena, aj keď v začínajúcej puberte by jej takú budúcnosť veštil len málokto. "Vtedy som spoznala naše fitnesky, v časopisoch som o nich čítala, pozerala som si ich fotky, obdivovala som, aké majú krásne postavy. Ja som bola pravý opak. Poviem to tak, že som bola trošku oválnych tvarov. A v puberte vás to začne trápiť. Túžila som po tom, aby som vyzerala tak ako ony."

V trinástich sa pustila cvičiť aerobik, takzvane rekreačne. V košickom Metropole pod vedením istého telocvikára prenikala do tajov posilňovania, a časom získala kontakt na Milana Čížeka, trénera kulturistov a fitnesiek. Bola to osudová známosť. "On mi hneď povedal, že šport, ktorý chcem robiť, nie je vôbec finančne lukratívny, povedal mi všetky pre a proti, nech si to dobre premyslím. Ale ja som bola taká šťastná, že si ma vôbec všimol, že sa so mnou začal rozprávať, že som nerozmýšľala ani sekundu, hnala ma do toho túžba po poznaní."

Neodradilo ju, ani keď jej tréner povedal, že je tragédia, akú má postavu. "Mala som vtedy devätnásť, a pamätám sa, že som sa strašne urazila. Ale koľkokrát ma aj pochválil..." Teraz by trénera nemenila za nič na svete, za tých pár rôčkov spoločnej roboty vznikol medzi nimi perfektný vzťah. "Na základe vzájomnej dôvery. Keď sa rozhodnete, že s niekým budete spolupracovať, čakáte od neho profesionálnu starostlivosť, aj on od vás taký istý prístup, musíte si navzájom dôverovať. Nemôžete v trénerovi vidieť nejakého zlého teroristu, keď vás núti iba cvičiť a diétovať. Je to o dôvere, aj o komunikácii."

S tou postavou to bolo tragické iba naoko. "Myslím si, že som mala postavu symetricky danú pre tento šport, lebo tréner, na moje prekvapenie, ma neposlal hneď preč, ale povedal, že to môžeme skúsiť. Žena nesmie mať krátke nohy, ani príliš dlhé ruky, symetria je u nás vari najdôležitejšia. Keď má niektorá baba nádherné dlhé nohy, radšej nech to skúsi v modelingu ako vo fitnes. No dobrý tréner nechce mať hneď v rukách pripraveného pretekára, ktorý je už pekne vyrysovaný, osvalený, on chce sám z neho postupne urobiť takého borca..."

Natália k nemu priviedla pár dievčat so záujmom o fitnes, ale väčšina z nich po niekoľkých prepotených hodinách zdupkala. "Mám pocit, že ľudia sa ho boja. Len preto, že je úprimný, vždy povie to, čo si o vás myslí, ako vás vidí. Môžem povedať, že ani so mnou sa nehrá. S Katkou Verbovskou sme si museli zvyknúť na jeho hlášky, keď nám týždeň pred pretekmi povie, že máme veľkú riť, a že nám pomôže už len to, keď budeme dvakrát denne behať do schodov. Ale my ho poslúchneme, lebo vieme, že to myslí dobre. Vždy nás vedie k skromnosti, že nie sme žiadne majsterky sveta, ale že sme tie, ktoré môžu aj trojnásobné majsterky sveta poraziť."

Dieťa nebolo v pláne

Úspech je to, čo Natáliu vo svete fitnesu motivuje. "Ale rovnako aj neúspech. Iba jediný raz som sa z vrcholného podujatia vrátila bez medaily, pred dvoma rokmi som na majstrovstvách sveta skončila štvrtá. Ale je to naozaj neúspech? Po tom všetkom čo som si vtedy vytrpela? Na nominačných pretekoch to bolo výborné, pred svetovým šampionátom som sa cítila v životnej forme. Lenže, prišla do toho choroba, aj iné záležitosti, a moje vystúpenie na vrcholnom podujatí roka bola hotová katastrofa."

Na konte už mala zlato, striebro i bronz, vlastne všetko, na čo sa dalo na amatérskych fitnesáckych súťažiach dosiahnuť. Bola prakticky na vrchole kariéry, keď otehotnela. Tvrdí, že dieťa ešte nebolo v pláne, ale povedala si - fajn, veď to je celkom dobré obdobie. "Aspoň si od tej tréningovej driny trochu oddýchnem. A nič mi nebude brániť v tom, aby som po materskej opäť naštartovala svoju kariéru. Veď som len v jej polovici. Pamätám sa, ako som prišla za trénerom, ktorý práve odchádzal s chalanmi na majstrovstvá sveta, a povedala som: Tréner, asi som tehotná... Prijal to úplne pokojne. Po návrate sa ma spýtal: Si, alebo nie si? Ja na to, že som." A jedným dychom dodala, že napriek tomu nebude na najbližších majstrovstvách sveta chýbať... "Povedala som mu, že sa pustím do tréningu opäť v marci, keď bude mať dieťa osem mesiacov, že budem mať na prípravu pol roka. On mi na to, že to stačí..."

Netušila, do čoho sa púšťa. "Najhoršie to bolo s diétou. Mala som to zaužívané tak, že čím dlhšie budem spať, tým kratšie budem hladná. Ale pri dcérke som už nemohla mať svoj režim, že som vstala kedy som chcela." Teraz bola koordinátorkou času malá Karin. Akurát začala chodiť, takže mama sa jej musela venovať prakticky celý deň. "Niekedy som ani nemala čas na jedlo, ona sama mi nevedomky pomáhala s diétou, bola pre mňa tým najlepším trénerom. Trénerom, aj činkou zároveň, lebo som ju musela i dvíhať. Hrala som sa ňou, a pritom som aj trénovala."

No boli chvíle, keď to chcela zabaliť, myslela si, že svoje sily precenila. "To vtedy, keď som prišla po pôrode do posilňovne. Urobila som tri kliky, a plakala som, že viac nemôžem. Tréner ma však povzbudil, že je to super, že je to stále lepšie, ako keby som spravila iba dva..."

Tréner Čížek stál pri nej aj v Santa Susanne, keď sa pustila do boja s dokonale vytrénovanými súperkami z celého sveta. "Nezvykol chodiť s babami, na naše podujatia, ale tentoraz tam bol s nami. A veľmi mi to pomohlo. Stále sa mi venoval, pomáhal, ako sa dalo. Môžeš si dať toto, aj tamto, v ničom ma neobmedzoval, bol mimoriadne tolerantný. Prvý raz som bola na takom šampionáte aj s manželom Miroslavom. Ten ma strážil, natieral, a stihol ešte aj nakrútiť moje vystúpenie. Keď som ja nemohla, tak nejedol a nepil ani on, doslova so mnou dýchal. Bol pre mňa akýmsi Supermanom. Aspoň na diaľku som ďakovala aj svojej mame, ktorá sa stala už notorickým strážcom našej Karin, keď sme preč."

Len málokto v dejisku svetového šampionátu vedel, že striebornú medailu v kategórii body fitnes do 158 cm vešajú na krk čerstvej mamičke. "Myslím, že súperky vôbec netušili, že sa na pódium vraciam po materskej, ale našlo sa zopár ľudí, ktorí mi k dieťaťu gratulovali."

Na peknej tváričke, ani na postave, ktorá bola opäť v predošlej forme, sa to poznať nedalo. "Nevravím, že nie je výhoda, keď je dievča pekné, ale záleží od toho, ako sa pretekárky na pódiu odprezentujú. Keď som videla, akú majú v porovnaní so mnou niektoré ženy muskulatúru, pomyslela som si, že sa nedostanem ani do semifinále. No stále som bola vyvolávaná medzi najlepšími, a keď som sa dostala do finálovej šestice, vedela som, že je to dobré. Bolo to tak pol na pol, dve baby boli svalnaté, dve tenké, a dve niečo medzi tým. Tušila som, že sa bude rozhodovať medzi najsymetrickejšími."

Tatíka musia prehovoriť

Ich Karin vraj tiež bude fitneskou. "Určite. Má na to genetické predpoklady. Už teraz vie spraviť kotrmelec. A nedávno, keď sme boli v obchode, tak mi zostala visieť na takom otočnom vešiaku... Keď bude mať tri rôčky, chceme jej dať gymnastické základy." Tie gény sú spoločné, od mamy, aj otca. Miro je totiž bývalý kulturista.

Spolu s Natáliou rozbehli malý biznis, v neďalekých Šebastovciach, kde sa presťahovali. "Máme tam hotel. Miro je hoteliér, a ja zas začínam robiť diétny program pre svojich klientov. Je to niečo, v čom sa vyznám. Niekto chce schudnúť, tak mu pripravím jedálniček na celý týždeň. Mám už dve-tri klientky, ktorým to pekne ide. Chcem pre nich robiť aj zájazdy, individuálne plány, proste, využiť skúsenosti, ktoré mám. No zatiaľ je všetko v takom štádiu, že sa ešte len trápime, náš hotel musí na seba najskôr zarobiť. A poviem vám, nie je to veru žiadna sranda."

Natália má ďalšie plány aj na športovom poli. A bola by rada, keby ich raz mohli realizovať spoločne. "Lebo sa to dá. Existuje totiž aj kategória Masters, tuším nad 33 či 35 rokov. Je to súťaž spojená s juniormi, takže by sme o zlatú medailu mohli bojovať ako rodina. Len na to budeme musieť tatíka prehovoriť. Bude mať tridsaťpäť rokov, a stále sa ešte udržiava vo forme, takže by sme mohli mať šancu."

Sama však ešte nepovedala posledné slovo na európskom či svetovom pódiu, lebo kategória Masters je ešte v nedohľadne. "Na budúci rok chcem vynechať majstrovstvá Európy, ale rada by som zabojovala o najcennejšiu medailu na svetovom šampionáte. No hlavne, presadiť by som sa chcela o dva roky, keď bude súťaž u nás, na Slovensku. Konečne ma budú môcť vidieť blízki, známi, priatelia. Pretekať a uspieť na domácej pôde, to je pre mňa najväčšia česť."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári