Cestu do Betlehema ukázala hviezda alebo konjunkcia viacerých planét?

Neodmysliteľným symbolom Vianoc je hviezda s oblúkovitým chvostom usmievajúca sa na ľudí zo striešky povestného chlievika, v ktorom sa na slame v jasličkách narodilo najznámejšie bábätko kresťanského sveta. Všetci ju poznajú pod menom Betlehemská hviezda. Väčšina ľudí o nej vie aspoň to, že priviedla k miestu narodenia Ježiška troch kráľov z východu. Čím však tento nebeský úkaz bol v skutočnosti, kedy sa naozaj na oblohe zjavil a odkiaľ sa tam vzal, vie však málokto. Presnejšie povedané, úplnú pravdu nepozná asi nikto.

Pre jednoznačné určenie pôvodu "hviezdy" totiž chýba dostatok relevantných údajov. A informácií z obdobia prelomu letopočtov, kedy sa logicky, keďže sa ten náš odvíja od "narodenia Krista", musela táto prevratná udalosť stať, je naozaj ako toho povestného šafranu.

Azda jediným "oficiálnym" zdrojom je biblia, konkrétne Evanjelium podľa Matúša, ktoré ako jediné zo štyroch uvádza informáciu o hviezde. Tieto nasledujúce vety.

"Keď sa narodil Ježiš v júdskom Betleheme za dní kráľa Herodesa, hľa, mudrci od východu sa objavili v Jeruzaleme a pýtali sa: Kde je ten práve narodený kráľ židov? Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo to dieťa. Keď zazreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou."

A to je všetko. O hviezde a takmer aj o samotnom narodení Ježiša. O ňom sa síce zmieňuje aj Evangelium podľa Lukáša, ale tam oznamuje narodenie Spasiteľa anjel Gabriel a nie hviezda. "...náhle pri nich stál anjel Pána a sláva Pánova sa rozžiarila okolo nich (pastierov),...dnes sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán, v meste Dávidovom (Betleheme). Toto vám bude znamením: nájdete dieťatko v plienkach položené do jaslí."

Dlhé stáročia si s tým ľudia vystačili. A tí nepočetní jedinci, ktorí si nad nebeským úkazom predsa len lámali hlavu, považovali Betlehemskú hviezdu za kométu. To trvalo až do chvíle, keď sa za pomoci starovekých, predovšetkým čínskych záznamov, zistilo, že v čase prelomu letopočtov sa žiadna kométa v blízkosti Zeme neobjavila.

Problému sa venoval napríklad aj slávny Tycho Brahe, ktorý si dlho myslel, že išlo o supernovu, a jeho ešte slávnejší následovník Johan Kepler. Ten 17. decembra 1603 pozoroval v Prahe konjunkciu planét Jupitera a Saturna. Napadlo mu prepočítať, kedy ku rovnakej konjunkcii, teda k zhodnému postaveniu dvoch telies vzhľadom na Zem, došlo v období okolo začiatku kresťanského letopočtu a zistil, že sa tak stalo v roku 7 pred našim letopočtom, keď došlo k veľkej konjunkcii, k stretnutiu Jupitera a Saturna v súhvezdí Rýb.

Je isté, že tento úkaz v staroveku považovali za mimoriadne významný. Okrem iného aj preto, že v tom siedmom roku, sa tak stalo dokonca trikrát. Takže, Betlehemskou hviezdou bol to impozantný kozmický stret planét na hviezdnom pozadí? Je to pravdepodobné, ale ešte počkajme.

Staroveké nebeské divadlo

Bol úkaz nazvaný Betlehemská hviezda naozaj konjunkciou Jupitera a Saturna? Túto otázku som položil Ing. Petrovi Kaňukovi, pracovníkovi Centra voľného času Domino. Sedeli sme v tamojšom planetáriu, a kým hľadal príslušné údaje v počítači, strčil mi do rúk zaujímavú knihu. Bolo to Kalendárium astronómie od RNDr. Zdeňka Pokorného, inak bývalého riaditeľa brnenského observatória. Autor na danú tému uvádza okrem iného nasledovné: "tento spor starý už stáročia začal J. Kepler... išlo o konjunkciu Jupitera, Saturna a Marsu... Došlo k zákrytu Jupitera Venušou (názory na počet zainteresovaných planét sa menia podľa toho, kde sa na Zemi nachádzate a odkiaľ pozorujete oblohu). Pestrá paleta výkladov však vzbudzuje podozrenie."

Podozrenie? Nuž, ruku do ohňa by za presnosť, či skôr úplnosť takýchto údajov, a najmä ich časového zaradenia, nedal asi nikto. Okrem iného aj preto, že dnešné, akokoľvek presné astronomické výpočty nemusia a ani nesúhlasia so starovekými kalendármi. Preto je opatrnosť naozaj na mieste, a aj Ing. Kaňuk hovorí len o približných dátumoch.

Vďaka dômyselnému softvéru sa dostávame do hlbokej minulosti a pozeráme sa na oblohu, ako pravdepodobne vyzerala pred dvetisíc rokmi. "Sme v roku 7", komentuje obrázky na monitore Ing. Kaňuk. Posúvajú sa tam dva svetelné body, z ktorých väčší predstavuje Jupiter a menší, kúsok za ním, Saturn, majúce polohu v smere sever juh. "Saturn sa v tomto roku stretol s Jupiterom trikrát a išlo o tesné priblíženie. Prvýkrát sa tak stalo okolo 3. júna, druhýkrát v septembri, asi 21., teda okolo rovnodennosti, keď sa úkaz dal pozorovať nad juhovýchodných obzorom. Obdobie, keď boli tieto dve planéty blízko seba trvalo až do zimy. Tretíkrát sa planéty Jupiter a Saturn priblížili "tesne" k sebe okolo 13. decembra. Planéty síce ani pri pohľade voľným okom na oblohu netvorili jediný bod, dali sa rozlíšiť, úkaz však nesporne musel upútať pozornosť ľudí na Zemi."

To však nebolo všetko. Ing. Peter Kaňuk upozornil, že hneď v ďalšom roku, teda v šiestom pred našim letopočtom, fascinujúce divadlo na oblohe pokračovalo. Tentoraz sa v uhlovej vzdialenosti 44,5 stupňov sa na pozadí súhvezdia Rýb (Pisces) predviedli nebeské telesá Merkúr, Mars, Slnko, Jupiter, Saturn a Venuša. O mimoriadnu udalosť však išlo ani nie tak z astronomického, ako predovšetkým z astrologického hľadiska.

Astrologická reportáž

Astrológ Peter Mišík bol vo svojom živle. Téma ho zaujala a s chuťou začal rozoberať jej jednotlivé aspekty. "Musela to byť konjunkcia. Mars znamená násilie, utrpenie, krv. Teda smrť na kríži. Musela tam byť prítomná aj Venuša, strašne silne postavená, pretože ako je známe, ona prináša lásku. Tak, ako Ježiš, ktorý ju vedel zduchovniť. On aj fyzickú lásku a nehu dokázal transformovať na všeobecnú lásku k ľudstvu."

Pán Mišík má vo svojom laptope perfektný softvér, ktorý mu umožňuje vyhľadať si postavenie planét v akomkoľvek časovom horizonte. "Konjunkcia bola v Rybách. Ryby, sú jediným znamením, v ktorom ľudia pracujú až do sebaobetovania. Mesiac musel byť v opozícii, zle postavený. Bol niekde na konci Leva, alebo ešte skôr v Panne. To vysvetľuje, že rodičia sa na Ježiša dívali z materialistického hľadiska, a on preto nesplnil, a ani nemohol, ich očakávania. Mesiac symbolizuje rodičovskú stránku a udáva vzťah k ženám všeobecne. Ježiš nevstúpil do manželstva. Pritom Venuša, láska, je stále dobrá. Saturn v Rybách naznačuje vysokú duchovnú cestu cez depresie, nepochopenie okolia. Saturn je celkovo cesta trápenia a v Rybách je často sebaobetovanie."

Tak, ako musel byť fascinujúci pohľad na oblohu, kde svietili mimoriadne zoskupené nebeské telesá, tak fascinujúci bol i astrológov komentár. Pripomínalo mi to rozhlasovú reportáž, v tomto prípade s doplňujúcim obrazom na monitore. "Takže, On či chcel alebo nie, mal pri svojom narodení takú konšteláciu, že východisko z nej mohol nájsť len v druhom svete, kráľovstve nebeskom. Keďže pri narodení Ježiša viedla pútnikov hviezda aj počas dňa, mohla tam byť prítomná tiež Venuša. Určite hrala veľkú rolu. A pretože Ježiš mal aj liečiteľské schopnosti, tie planéty museli mať priaznivú odozvu na znamenie Škorpióna. Musel tam mať výborne postavenú planétu, ako napríklad Neptún. Mesiačik nám naznačí prečo sa rozišiel s rodinou a išiel jasne za svojim cieľom."

Astrológ jednoznačne potvrdil predpoklad, že muselo ísť o skutočne významnú udalosť. K tomu ešte treba dodať, že Jupiter bol v staroveku označovaný za kráľovskú planétu. Saturn bol zasa v tradičnej židovskej astrológii hviezdou chrániacou Izrael. Keďže Slnko prechádza súhvezdím Rýb na prelome zimy a jari, nájdeme tu i možnosť symbolu konca jednej a začiatku druhej éry. Teda prelom letopočtov. Preto táto veľká konjunkcia v roku 7 pr. n. l. mohla predpovedať aj narodenie židovského kráľa, ktorým sa začal nový vek v histórii ľudstva.

Svetlo ukazuje cestu blúdiacim

Napriek tomu, že Betlehemská hviezda prišla z Vesmíru a putujúc vysoko na nebi sa zdala byť hodne nadpozemská, jej posolstvo bolo hlboko ľudské. Platilo to pred dvomi tisícročiami a platí to aj dnes. Zvesť naplnená očakávaním a láskou, ktorú vo svojom svetle priniesla, má trvalú platnosť. Jej odkaz pomáha aj dnešným pozemšťanom. Stačí aby pred ňou otvorili svoje srdcia a lúčmi, ktoré vysiela, si nechali pohladiť svoje dušičky. Každoročne im vo svojom hviezdičkovskom úsmeve hovorí to isté. Majte sa navzájom radi, pomáhajte si a radujte sa zo života. Tieto atribúty sú zároveň aj prirodzenou súčasťou činnosti duchovného.

O tom, čo vidí v Betlehemskej hviezde, nám prezradil katolícky kňaz Juraj Semivan, pôsobiaci v Krásnej nad Hornádom. "Myslím si, že každý človek sa vo svojom živote občas dostane do štádia, kedy stratí svoje osobné smerovanie. Depresie, znechutenie, problémy a strasti spôsobia, že blúdi a naliehavo potrebuje niečo, čo by mu ukázalo cestu. A aspoň občas potrebuje ukázať cestu každý z nás. Navyše, každý človek si niekedy potrebuje pripomenúť, že napriek všetkým negatívam má život stále zmysel."

Veru tak, všetci sme na ceste. Niekedy na širokej, rovnej a hladkej diaľnici, inokedy zasa na úzkej, pokrútenej a hrboľatej hradskej, občas dokonca na ceste slepej. Zarúbanej. Každý sa tiež dostávame na rázcestia bez označenia smeru, a práve tu nám môže pomôcť Hviezda. Nech už si ju nazveme akokoľvek. Čakáme od nej pomoc v čase, keď zúfalo potrebujeme poradiť, chytiť za ruku a nasmerovať svoje kroky správnym smerom. Zle je, keď nieto nikoho, kto by tak urobil. "Betlehemské svetlo má vlastne zmysel pre každého z nás. Možno, že najlepším spôsobom, ako nasledovať svoju hviezdu, je pomôcť ju nájsť niekomu inému. A aj o tom môžu byť Vianoce," dodal k tomu J. Semivan.

Záver

Môžeme teda problém Betlehemskej hviezdy uzavrieť ako vyriešený? Ťažko povedať, pretože celkom isto vieme iba jediné, že v období prelomu letopočtov došlo na oblohe k úkazom, ktoré vtedajší ľudia mohli považovať za hviezdu. A takmer isté je aj to, že "hviezdu" považovali za významné astrologické znamenie, z ktorého vyplynuli mnohé vážne následky. Zvestovanie dlho očakávaného príchodu Mesiáša, Spasiteľa, neskôr to viedlo k židovskej vzbure proti Rímu, ku krvavej vojne a zničeniu Jeruzalema vrátane židovského Chrámu. Nasledovalo rozptýlenie Židov v diaspóre.

Možno by sme mohli sledovať následky onej "hviezdy" a obsah posolstva až do dnešných dní. Viď problémy na Blízkom východe. Ostaňme radšej pri tom zjednodušenom, až naivnom, ale stále krásnom a príťažlivom vysvetlení, že išlo o hviezdu, zvestujúcu narodenie nositeľa lásky medzi ľuďmi. A snažme sa byť k sebe aspoň trošku lepší.

Peter PAČAJ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári