Starostka Mária Bírošová prezradila, že ako dieťa dostala veľmi nezvačajný darček
Od deda dostala žriebä
U starostky Poľova Márie Bírošovej na Vianoce žiadne "uletené" darčeky pod stromčekom nie sú. "Ide hlavne o praktické veci. Dobrý parfém, kozmetika, či oblečenie. Je to najlepšie, pretože väčšinou sú to veci na každodenné použitie," povedala starostka.
Nezvyčajný darček dostala ešte ako dieťa. "Presnejšie celá rodina. Môj dedo choval kone. Raz na Štedrý deň ku nám prišiel a viedol so sebou žriebätko. Prišli sme ho privítať a on nám povedal ´to je váš vianočný darček´. Na to sa veru zabudnúť nedá." Poľov síce je súčasťou Košíc, no tradície a zvyky sa tam dodržiavajú aj počas sviatkov. "Predtým, ako si sadneme k štedrovečernému stolu najprv nakŕmime zvieratá, teda nášho psa, sliepky a papagáje. Dostanú kúsok oplátky."
U Bírošovcov sa sviatočné menu veľmi nelíši od slovenskej klasiky. "Samozrejme máme kapustnicu, kde nechýbajú ani sušené slivky. Nasleduje pstruh a trochu neskôr aj filé. Po polnočnej omši aj huspenina. Ako prípitok poslúži hriatô." Kapra vyskúšala M. Bírošová iba raz. "Odvtedy sme ho nemali. jednak je to človeku ľúto a jednak deťom veľmi nechutil." Dodržiaavjú i ďalší zvyk, ktorý sa pomaly z domácností vytráca. "Vždy je prestreté aj pre prípadného pocestného. Ide o tradíciu a zároveň i určité posolstvo."
K Vianociam niekedy patria aj úsmevné príhody. U Bírošovcov síce stromček nehorel, ale napriek tomu sa postaral o horúce chvíle. "Už niekoľko rokov máme umelý stromček, keďže živé je škoda rúbať. Kvôli krajšej atmosfére sme stromček dali blízko ku kozubu pekne sme ho ozdobili. Keď sme poriadne priložili do kozuba, stromček sa začal nakláňať a museli sme zasiahnuť, aby úplne nespadol. Odvtedy je síce pri kozube, ale zaistený proti spadnutiu a hlavne na takom mieste, kde na neho nesála teplo z kozuba."
bm
Námestník primátora Marek Vargovčák strávil Vianoce aj v Izraeli
Najkrajší darček - šporťák na ovládanie
Námestník primátora Marek Vargovčák bude tráviť Vianoce doma s rodinou. "K tomu neodmysliteľne patrí kapustnica a ryba. Do kapustnice pridávame aj slivky a mám rád, keď je v nej aj smotana," vraví viceprimátor.
Pokiaľ ide o Vianoce, najradšej si spomína na obdobie detstva. "Malo to vtedy tú správnu atmosféru. I napriek tomu, že som socialistické dieťa. Veľmi sme sa tešili na mandarínky, arašídy, či ananásy, ktoré boli inak po celý rok nedostatkovým tovarom." K tomuto obodbiu sa viaže aj stále živá spomienka na najkrajší vianočný darček. "Ešte v časoch socializmu som dostal pod stromček veľké auto na ovládanie. Taký športiak, niečo na štýl Porsche alebo Ferrari. Mám ho doteraz," s nostalgiou spomína viceprimátor. "Dnes nie je problém kúpiť v obchode akúkoľvek hračku. Ale vtedy to jednoduché nebolo. Preto viem, že som bol obdarovaný s láskou, určite nebolo pre rodičov jednoduché zohnať to auto."
K Vianociam neodmysliteľne patrí nielen stromček, ale aj kapor. "Každý rok bol u nás problém s tým, kto ho zabije. Predsa len, je to živý tvor, plával vo vani a ako deti sme sa s ním väčšinou hrali. Asi je to čudné, ale nepamätám si, kto sa nakoniec na ´vraždu´ kapra u nás odhodlal. Či sa na to podujal otec, alebo s tým dokonca pomohol sused. Napriek tomu bol u nás kapor každý rok a vždy skončil na tanieri."
Väčšina z nás si asi ešte stále nevie predstaviť vianočné a novoročné sviatky bez snehu niekde v cudzine. Marek Vargovčák už také Vianoce zažil. "Istý čas som žil v Izraeli. Na Vianoce tam bolo 15 °C a sneh nikde. Navyše Židia Vianoce neoslavujú, takže sviatky tam nič nepripomínalo. Iba v jednom malom kresťanskom obchode v Tel Avive som našiel vyzdobenú vetvičku. Vtedy som si uvedomil, že Vianoce môžu byť aj bez snehu. Ale najlepšie sú tie, ktoré trávime doma a s blízkymi."
bm
Zabávač Gejza Tóth sa v detstve najviac potešil stolnému hokeju
Svoju budúcu manželku prekvapil snubným prsteňom
Herec, moderátor, zabávač a spevák Gejza Tóth sa ako dieťa veľmi potešil tomu, keď na Vianoce dostal stolný hokej. "Nebola to síce vec, po ktorej som nejak veľmi túžil, no keď som sa s tým začal hrať, tak som zistil, že je to úplne úžasná hra," prezradil nám.
Zozbieral partiu svojich kamarátov a každú voľnú chvíľku trávili pri tomto hokeji. "V podstate sa dá povedať, že od toho darčeka sa odvíjalo neskôr veľmi veľa vecí. Po čase sme sa totiž s kamarátmi znovu dali dohromady, začali sme to hrať, dokonca sme založili klub. Nechcem sa chváliť, ale na Majstrovstvách Slovenska sme zvíťazili a na Majstrovstvách Sveta sme sa riadnou mierou pričinili o to, že Slovensko skončilo na siedmom mieste, čo je úplne úžasné. Som veľmi rád, že som vtedy ten darček dostal," podotkol so smiechom.
Čo sa týka darčeku, ktorý daroval a na ktorý si bude určite navždy pamätať, je prstienok, ktorý podaroval svojej vtedy ešte len budúcej manželke. "Bol to snubný prstienok. Nejako špeciálne som to neplánoval tak, že jej ho dám na Vianoce, len to proste takto vypálilo. Schoval som ho medzi ostatné balíčky a keď ho vzala do ruky, tak som jej len povedal, že je dávam len malý darček, lebo na väčší nemám peniaze... Keď ho otvorila, ostala veľmi prekvapená, lebo nečakala, že by to mohol byť snubný prstienok. Našťastie však od prekvapenia nestratila reč a povedala áno..."
kid
Herečka Henrieta Kecerová sa snaží kupovať najmä praktické darčeky
Najviac sa potešila "utajeným" lyžiam
Členka činohry Štátneho divadla Košice, herečka Henrieta Kecerová si presne pamätá na jeden darček, z ktorého sa v detstve asi tešila najviac. "Zdá sa mi, že som mohla mať takých šesť či sedem rokov. Nejde tak vlastne ani o to, čo som dostala, skôr o to, ako veľmi som sa tešila. Vtedy som totiž pod stromčekom našla len samé drobnosti a bola som veľmi sklamaná z toho, že pod ním nebolo nič také, čo som si naozaj priala. Lenže vtedy mi mamka povedala - aha, neostalo čosi na balkóne? Choď sa pozrieť! A boli tam lyže. To bolo pre mňa úplne úžasné prekvapenie a radovala som sa tak veľmi zrejme preto, že som bola pred tým veľmi sklamaná," prezradila H. Kecerová
Dnes radšej darčeky dáva, ako ich prijíma. Počas Štedrého večera je ona vždy tá posledná, ktorá si rozbaľuje darčeky, lebo sa rada díva na to, ako sa budú jej blízki tešiť, keď si rozbalia darčeky od nej. "Počas roka sa snažím nenápadne zistiť, čo sa komu bude hodiť a koho čo poteší. Niekedy je to aj tak, že sa rovno opýtam, kto by si čo pod stromček prial, lenže oveľa radšej som, keď je darček naozaj prekvapením a ten človek ostane v pomykove, lebo mu kúpim niečo, čo naozaj chce a čo ho poteší."
Nemyslí si, že ľudia by si na Vianoce mali dávať zbytočnosti, preto sa snaží čo najviac vecí kupovať praktických. "Niekedy však postačí, ak je to úplná drobnosť - no ak je to niečo, čo tomu človeku urobí radosť a čo sa mu naozaj zíde, tak stojí za to vidieť, ako sa teší. Pamätám si z detstva, ako sa náš tato tešil hoc i z ponožiek, lebo tie mu naozaj bolo treba," podotkla s úsmevom.
Keď bola ešte malé dievčatko, často pre svojich rodičov a blízkych vlastnoručne vyrábala rôzne darčeky. "Pamätám si, že najlepšie na výrobu rôznych postavičiek boli rolky z toaletného papiera. Tie som maľovala, lepila som na ne vatu, keď som chcela vytvoriť Mikuláša... Myslím, že každý sa takémuto darčeku poteší. Ja sama som teraz v opačnej pozícii, od dcérky dostávam zase vlastnoručne vyrobené darčeky ja. Už máme u nás doma taký zvyk, že na sviatky mi dcérka vždy niečo nakreslí. Naposledy mi na meniny nakreslila krásneho slona. Máme totiž doma takú drevenú sošku - tmavého sloníka a ona ho nakreslila. Bol však taký krásny, že som najprv upodozrievala členov rodiny, že jej s tým ktosi pomohol. Lenže namaľovala to naozaj sama. Takéto darčeky podľa mňa potešia každú maminu a zakaždým sú milým prekvapením," dodala.
Milan Čížek pokračuje každé Vianoce v športovom trende
Ježiško ich potešil sieťou
Šéftréner slovenskej kulturistickej reprezentácie Milan Čížek bol odmalička športovo založené dieťa, takže Ježiško vždy vedel, aký darček ho pod stromčekom poteší. Ani mu písať nemusel... "Raz to bola lopta, inokedy hokejka, vždy nejaká športová vec. V tomto trende teraz pokračujem u svojich detí. Devätnásťročný syn hrá hokej za nitriansku juniorku, pätnásťročná dcérka robí atletiku v Bratislave."
Santa Claus, alias hlava rodiny, ich dováža na sobom záprahu rovno z Ameriky. "Vždy som si nákup darčekov nechával na poslednú chvíľu, ale teraz, keď pravidelne pred Vianocami chodievame s kulturistami na preteky do Las Vegas, mám to dobre poriešené, darčeky nosím odtiaľ. Nielen pre deti, tentoraz som tam zohnal prekvapenie aj pre manželku. Asi dva roky už spomína, že si chce kúpiť nejaké pekné náušnice. Vraj, keď bude čas, a peniaze." Jedno i druhé mal Milan Čížek v Amerike...
On už vraj má všetko, po čom niekedy túžil, a dokáže sa potešiť aj z maličkosti ukrytej v balíčku so svojím menom. "Vždy som mal radosť z akéhokoľvek darčeka. No vari najväčšiu som mal vtedy, keď som bol ešte školák. Od rodičov som dostal stolný hokej, pamätám sa, že to vtedy nebola lacná záležitosť, stál 110 korún. Ihrisko som potom nosil aj do školy, so spolužiakmi sme hrávali turnaj, mali sme dokonca urobenú aj tabuľku, kde sme zapisovali výsledky."
Športovým darčekom sa M. Čížek dokáže tešiť dodnes. Ten najoriginálnejší vyhútala jeho manželka, a má z neho zábavu celá rodina. "Dostali sme totiž od nej pod stromček volejbalovú sieť. Bývame v rodinnom dome na Pereši, takže máme priestor, kde sme ju mohli natiahnuť. Na dvore máme už dve hokejové bránky, jednu futbalovú, a od tých Vianoc tam mastíme aj volejbal. Len ľad mi manželka nedovolí urobiť, vraj by sme zničili trávnik..."
mat
J. Belenyesiová sa v zháňaní darčekov vyžíva
Prekvapenia sa ukrývali v pivnici
"Majstrovstvá republiky v krasokorčuľovaní bývajú tesne pred Vianocami. A keď ich vyhrám, to bude pre mňa najkrajší darček, aký môžem nájsť pod stromčekom. Ako napríklad pred dvoma rokmi, keď som sa stala majsterkou na košickom ľade." Slovenská reprezentantka v krasokorčuľovaní Jacqueline Belenyesiová si takýto darček váži oveľa viac, ako prekvapenie v balíčku. "Aj keď musím priznať, že so sestrou sme mali najväčšiu radosť asi vtedy, keď nás ocko prekvapil počítačom. Tušili sme, že niečo také pre nás chystá, ale neboli sme si isté. Mal ho totiž ukrytý v pivnici. Funguje to dobre, lebo tam ukrýva darčeky aj pre mamku. Tak sa mu podarilo utajiť napríklad vysavač, domáce kino, či devedéčko..."
Pre niekoho je zháňanie darčekov pred Vianocami jedna z najdeprimujúcejších činností, ale Žaky sa v nej vyžíva. "Darčeky nakupujem rada. Keby boli peniažky, asi by som ich všetky minula na ne. Vlani môj priateľ nariekal, že sa mu minula voňavka Dolce Gabana, ktorú si priniesol z Ameriky. Tak ju odo mňa dostal pod stromček. Aj keď bola poriadne drahá." Ona od neho dostala pyžamo. "Také sa mi páčilo, také som chcela, takže mi vôbec nevadilo, že jeho darček bol drahší. Teraz dostane tričko, ktoré som získala ako cenu na nedávnych pretekoch. A ešte mu kúpim čosi na oblečenie. Musí byť spokojný," smeje sa pretekárka košického Kraso Centra. "Občas mi príde vhod, že niečo praktické vyhrám, hneď to šupnem pod stromček."
Rada pripraví prekvapenie pre druhých, jej stačí, keď je počas vianočných sviatkov rodina pokope, a všetci sú zdraví. "To sú pre mňa tie najkrajšie Vianoce. Vždy som doma s babkou, s rodičmi, s priateľom, inak si Štedrý večer neviem predstaviť."
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári