Korzár logo Korzár Košice

Umelci a Vianoce - Skladačka

Herečka Jana Švandová si na Vianoce dáva kapra s chrenom Voľakedy piekla desať koláčovČeská herečka Jana Švandová sa síce nesnaží nejako veľmi

Herečka Jana Švandová si na Vianoce dáva kapra s chrenom

Voľakedy piekla desať koláčov

Česká herečka Jana Švandová sa síce nesnaží nejako veľmi dodržiavať vianočné tradície, sú však niektoré, bez ktorých si sviatky nevie predstaviť. "Myslím, že na Slovensku tento zvyk vôbec nemáte, no u nás sa cez Štedrý deň je kubo. To je také špeciálne hubové jedlo. Ale čo sa týka štedrovečernej večere, aj my máme kapra a zemiakový šalát. Akurát že ho nerobím s majonézou, aby bol ľahší. Čo je však naša rodinná špecialita a tradícia prevzatá po babičke, je zelerový šalát a chren. Ono to možno na prvý pohľad vyzerá zvláštne, ale kapor s chrenom a k tomu šalát - to je veľmi dobrá kombinácia. A to ani nehovorím o tom, aké je to zdravé," prezradila herečka.

SkryťVypnúť reklamu

Pred časom zvykla pred sviatkami aj veľa piecť, ale dnes to už nedodržiava. "Boli časy, kedy som robila aj desať druhov rôznych koláčov. Dnes sa mi do toho už nechce púšťať. Skôr to riešim tak, že poviem mojej nevlastnej dcére a svojej sestre, že ak ma chcú na Vianoce potešiť, nech mi prinesú nejaké pečivo. Dokonca minulého roku som si nejaké objednala. Jednoducho mi akosi neostal čas na to, aby som sama napiekla." Ak si však pred sviatkami predsa len nájde čas na pečenie, najradšej sa púšťa do vanilkových rožkov. "Nejde ani tak o tie koláče, ako o to, že prevoňajú vanilkou celý dom. Potom si viac uvedomím atmosféru prichádzajúcich Vianoc."

Najkrajšie sviatky roka sa jej hlavne spájajú s odpočinkom. Toho si však tohto roku veľa nedopraje, pretože na prvý sviatok vianočný ju čakajú hneď dve predstavenia v divadle. "Nebudem sa však sťažovať, veď je to moje povolanie. Na druhej strane sa aj celkom teším na to, že sa stretnem s kolegami, aspoň si poprajeme veselé sviatky. Najzábavnejšie mi na takýchto vianočných predstaveniach príde to, že diváci sú akýsi zaspatí a unavení. Vždy žartujeme o tom, že zrejme ešte stále trávia to, čo počas Štedrého dňa pojedli a teraz by si najradšej niekde zdriemli. Lenže ich milovaní im podarovali pod stromček lístky do divadla, tak im neostávalo nič iné, ako vstať od rozprávok v telke a taniera plného dobrôt a ísť sa na nás dívať," dodala so smiechom.

SkryťVypnúť reklamu

Katarína Brychtová rada spomína na priesvitné gule

Bez vanilkových rožkov by to asi nebolo ono

Herečka a moderátorka Katarína Brychtová si nevie predstaviť Vianoce bez vône živého stromčeka. "Od detstva až po dnes som nezažila sviatky s umelým stromčekom. Vôňa ihličia jednoducho podľa mňa k Vianociam neodmysliteľne patrí," nazdáva sa K. Brychtová.

Pamätá si, že kým bola ešte veľmi maličké dieťa, rodičia ich zvyčajne doma prekvapili tým, že postavili stromček sami v noci. "Keď som bola väčšia, tak sme už so zdobením stromčeka rodičom pomáhali aj my. Podobne je to dnes u nás doma. Teraz sú už deti veľké, takže pomáhajú už pár rokov, dokonca vlani ozdobili stromček úplne sami."

Čo sa týka odzdôb, K. Brychtová si pamätá na krásne priesvitné gule s motívom domčeka, ktoré mala najradšej. "Boli nádherné - tie boli mojimi obľúbenými. Boli ale aj veľmi krehké, takže sme na ne dávali veľký pozor. Nech sme sa však snažili akokoľvek, aj tak sa v priebehu rokov porozbíjali. Je to škoda. Dnes máme doma stromček ozdobený farebne, používame sklenené ale aj drevené ozdoby. Raz som skúsila taký extravagantný úlet, kedy všetky ozdoby na stromčeku boli len ružové, ale deťom sa to nepáčilo, oni chceli farebný stromček. Takže odvtedy máme stromček pestrý."

SkryťVypnúť reklamu

Samozrejme na ňom nesmú chýbať sladkosti. "Ja sama som ako dieťa mala veľmi rada sladké, takže som vyjedala všetky dobroty zo stromčeka. S mojimi deťmi je to už trochu iné, lebo aj z Mikuláša im zvyčajne ostane veľa sladkostí a na Vianoce máme aj veľa napečených koláčov, takže sladkosti zo stromčeka miznú len pomaly."

K. Brychtová si rovnako ako bez vône stromčeka nevie Vianoce predstaviť bez pečenia. "Pripravujem päť rôznych druhov koláčov, vždy tie isté, ktoré sú už tradičné a na Vianoce nesmú na stole chýbať. Držím sa týchto tradičných dobrôt aj napriek tomu, že sú to dosť nezdravé koláče, v ktorých je veľa masla a orechov... Lenže napríklad bez vanilkových rožkov by to nebolo ono. Už ako dieťa som so starou mamou pripravovala koláče, teraz je to podobné u nás doma. Ja som síce hlavný kuchár, ale deti mi doma pomáhajú," dodala.

Herec Andy Hryc dodržiava tradíciu: cesnak s medom

Vraždenie kapra zdedil po otcovi

Herec Andy Hryc má na svedomí zopár úbohých vianočných kaprov. "U nás doma to bola tradícia. Počas mojho detstva vždy otec šiel pred Vianocami na trh, kúpil kapra a mali sme ho doma vo vani. No a potom ho na Štedrý deň zavraždil. Ja som to po ňom prebral a teraz na Vianoce vraždím ja," prezradil so smiechom. Od otca vraj odpozoroval spôsob, ako kapra zabiť čo najrýchlejšie a najistejšie. Nebije ho ničím po hlave, ale mu veľkým nožom zareže za hlavou do tela. "Je to rýchle a kapor si to ani nestihne všimnúť... Nepamätám si už na prvého kapra, ktorého som zabíjal, ale nemyslím, že by ma bola premohla ľútosť. Veď tie kapre sú tu predsa na to, aby skončili na tanieri..."

Kým mal ešte A. Hryc malé deti, tak im pred Vianocami vo vani plávala rybička. "Dnes už to nemá zmysel, navyše - moje ženy doma nemajú mäso z kapra rady, nejako im nechutí. Takže v posledných rokoch majú na Štedrý deň na večeru lososa. Lenže ja som si povedal, že mne nebude nikto meniť tradície, takže manželka vypraží pre mňa aspoň jednu podkovičku z kapra. Lenže kvôli jednej podkovičke sa už neoplatí kupovať celú rybu, kúpim si len jeden kúsok."

V časoch, keď u Hrycovcov kapor chýbať nesmel, ho vždy šiel A. Hryc kúpiť na trh. Keby bol v núdzi, možno dokázal nejakého kapra aj chytiť, ale priznáva, že rybačku považuje za veľmi nudnú vec a zabíjanie času. "Uvedomil som si hlavne tohto roku, keď som bol nakrúcať nový slovenský film. Mali sme práve jednu scénu s rybačkou, v ktorej sa dvaja kamaráti vybrali práve na kapre. Vtedy mi režisér vysvetľoval princím chytania týchto rýb. Proste sa návnada hodí do vody, klesne ku dnu a rybár už iba čaká, či sa nejaká ryba rozhodne ochutnať... Ja by som asi na rybačke zdochol od nudy! Veď by som bol odkázaný na čakanie na to, či bude niektorá z rýb dostatočne hlúpa na to, aby sa chytila na háčik..."

Čo sa týka iných dobrôt na vianočnom stole, A. Hryc dodržiava jeden zvyk zdedený po otcovi. "Je to cesnak s medom. Inak však náš vianočný jedálniček nie je ničím výnimočný," dodal.

V rodine Silvie Šarköziovej sa snažia mať každý rok iný vianočný stromček

Namiesto pekných ozdôb vyrobila strašidielka

Členka kapely Cigánski diabli, violončelistka Silvia Šarköziová priznáva, že u nich doma sú aj Vianoce plné dobrej muziky. "Púšťame si od rána na Štedrý deň samú dobrú hudbu, ale nie len cédečka s koledami, lebo by sa mohlo stať, že by sme mali po chvíli kolied už vyše hlavy. S Vaneskou si vianočnú hudbu púšťame aj vtedy, keď spolu pred sviatkami pečieme koláče."

Keďže majú Šakröziovci vďaka kapele a koncertom počas roka hudby viac než dosť, počas štedrovečernej večere si radi doprajú ticho. "Potom však ideme pozdraviť starú mamu a vtedy si Vaneska so sebou vezme husličky. Už na nich vie hrať veľmi dobre a naučila sa aj pár kolied, takže ona hrá a tým nás vlastne núti k tomu, aby sme si tiež zaspievali."

Vaneska si užíva celé sviatky, vôbec nepatrí medzi tie deti, ktoré sa tešia iba na darčeky. "Pamätám si, že ja som bola presne taká - jediné, čo ma zaujímalo, boli balíčky pod stromčekom, vôbec som sa nedotkla večere a bola som nahnevaná, keď ostatní pomaly jedli. Vaneska taká nie je - ona sa vyžíva aj v tom, že sa na Štedrý deň pekne všetci vyobliekame, že prestrieme krásny sviatočný stôl. Vychutnáva si každé sústo večere."

Štedrovečerný stôl, rovnako ako všetku výzdobu doma, pripravuje Vaneska spolu s maminou. "My dve nedokážeme pred Vianocami odolať a strašne nás to ťahá do všetkých tých krásnych obchodov, kde predávajú vianočnú výzdobu. Priznám sa, že každý rok musíme mať nové ozdoby na stromčeku. Ja nedokážem dva krát po sebe mať rovnaký stromček, takže každý rok nakupujem nové ozdoby a tie minuloročné rozdávame." Už sa na ňu pre to manžel aj trochu hnevá, ale ona si nemôže pomôcť.

Vždy sa počas novembra rozhoduje, ako ozdobí stromček a v decembri už nakupuje ozdoby. "Zatiaľ najväčší ´úlet´ čo sa týka výzdoby stromčeka, sme mali pred pár rokmi, kedy sme všetky ozdoby mali biele. Bolo to krásne, lebo stromček vyzeral ako zasnežený. Jednoducho mi robí veľkú radosť pripraviť nádherný stromček a tým, že je každý rok iný, je to pre každého veľké prekvapenie."

Vaneska pomáha nie len pri ozdobovaní stromčeka, ale neraz aj pri výrobe samotných ozdôb. "Vaneska je výtvarne veľmi nadaná, takže jej to ide od ruky. Raz sme takto vyrábali vianočné ozdoby spolu a priznám sa, že tie jej boli pekné, no mne to vôbec nešlo. Lepili sme dohromady hviezdice z farebného papiera a na to strieborné a zlaté pásiky. Musím povedať, že tie moje výtvory vyzerali ako strašidielka. Lenže aj keď boli škaredé, tak ich Vaneska hrdo zavesila na stromček, lebo sme ich robili spolu. Keď k nám potom ktosi zašiel na návštevu, tak sa na tých mojich strašidielkach strašne smial. Lenže Vianoce predsa majú byť veselé, plné smiechu a úsmevov, takže sa mi tými mojimi nepodarkami podarilo splniť ich poslanie..."

Herec Josef Carda vracial do staniolu aj obhryzené salonky

Ihličie nevedeli dostať z koberca

Český herec a zabávač Josef Carda má veľmi rád vôňu ihličia, no v poslednej dobe si na živý stromček nepotrpí. "Od kedy je syn už veľký, tak pre nás nemá zmysel mať doma živý vianočný stromček. Ale kvôli nemu sme živý mali. Teraz je pre nás oveľa pohodlnejšie mať umelý. Niekedy si však s nostalgiou spomínam na to, ako sme sa celé hodiny po odprataní stromčeka snažili vysať z koberca popadané ihličia a aj tak to nešlo," prezradil s úsmevom.

Keď bol ešte dieťa, každý rok šli spolu s otcom kúpiť na trh živý stromček a spolu ho zdobili. "To isté sme zachovávali aj potom u nás doma - tiež sme stromček kupovali spoločne so synom a tiež nám pomáhal so zdobením. Najradšej som mal tie vianočné ozdoby, ktoré sme mali od mamy a od babičky. Boli to krásne sklenené gule, niektoré vyzerali ako vláčik. Naozaj boli krásne, také už dnes nikde nenájdete. No a samozrejme, že nechýbali na stromčeku ani synove výtvory. Vždy pred sviatkami čosi nakreslil, lepil, prišíval..."

Aj so sladkosťami na stromčeku je to už u Cardovcov iné, ako keď mali malého syna. "Vtedy samozrejme nemohli na stromčeku chýbať všetky tie dobroty. My dnes doma na stromčeku nemáme normálne vianočné sladkosti, ale cukríky z jednej konkrétnej bonboniéry, ktoré mi chutia. Na tie potom navlečiem šnúrky a povešiam si ich..."

Kým bol J. Carda ešte dieťatom, najradšej mal zo stromčeka želé cukríky a nugátom plnené kolekcie. "Pamätám si, že som mal kamaráta, ktorý mal rodinu v Západnom Nemecku a tomu odtiaľ posielali výborné kolekcie, ktoré k tomu všetkému ešte aj krásne vyzerali. Vždy na Vianoce sme zašli k nemu na návštevu a on nám dal ochutnať. To boli dobroty! To sa s tým, ako chutili tie naše, nedá ani porovnať. Pamätám si, že rodičia domov nosili sladkosti, ktoré dostali v práci od ROH. To boli fakt príšerné veci, ani sa to nedá nazvať sladkosťami. Najviac som neznášal fondánové salonky. Keď som náhodou jednu z nich ochutnal a nechutila mi, tak som ju obhryzenú zabalil späť do staniolu..."

Moderátor Bruno vždy presne dopredu vie, čo bude kupovať

Ako dieťa bol zbláznený do LEGA

Moderátor Bruno patrí k tým ľuďom, ktorí nakupovanie vianočných darčekov berú z praktického konca. "Rozhodne si nemyslím, že by si ľudia mali na Vianoce kupovať nejaké hlúposti. Podľa mňa to majú byť darčeky, ktoré potešia, ale ich obdarovaný aj využije a to nie len počas sviatkov ale počas celého roka," nazdáva sa. Práve preto je zástancom praktických vecí. Hlúposti - hoc by bola akokoľvek roztomilá - sa nepoteší a aj preto sám nakupuje pre blízkych čo najpraktickejšie veci.

"Čo sa týka rodiny, zvyčajne sa radím so sestrou a spolu sa dohadujeme na tom, čo by sa najviac hodilo rodičom... Počas roka sa snažím odpozorovať to, čo komu doma chýba, čo by sa mu zišlo... No a potom podľa toho nakupujem." Pri výbere nápadov, na to ide veľmi rozumne, iné to však už je pri nakupovaní. "Nakupujem na poslednú chvíľu. Nie som totiž z Vianoc až taký nadšený, že by som mal potrebu chodiť celý október a november po obchodoch a vyberať darčeky. Zväčša mám aj tak dopredu presnú predstavu o tom, čo kúpim, kde to majú a či sa to bude dať zohnať aj tesne pred sviatkami. Takže nakoniec mi úplne stačí zájsť na poslednú chvíľu do obchodov, naraz nakúpiť všetko to, čo už mám dopredu premyslené a mám to z krku."

Čo sa týka darčekov, ktoré dostáva, samozrejme, že sa každému balíčku pod stromčekom poteší. "Dnes si už presne nepamätám, čo kedy a od koho som dostal. Ako dieťatu mi najviac záležalo na tom, aby darčekov bolo pod stromčekom čo najviac a aby aspoň jeden z nich bol stavebnica LEGO," prezradil s úsmevom.

Ako dieťa bol vraj do LEGA doslova zbláznený. "Vždy na Vianoce, narodeniny, meniny ale aj za vysvedčenie som si pýtal stavebnicu. Potom som sa chodil každého doma pýtať, čo mám postaviť. Keď mi povedali, aby som urobil letisko, tak som sa zavrel na pár hodín do izby a skladal som. Mal som veľa rôznych stavebníc, zmiešal som ich kocky dohromady, a tak sa dalo toho veľa postaviť. Po pár hodinách som vyšiel z izby a víťazoslávne som každému ukazoval letisko aj s riadiacou vežou a lietadlami. Rodičia boli radi, že mali odo mňa pokoj a ja som bol hrdý na svoje stavby."

Herec Miroslav Donutil vzorne písal Ježiškovi listy

Vnúčatá bude svedomito rozmaznávať

Herec a šoumen Miroslav Donutil má tak ako vari každý Vianoce veľmi rád. "Iste, teraz je to iné, lebo už nemáme malé deti. Sviatky teda nevnímame tak intenzívne, ako keď nám šlo hlavne o to, aby boli krásne pre ne," prezradil M. Donutil. "Práve preto sa aj teším na to, až zo mňa bude dedo. Znovu sa dostanem do situácie, kedy pre mňa tieto sviatky budú mať úplne inú atmosféru." Svoje vnúčatá vraj bude svedomito rozmaznávať a kupovať im tie najkrajšie a najzábavnejšie darčeky.

M. Donutil si síce už nepamätá na to, kedy on sám ako dieťa prišiel na to, že darčeky nosia rodičia a nie Ježiško, ale pamätá si, že to bol šok. "Už neviem, do kedy som veril v Ježiška, ale myslím, že mi to zavesil na nos v škole nejaký spolužiak. Najprv som tomu nechcel veriť, ale potom som si zrátal dve a dve a uvedomil som si, že darčeky naozaj kupujú rodičia. Do vtedy som však vzorne písal listy Ježiškovi, kde som presne napísal, čo si prajem a prečo. Tak aspoň moji rodičia vedeli, čo mi majú kúpiť."

Síce si nepamätá, kedy prestal sám veriť v Ježiška, ale pamätá si, ako v neho prestal veriť jeho syn. "Raz nám proste z mosta do prosta povedal, že on už vie, ako to s tým Ježiškom je a prečo mu vraj každý rok vešiame rovnaké ´bulíky´ na nos. Bolo mi to veľmi ľúto, pretože pred tým som sa každý rok tešil na to, ako potajomky zazvoním zvončekom, zvolám - aha Ježiško tu už bol. A jemu sa mu rožiaria oči a pobeží k stromčeku. Vždy keď zbadal darčeky, ešte sme mu vraveli, nech rýchlo uteká na balkón, možno ešte Ježiška zazrie. Tak rýchlo vybehol von a díval sa na oblohu... Doteraz si na to radi spolu spomíname a po večeri spolu ideme na balkón dívať sa, či náhodou Ježiška nezazrieme... Akurát že teraz sa u nás doma obrátilo garde a syn hovorí mne, aby som bežal k oknu," prezradil s úsmevom.

Speváčka Helena Vondráčková pečie na sviatky vianočku a vanilkové rožky

Na záhrade má soba. Svieti a krúti hlavou

Česká speváčka Helena Vondráčková mala len pred nedávnom v Košiciach svoj vianočný koncert. "Takéto koncerty pred sviatkami ma dokážu predvianočne naladiť. Všetko je krásne vyzdobené, popri svojich starých i nových piesňach spievam i koledy. Najviac sa však o to, aby som na koncertoch dostala sviatočnú náladu, vždy vie postarať publikum. Takéto predvianočné koncerty sú akoby mojim darčekom pre fanúšikov a oni mi to vracajú potleskom a veľkou nádielkou energie," prezradila H. Vondráčková.

Sviatočnú pohodu si v posledných rokoch užíva v domčeku v dedinke Řitka pri Prahe. "Vianoce sú v prvom rade pre mňa o sviatočnej pohode. Počas roka mám veľa práce, všade je samý zhon, ale poča sviatkov ako keby niekto šibol čarovným prútikom a všetko sa upokojí. Konečne mám čas na stretnutie s rodinou, s priateľmi, na ktorých počas roka často nemám vôbec čas..."

Okrem atmosféry, ktorú so sebou Vianoce každoročne prinášajú, miluje H. Vondráčková aj typické vône sviatkov... "Každoročne pečiem štolu - to je nemecká vianočka, ktorú je treba ale napiecť pred sviatkami, najlepšie takých 14 dní, aby sa poriadne odležala. No a pri pečení mi krásne prevonia celý dom a potom kým čaká na Vianoce, tak krásne vonia v komore. Priznám sa, že potajomky ju chodievam ovoniavať," prezradila s úsmevom. Možno by to na H. Vondráčkovú málokto povedal, ale vianočné pečivo si pripravuje sama. "Zbožňujem napríklad vanilkové rožky, ktoré tiež sú pre mňa typickým vianočným pečivom a vždy sa vyslovene teším na ich pečenie."

Rovnako ako na dobrých vianočných koláčoch, záleží H. Vondráčkovej aj na vianočnej výzdobe. "Už pár týždňov pred Vianocami vyzdobujem dom aj záhradu. Farebné svetielka dávame na dom, na bránu, ale aj na kríky a stromy. Deti z dediny sa chodievajú na náš dom dívať, pretože je krásny farebný a plný svetielok. Tohto roku sa veľmi teším aj zo soba, ktorého som si priniesla z Poľska. Tiež svieti a dokonca aj krúti hlavou," prezradila so smiechom.

Každoročne si sviatky užíva nie len doma a so svojou rodinou, ale aj so svojimi susedmi v dedinke. "Vždy na Štedrý deň máme v Řitke stretnutie na námestí pod stromčekom. Deti tam spievajú koledy, recitujú básničky, tancujú... Je to naozaj veľmi milé a rozkošné. No a potom za to dostávajú vianočné darčeky, ktoré im nakúpi obec, ale prispievame na ne my všetci. No a na koniec večera idem s mikrofónom pod stromček aj ja a zaspievam pár pesničiek a kolied. Bez tejto tradície si už Vianoce ani neviem predstaviť." Koledy však spieva nie len na javisku, ale aj doma. "Isteže - sadnem si ku klavíru a zaspievam si. Pamätám si, že sme tak robili v detstve, kedy si ku klavíru vždy sadal otecko, my sme stáli pri ňom a spievali... Rada si tieto chvíle pripomínam. Moja najobľúbenejšia koleda je Chtíc, aby spal," dodala.

Milan Lasica sníva o predvianočnom New Yorku

Sviatočný stres si dokáže užívať

Herec Milan Lasica si vianočné sviatky každoročne užíva spolu s manželkou, herečkou Magdou Vášaryovou a ich dvoma dcérami. Sviatočnú náladu zvyčajne dostáva vtedy, keď sa v Bratislave začínajú vianočné trhy. "Každý rok chodievam na trhy a počas tých dní, kedy sú otvorené, nevynechám ani jednu príležitosť hoc i len na to, aby som sa poprechádzal pomedzi stánky," prezradil nám M. Lasica.

Rád do seba nasáva všetky úžasné vône vareného vína, sladkých perníkov, pečených klobások a iných dobrôt, ktoré k vianočným trhom patria. "Každý rok som fascinovaný tým, ako sa tam tmolia ľudia. Ja napríklad nechápem tých, ktorí nadávajú na predvianočný zhon. Ale viete si Vianoce predstaviť bez zháňania darčekov, bez tlačenia sa v obchodoch? Mňa na Vianociach fascinuje všetko - aj to, na čo ostatní nadávajú. Kto má tieto sviatky rád, tak si určite dokáže užiť aj stres, ktorý pred nimi všade vládne. Ja si to užívam." Nepatrí medzi tých, ktorí nakupujú darčeky v septembri. Čo by to vraj bol za vianočný darček, keby ho nekupoval na poslednú chvíľu a nepredieral sa kvôli nemu zástupom ľudí pri pultoch a pri pokladniach?

Aj keď má rád atmosféru bratislavských Vianoc, predsa má sen zažiť sviatky mimo Slovenska. "Dávnom túžim po splnení jedného sna - navštíviť predvianočný New York. Netuším, kde sa to vo mne vzalo. Sám som si neraz kládol túto otázku - prečo tam chceš ísť? Zrejme to má príčinu v amerických filmoch. Videl som veľa takých, ktoré sa odohrávajú pred Vianocami v New Yorku a zdalo sa mi to fascinujúce."

Isteže je krásne plniť si vianočné sny, no nebojí sa toho, že vysnívaný obraz sviatočného a vyzdobeného New Yorku bude len fatamorgánou, ktorá sa rozplynie, keď vyjde z letiska? "Som zvedavý a dúfam, že nebudem sklamaný. Lebo často sa stáva, že keď ktosi po čomsi veľmi túži a predtavuje si, aké to bude, tak keď sa mu sen splní, ostáva sklamaný. Ja však neverím tomu, že Newyorčania ´nevyčančajú´ svoje mesto dostatočne na to, aby som ostal stáť v údive, keď doň zavítam."

Ivan Trojan bude zrejme počas Vianoc hrať

Do rybníka púšťa kamarátmi kapra

Český herec Ivan Trojan sa Vianoc nevie dočkať. V posledných rokoch patrí totiž k najviac obsadzovaným hercom a má práce viac než dosť. Aj keď si cez Vianoce neoddýchne úplne, stačí mu, že tieto sviatky ho svojou atmosférou dokážu nabiť pozitívnou energiou. "Vianoce boli, sú a budú pre mňa vždy tým časom v roku, kedy si oddýchem. A to aj napriek tomu, že budem mať tento rok pracovné povinnosti. Som herec a tak sa nemôžem sťažovať na to, že budem hrať 26., 27., aj 28. decembra. Takže na Štefana pôjde moja rodina na hory, ja budem pracovať a potom pôjdem za nimi," prezradil I. Trojan.

Úplne mu vraj stačí, že s rodinou strávi Štedrý deň a Prvý sviatok vianočný. "Tieto dva dni budeme spolu, užijeme si vianočnú atmosféru a oddýchnem si. To, že nemám počas sviatkov voľno, je daň môjmu povolaniu a tak to aj vnímam. Nechcem sa na to sťažovať, lebo sám som si herectvo vybral a som šťastný, že ho môžem robiť. Našťastie však nie každý rok vychádza môj program predstavení tak, že pracujem aj na Vianoce. Čo však tentoraz zameškám počas nich, to doženiem počas prvého januárového týždňa, kedy nemám žiadne predstavenia. Takže si oddych presuniem o pár dní."

Tak ako vari každému z nás, aj I. Trojanovi sa Viance v prvom rade spájajú s detstvom. "Tie príjemné tradície, ktoré sa udržiavali u nás doma, sa snažíme udržiavať aj dnes. Teraz si Vianoce v rodine užívame hlavne preto, že deti ich prežívajú ešte stále dosť intenzívne. So ženou preto v noci zdobíme stromček, aby bol ráno krásny, keď sa deti zobudia. Snažíme sa zachovávať skôr také tie starosvetské Vianoce, nie som veľmi za moderné. Takže sviatočné menu máme klasické, nesmie chýbať kapor. Dopoludnie počas Štedrého dňa trávime s priateľmi, ideme symbolicky pustiť jedného kapra späť do rybníka, zájdeme niekam na varené voňavé víno, spievame koledy. Snažíme sa zachovávať tradície, ktoré sa nám páčia ale ani to nejako nepreháňať. Všetkého máme na Vianoce primerane."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 068
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 003
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 987
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 557
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 474
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 975
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 426
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 625
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 428
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 413
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 363
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 544
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 625
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 428
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 413
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 363
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 544
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu