ROMAN ROKYTKA, roman.rokytkakorzar.sk
Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla historické minimum. Tak málo ľudí bez práce bolo u nás len prvé roky po zmene režimu. Na východe za to však viac ako ekonomickému rastu vďačíme tomu, že ľudia zo svojho regiónu odišli pracovať inde. Problémom tiež zostávajú platy pod celoslovenským priemerom a ľudia, ktorí sa nedokážu zamestnať aj desať rokov. Minulosťou nie sú ani hromadné prepúšťania.
KOŠICE. Rekordný pokles nezamestnanosti na Slovensku neobišiel ani východ krajiny. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ku koncu októbra klesla evidovaná miera nezamestnanosti v Košickom kraji na 12,88 percent, v Prešovskom na 11, 77 percent. Znamená to, že na východe bolo bez práce 77 800 ľudí. Myslia sa tým osoby, ktoré okamžite po ponuke volného pracovného miesta môžu nastúpiť.
Historické minimum
"V októbri 2007 v okrese Vranov nad Topľou bolo 4989 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Toto číslo kleslo pod magickú hranicu päť tisíc prvýkrát od decembra 1992," povedala Lýdia Ondrušová z vranovského úradu práce.
Podobné správy prichádzajú aj z ostatných úradov. Najmenej nezamestnaných je v Košiciach, kde štyri okresy na území mesta vykazujú od 5,3 do 7,3 percent a v okrese Poprad, kde je miera 6,6 percent. Najväčšia nezamestnanosť je naopak v okresoch Rožňava (19,18), Trebišov (18,4) a Sobrance (17,2).
Zo štatistík vyplýva, že miera evidovanej nezamestnanosti je najnižšia od roku 1997, kedy sa začala vypočítavať podľa dnes platného spôsobu. Odhliadnuc od rozdielov v metodike bola vo všetkých východoslovenských okresoch taká nízka nezamestnanosť prvé dva roky po zmene režimu, kedy po páde centrálne riadenej ekonomiky doznievala aj doba vynútenej plnej zamestnanosti.
Zlom prišiel v jednotlivých okresoch na východe v rokoch 1999, 2000 alebo 2001. Odvtedy nezamestnanosť prestala rásť a začala sa znižovať. Pre ilustráciu: 33,8 percentná nezamestnanosť bola v okrese Trebišov v roku 1999 a v okrese Sobrance sa na rovnakej úrovni držala ešte v roku 2001.
Za poklesom počtu ľudí bez práce na rekordné minimum je určite nárast počtu pracovných miest v regiónoch, čo je spojené so vznikom nových zamestnávateľov i stabilizáciou ekonomickej situácie pôvodných firiem.
Noví investori
Dôležitým faktorom bol vznik priemyselných parkov. Vládna investičná agentúra SARIO má v evidencii tri priemyselné parky v Košickom kraji ( Kechnec, Michalovce, Strážske) a šesť v Prešovskom ( Humenné Chemes, Prešov Záborské, Kežmarok, Poprad, Bardejovská Nová Ves, Vranov nad Topľou Čemerné), pre ktoré hľadá investorov. Okrem nich je päť priemyselných zón v Prešovskom a päť Košickom kraji zaplnených firmami.
V porovnaní so zvyškom Slovenska je však zakladanie priemyselných parkov na východe zložitejšie. "Je tu najmä slabšia pripravenosť území, teda infraštruktúra a napojenie na inžinierske siete a často nejasné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam," povedala hovorkyňa SARIO Jana Murínová.
Miestny priemysel sa postupne transformoval. Najviac pracovných miest v poslednom období vzniklo na východe v elektrotechnickom odvetví. Ide napríklad o závody Panasonicu v Starej Ľubovni a Krompachoch. Prijímať ľudí znova začala Tesla Stropkov. V okrese Poprad najviac volných pozícií hlásil Whirpool Slovakia. Na juhu sa rozbehal montáž káblových zväzkov vo firme M.B.E. Kráľovskom Chlmci.
Druhým najrýchlejšie rozvíjajúcim sa odvetvím na východe je zrejme odevníctvo. Príkladom je bardejovská Berša a Tatrasvit.
Obdobie najväčšieho útlmu má za sebou zrejme strojárstvo. Príležitosť zamestnať sa ponúka Kamax a Embraco v Spišskej Novej Vsi a Tatravagónka Poprad. Nových ľudí už dlhšie hľadajú VSS Košice.
Jeden významný faktor poklesu nezamestnanosti sa však opakuje vo všetkých okresoch, niektoré úrady práce ho dokonca kladú na prvé miesto. Je to pracovná migrácia. Odchody za prácou sú viditeľné najmä od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Práve kvôli nej dnes už aj na východe chýbajú kvalifikované sily. Na regionálnom trhu práce niet najmä zamestnancov v kategórií do 35 rokov.
"Nezamestnanosť v našom regióne znížil celkový rozvoj priemyslu, a to v rámci celého Slovenska, predovšetkým automobilový sektor. Pôsobila tiež zvýšená mobilita pracovných síl a možnosť legálnej práce v zahraničí," hovorí Václav Brody z michalovského úradu práce.
Úrady práce konštatujú, že zo všetkých uchádzačov vyradených z evidencie sa v zahraničí zamestnalo od osem do sedemnásť percent. Mobilitu v rámci Slovenska kvantifikovať nevedia, lebo ju nesledujú. Odhadujú však, že na poklese nezamestnanosti podieľala až tridsiatimi percentami.
Za prácou sa cestuje
Ľudia pritom cestovali za prácou najviac najmä do okolia Bratislavy. Hneď nasleduje Česká republika. Z ostatného zahraničia má nadpriemerné zastúpenie Veľká Británia a Írsko, Rakúsko a Nemecko.
Presnejšie rozsah vysťahovalectva vyplýva zo zistení Štatistického úradu. Sledovať sa dá cez dva fenomény. Prvým je nahlásená zmena trvalého bydliska v rámci Slovenska. Košický a Prešovský kraj má dlhodobo záporné migračné saldo, teda sa z neho viac ľudí vysťahuje ako prisťahuje. Pritom v minulom roku jedna štvrtina vysťahovaných z obidvoch krajov smerovala do Bratislavského kraja. Za posledných desať rokov tak stratil Prešovský kraj 9 300 ľudí a Košický 3 500.
Užitočnejším pre objasnenie pracovnej migrácie je porovnanie miesta bydliska a miesta pracoviska, ktoré vypovedá o dochádzaní za prácou. Košický kraj je z toho pohľadu ziskový, ale najviac ľudí sem dochádza za prácou práve z Prešovského kraja a z neho cestuje za prácou najviac ľudí z celého Slovenska. Vlani to bola skoro 20 tisíc ľudí.
"Prešovský kraj vedie aj v pracovnej migrácií so zahraničia. Tento trend je dlhodobý. Do roku 2004 pokrýval približne dve tretiny migrantov za prácou do zahraničia zo Slovenska, v posledných dvoch rokoch to bolo asi 28 percent. Z Košického kraja vlani pracovalo mimo Slovenska 15 800 ľudí, čo je najviac za posledné desaťročie," konštatuje dokument ministerstva práce Prognóza vývoja zamestnanosti do roku 2015. Začiatkom decembra ho vzala na vedomie vláda.
Hoci nezamestnanosť na východe klesá, platy nerastú porovnateľným tempom. Považuje sa to za znak nevyspelej ekonomiky, lebo zvýšený dopyt po pracovných miestach zatiaľ netlačí zamestnávateľov k prehodnoteniu mzdovej politiky.
Ku koncu septembra dosiahol priemerná mesačná nominálne mzda v Košickom kraji 18 075 korún, v Prešovskom 14 156, čo je najmenej zo všetkých krajov. Na celom Slovensku je priemer 19
209 korún.
Bez práce 17 rokov
Najväčším problémom na východe zostávajú dlhodobo nezamestnaný. Ľudia, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok, tvoria viac ako polovicu všetkých nezamestnaných, v niektorých východoslovenských okresoch až 70 percent. Väčšina z nich sú ženy, prevažuje veková kategória okolo päťdesiatky.
Príčinou, prečo je pre nich v regióne skoro nemožné nájsť si prácu je chýbajúca maturita, základné alebo žiadne vzdelanie. Nájdu sa dokonca aj negramotní. Často navyše stratili pracovné návyky.
V evidencii sú dokonca aj ľudia, ktorí nikde nepracovali od roku 1999 alebo 1991. Napríklad v okrese Prešov a Sabinov je takých 130,v okrese Stará Ľubovňa 50, v okrese Spišská Nová Ves 9, v okrese Humenné a Snina spolu 6.
Na týchto nezamestnaných nezaberá ani najfrekventovanejšie nástroje aktívnej politiky trhu práce. "Keďže im nevieme sprostredkovať vhodnú prácu, snažíme sa udržať ich záujem aspoň zaradením na aktivačné činnosti. Niektorí však začali považovať aktivácie za svoje zamestnanie a odmietajú umiestnenie v trvalom pracovnom pomere, hoci máme voľné miesto bez požiadavky na vzdelanie," vysvetľuje riaditeľ úradu práce v Humennom Ján Fink.
Úrady práce sa s odvolaním na ochranu osobných údajov vyhýbajú tvrdeniu, že dlhodobo nezamestnanými sú najmä Rómovia. Faktom je, že len veľmi málo z nich má v evidencii uvedenú rómsku národnosť. Túto kategóriu obyvateľstva preto radšej označujú ako "marginalizované skupiny".
Prepúšťa sa ďalej
Aj keď v regióne už len výnimočne dochádza k zatváraniu celých fabrík, skupinové výpovede, ktoré spĺňajú parametre hromadného prepúšťania, nie sú minulosťou. V Prešove ma postupne odísť viac ako polovica zamestnancov výrobcu elektromerov Křížik GBI a neskončilo ani prepúšťanie celkovo 432 zamestnancov skrachovaných Odevných závodov kapitána Nálepku (OZKN). V polovici decembra začal znižovať počty zamestnancov v závode v Smolníku pri Spišskej Novej Vsi britský tabakový koncern Imperial Tobacco Group.
Autor: Jana Šidlová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
