pozornosti, akú vývoju počasia venovali všetky predchádzajúce generácie. Umožňoval ďalekosiahle predpovede.
Slnečný deň v rámci obdobia tradičného kračúnskeho odmäku a jasné štedrovečerné nebo vždy boli dôvodom na radosť a dedovia priliehavo nazvali tento čas perlou Vianoc. Hviezdnatá štedrá noc má podľa predkov veľkú moc. Platí teda: Vianočná obloha jasná a čistá - úroda hojná roľníkom istá. Vytešovali sa aj vinohradníci či gazdinky-hydinárky, pretože mohli očakávať dobré nádielky hrozna i vajíčok. Najvýstižnejšie však gazdovské nádeje vystihuje pranostika: Jasný Štedrý večer každému je milý, dá nám Pán Boh vínečka, požehná v obilí.
Záplavu pranostík prináša 25. december, sviatok Božieho narodenia, napríklad: Ak na Božie narodenie slnko len za toľko zasvieti, čo gazda koňa osedlá, bude dobrá úroda zemiakov. Ľudia vždy uprednostňovali slnečné a mrazivé počasie, čo dokumentuje známe: Lepšie Vianoce treskúce ako tekúce.
Aj iné pranostiky ubezpečujú: Ak Vianoce slnečné, dobrý čas v žatve. Mokrý Boží hod gazdovi nie je vhod. Ak na Štefana svieti Mesiac veľký ako rybie oko, stodoly po žatve budú praskať od plných vriec zrna. Ak na Božie narodenie zasneží, obilie sa urodí. Ak na Štefana (26. 12.) vietor blato vyfúka, bude pekná jar. Ak primrazí na Štefana, príde jar už koncom februára. Ak polia zelené, keď sa Kristus rodí, na jeho zmŕtvychvstanie, sneh s dažďom prichodí. Zelené Vianoce, biela Veľká noc.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
