KORZO", je definitívne rozdrvená v prach.
S výnimkou Ukrajiny oddnes totiž môžeme prekračovať hranice bez akýchkoľvek obmedzení na ktoromkoľvek mieste, kde si len zmyslíme. Bez zastavenia a kontroly. Trebárs do Poľska sa dnes môžete pustiť aj pešo cez les, alebo zviezť sa na chrbte medveďa (ak vás vezme). Ľudia, ktorí dochádzajú za prácou napr. do Maďarska, to môžu vziať najkratšou cestou a nie iba cez povolené miesta ako doteraz. Z cestných priechodov zmiznú búdy i závory. Definitívne do minulosti odchádzajú dlhé kolóny áut. A na železnici už nikoho neprepadne "pasová a colná kontrola", ktorá sa na človeka prísne pozrie a potom v mašinke pol hodiny snorí, či práve vy nie ste ten trojnásobný vrah, po ktorom sa pátra... Hranice už sú veru korzo. Od 21. decembra 2007.
Unikát pre zvyšok sveta
Je to dôsledok pripojenia sa Slovenska k tzv. Schengenskej zmluve, ktorú o voľnom pohybe občanov signatárskych štátov podpísali Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko v roku 1985. Trvalo im ešte presne 10 rokov, kým sa uviedla do života. My, spolu s ďalšími krajinami "novej Európy", sa teda pripájame o ďalších 12 rokov. (S prechodnou výnimkou letísk, na ktorých si musíme počkať ešte tri mesiace.) Zavedením schengenského priestoru vytvorila Európa unikátny príklad aj pre zvyšok sveta, veď niet normálneho dôvodu, prečo by ľudia nemohli premávať zo štátu do štátu bez bariér.
Na strane druhej, chválospevy o "definitívnom páde železnej opony" (a pod.), si Kaliňák a spol. môžu strčiť za klobúk. Odstraňovanie hraníc politici milujú, lebo to je opatrenie populárne, je však naprosto jasné, že zásadný a najdlhší krok k slobodnému cestovaniu sme urobili 17.novembra 1989 (resp. pár dní neskôr). Schengen je dezert, zavŕšenie sna, ktorého podstata je však už naplnená. Azda aj viac ako praktický význam má Schengen význam psychologický. Prirovnať sa dá čiastočne k prijatiu eura (to je však spornejšia téma). Dvíha to sebavedomie ľudu, ktorému hraničné kontroly neustále pripomínali, že sa narodil do tej menej šťastnej, akoby druhoradej časti Európy. Schengen symbolizuje novú dávku slobody a prekonávanie diskriminácie, ktorej sú občania nových členských krajín i štvrtý rok po vstupe do únie vystavení napr. bariérami na trhu práce (a máme dokonca aj nižšie poľnohospodárske dotácie!!).
Prorok Ficaiáš
Napriek pôvodnej dohode (ktorá hovorila dokonca o októbri 2007), jasné to dlho nebolo. Ešte vlani o takomto čase reálne hrozil odklad o jeden až dva roky, pričom motívy ležali nie na našej strane. Na čele hnutia odporu stáli rakúski susedia, ktorých ministri vnútra, najprv pani Prokopová a potom Gunter Platter, sa zaklínali, že "nové krajiny musia splniť podmienky na 200 percent". Za argumentáciou, že meškáme v prípravách, predovšetkým na Slovensku, bol jednak tlak domácich voličov a bulváru, umelo indukovaná psychóza strachu z nárastu "dovezenej" kriminality, čo je klasický manéver populistov. Ale aj, povedzme si úprimne, opodstatnená otázka (obava), či zraniteľnosť vonkajších hraníc Schengenu prudko nezvýši fakt, že ich nebude strážiť polícia rakúska (nemecká a pod.), ale o poriadny kus úplatnejšia, horšie cvičená i odmeňovaná slovenská (maďarská, poľská).
O tom, či odklad alebo nie, sa rokovalo vo všetkých možných zákulisiach. A že situácia nevyzerala ružovo, najlepšie svedčí prorocký výrok slovenského premiéra z novembra 2006, že "staré členské krajiny nás nevítajú s otvorenou náručou a UROBIA VŠETKO PRE TO, aby sa Schengen nerozšíril". Našťastie, ako má vo zvyku, Robert Fico sa opäť nemýlil... Kocka sa začala obracať po tom, čo český veľvyslanec v Bruseli verejne obvinil europolitikov (nikoho nemenoval), že "odkladom rozšírenia Schengenu pripravujú podvod proti novým členom". To bola drastická káva a zrejme aj prielom, ktorý zatriasol kulisami. A odsunul do zabudnutia aj druhý dôvod zdrž(iav)ania: Nepripravenosť tzv. centrálnej informačnej databázy druhej generácie (SIS II). Zrazu nič nestálo v ceste portugalskému návrhu, aby sa noví členovia, ak sa SIS II nestihne (akože sa ani nestihol), zapojili do starého systému. Do zabudnutia šiel aj argument, že SIS I kapacitne nestačí.... Až potom padol nový politický prísľub, po ktorom zostala jediná neznáma: Bude do Schengenu vstupovať o rok deväť krajín, alebo len osem bez Slovenska?
Finišmen Kaliňák
O tom, že Slovensko bolo vlani o tomto čase bezkonkurenčne najhoršie pripravenou krajinou, nesvedčia len televízne eskapády Roberta Kaliňáka, ale fakticky i hodnotiace správy EK. Nepriamo svedčia aj komplimenty jeho kolegov, napr. práve Plattera, podľa ktorého sa "za rok zmenilo na Slovensku veľmi veľa". Kaliňákov štátny tajomník, ktorý bol akýmsi šéfom "krízového manažmentu", Košičan Jozef Buček sa zase pochválil, že dvaja eurokomisári ani nechceli veriť, že sa nachádzajú na tom istom mieste, kde pred rokom. No... Všetko im zožrať nemusíme, ale exministri Palko a Pado naozaj zaspali.
Problém nevysporiadania pozemkov vo Vyšnom Nemeckom či budovania nového priechodu v Ubli však môže byť aj v tom, že Dzurindových ministrov, na rozdiel od Kaliňáka, nenaháňal nikto.... Možno sa veľmi nespletieme, ak povieme, že s odkladom rozšírenia Schengenu sa ticho kalkulovalo, takže kto by si už šiel nohy polámať... Akokoľvek sa veci zbehli, Kaliňák si za Schengen zaslúži červený bod, ten však nič nemení na tom, že z kauzy si urobil imidžovú krasojazdu, ktorá trochu zacláňa jeho zlyhaniam v iných oblastiach.
Aby sme sa iba netešili. Celý špás na ukrajinskej čiare stál slovenských daňových poplatníkov asi pol miliardy. Z toho nemalú položku zhltla istá firma Ikores, o ktorej medzičasom vysvitlo, že okrem priechodov vo Vyšnom Nemeckom a Maťovských Vojkovciach (to kde je, preboha??) stihla skolaudovať aj jeden byt pre Fica (nie v Maťovských Vojkovciach, samozrejme).
Na pumpe či v krčme
Naivná je domnienka, že Schengen sú len samé pozitíva. Ak vláda sprísňuje azylový systém a vízové pravidlá pre niektoré štáty, súvislosť so vstupom to celkom iste má. Spojenecké tajné služby veľmi dobre vedia, že Mustafa Labsí (údajný terorista odsúdený v Británii, beží s ním vydávacie konanie) nie je postava ojedinelá, a teda že na Slovensku sa pod rôznymi zámienkami radi zdržujú viacerí podozriví z najzávažnejšej trestnej činnosti. Schengenský priestor takýmto návštevníkom cestovanie na Západ výrazne zľahčuje, z čoho logicky plynie, že ich aj z oblasti Blízkeho východu bude prichádzať (legálne s vízami) ešte viac ako doteraz.
To, o čom sa zatiaľ vôbec nerozpráva, je spoločná azylová a imigračná politika EÚ, o ktorú sa na čele so Sarközym budú snažiť migráciou najviac postihnuté krajiny. Pointa sa skrýva v kvótach na prisťahovalcov, ktoré by sa mali proporčne deliť medzi všetky štáty, čo by Slovensko, s vôbec najmenším počtom azylantov či na meter štvorcový, či na hlavu, dosť pocítilo. Napokon, ani ten voľný pohyb taký totálne bezoblačný nebude. Rakúskou hranicou síce Slovák preletí ako Coulthard cez tunel Sitina, ale pokojne sa mu môže stať, že doklady bude ukazovať 20 km za Hainburgom pri akože dopravnej kontrole. Či na prvej pumpe, kde zastaví natankovať, či v najbližšej krčme, kde zloží unavené kosti. Kontroly sa rušia na hraniciach, ale tzv. námatkové si už každá krajina organizuje do vnútrozemia.
PETER SCHUTZ
Autor: 1933
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
