Ak urobí chybu v načasovaní, môže ostatným ublížiť

Koho pred časom očarila japonská šou Yamato, ten si minulý týždeň určite nenechal ujsť ďalšiu šou - Chanbara. Tentoraz sa k slovu dostali nie len bubny, ale aj bojovníci s mečmi. Nám sa podarilo stretnúť sa pred začiatkom programu s jedným z členov japonskej výpravy. Čosi o histórii Chanbary, ale aj o tom, čo je na tejto šou nebezpečné a kde všade už s Chanbarou boli, nám porozprával Teruaki Ogawa. Na starosti má réžiu samotného predstavenia.

Japonské slovo chanbara možno voľne preložiť ako bojovník s mečom alebo majster meča. Okolo roku 1875 začala jedna z najväčších japonských škôl pre majstrov meča rozvíjať nové bojové umenie, ktoré dostalo názov kendo. To sa vyvinulo v národný šport, ktoré využíva ochranné prostriedky. Nikto sa pri ňom teda nemusí obávať vážnejšieho poranenia tela. Pri kendo sa používa meč vyrobený z vlákien bambusu. Tento staromódne vyrobený meč skombinovaný s ochranou hlavy a tela robí z kendo šport, ktorý možno realizovať relatívne bezpečne.

"Vychádzajúc z tradície kendo Tanabe Tetsundo a jeho skupina založili ďalší druh bojového umenia - goshindo, ktoré volali aj chanbara. Títo muži vyznávajúci tradíciu meča, začali učiť verejnosť samurajským bojovým umeniam využívajúc tradičné cesty a techniky. S mečmi vyrobenými z ohybných plastov - hovoria im choken - predvádzajú šikovnosť a jemnosť talentovaných mužov, ktorí môžu na svoju ochranu používať ľahkú masku na tvár a oči," vysvetlil T. Ogawa. Dnes je chanbara najrýchlejšie sa rozvíjajúce bojové umenie dokonca aj v USA. Na svete sa ním zaoberá už viac ako 200 000 prívržencov.

Šou, s ktorou Japonci prišli do Košíc, pripravovali celý rok. "Začali sme na tom pracovať minulý december. Vždy je dôležité najpr vymyslieť režijné poňatie programu, pomaly sa vytvára príbeh, ktorý divákom ponúkneme. Je to v istom zmysle divadlo, ale nie len to. Je tam aj hudba, boj. Šou Chanbara v sebe spája veľa prvkov. Preto je ťažko povedať, čo je dôležitejšie - bubeníci alebo bojovníci..."

Čo sa týka príbehu, ktorý sa snažia divákom ponúknuť, nezachádzajú do japonskej histórie. "Isteže, dejiny bojového umenia sólo-bojovníkov sú tradičné. Lenže táto šou nechce byť tradičná, ale experimenátlna. A to je rozdiel."

Najnáročnejšie v Chanbare je spojenie a zosynchronizovanie bubnovania a boja, aby to, čo sa deje na javisku, pôsobilo celistvo. "Zosynchronizovanie nie je dôležité len preto, aby program vyzeral efektne, ale aj preto, aby sme si neublížili. Pri boji musíme dbať presne na načasovanie. Samozrejme, že máme meče, ktoré sú len imitáciou, ale ak by som urobil chybu v choreografii, načasovaní a synchronizácii, tak by som mohol niektorému z ostatných bojovníkov poriadne ublížiť."

Japonskí umelci sa sústredili na bubnovanie, vytvorili šou Yamato, ktorá pred časom očarila divákov po celom svete. "Vznikla tu však myšlienka urobiť šou, ktorá by v sebe spájala staré umenie bubnov wadaiko a samurajského boja. Postaral sa o to náš skladateľ a umelecký režisér Masa Ogawa. Čo sa týka boja, používame mnohé techniky z honkongských filmov."

Pred príchodom šou do Košíc sa v médiách často Chanbara spájala s bojovými scénami filmu Kill Bill. "Choreograf tohto filmu je aj našim choreografom. My však máme dva projekty. Ten starší bol viac o akrobacii, akcii a bola to šou, ktorá v sebe mala veľa spoločné s bojovými scénami, ako poznajú diváci vďaka Kill Bill. Túto šou však už v repertoári nemáme. Teraz sme na turné s novou šou, ktorá už nie je zameraná na takéto akčné scény, skôr je zameraná na bubnovanie..."

So šou, s ktorou zavítali do Košíc, už stihli obísť za posledné mesiace takmer celú Európu. "Boli sme v Maďarsku, Holandsku, Belgicku, Škótsku, Dánsku... Po odchode zo Slovenska sa chystáme do Talianska a potom konečne domov. Cestovanie je síce fajn, ale nedá sa povedať, že by sme mali veľa príležitostí užiť si krajinu, v ktorej sa nachádzame. Nemáme veľa času na obzeranie pamiatok... Aj keď mimo domova trávime veľa času, je to asi tak 50 na 50. Tohto roku sme neboli doma viac ako štyri mesiace," dodal na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Jana Kocianová v kostole

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári