Dlhoročné utrpenie ukončila rana nožom
Domáce násilie ostáva často ukryté za dverami bytu. Akoby sa obete báli prehovoriť a otvorene hovoriť o utrpení, ktoré ich denne stretáva. Radšej mlčia a ďalej znášajú fyzické či psychické týranie partnera. Najčastejšie zo strany manžela, otca alebo druha. Podobne istý čas uvažovala a konala aj aktérka dnešného prípadu. No až do chvíle, kým si povedala "DOSŤ!".
Jana sa vydala za Fera z núdze. Nikto o ňu dlhé roky nezavadil a hoci mala už dávno po tridsiatke, bola ešte stále panna. Hlúpa nebola, veď učila na základnej škole, ale na kráse pri jej narodení sudički zjavne šetrili. Podobne si medzi rovesníčkami nemohol vyberať ani 38-ročný Roman. Kým mnohí jeho kamamráti sa už stihli aj porozvádzať, on za sebou nemal ešte ani jedno rande. Pravda, ryšavé vlasy, pehavá tvár i nejaké to kilo navyše neboli tie prednosti, pre ktoré by sa dievčatá o Romana trhali. Navyše, bolo o ňom známe, že dôvod svojej samoty občas hľadal na dne pohárika.
Napriek tým to charakteristikám, a možno práve kvôli nim, sa jedného dňa cesty Jany a Romana spojili. Stalo sa tak na svadbe ich spoločných známych, kedy sa v miestnom "kulturáku" zišla takmer polovica dediny. Nemožno povedať, že dovtedy sa Jana s Romanom nepoznali, no práve na tej svadbe ich tzv. zasadací poriadok posadil vedľa seba. Jeden druhému sa zdôverili a zistili, že ich osudy sú takmer zhodné. Počas celej svadobnej hostiny sa bavili spolu a hoci sa ku koncu Roman trochu pripil, Jana jeho pozvanie na rande hneď na druhý deň prijala. A potom i tie ďalšie...
"Uvedomovala som, že Roman nie je žiadny Don Juan, ale už mi to bolo jedno," vysvetlila neskôr Jana dôvody, prečo sa ho rozhodla uprednostniť pred kedysi vysnívaným princom na bielom koni. "Nechcela som, aby po mne ukazovali na ulici, že si nikoho neviem nájsť. Musela som sa rozhodnúť. Buď samota až do smrti alebo vzťah, ktorý nebude romantickým príbehom z televíznych románov..." Ich randenie trvalo pol roka, po ktorom svoj vzťah spečatili aj v kostole. Roman opustil dom svojich rodičov, kde dovtedy býval aj s ridinou svojho brata a presťahoval sa k Jane. Tá žila v rodinnom dome s matkou, ktorá posledné tri roky života preležala na lôžku.
"Kým mama žila, moje spolužitie s Romanom ako-tak fungovalo," pokračovala Jana v opise pomerov v jej manželstve. "Zlom nastal vtedy, keď mama zomrela a o dva mesiace prišiel Roman o prácu. Radila som mu, aby si rýchlo hľadal inú, no jemu akoby začalo vyhovovať, že má viac času na krčmu a kamamrátov. Stálu robotu si nehľadal a spoliehal sa iba na príležitostné brigády a fušky. Vysvetľovala som mu a neraz dohovárala, že takéto zárobky a môj plat učiteľky na chod domácnosti stačiť nebudú, no nedal si povedať. Vravel, aby som sa o neho nestarala. Jemu vraj stačí, že bude mať každý deň navarené a čo na seba. Viac mu netreba."
Ako neskôr vyšlo najavo, Roman až taký skromný nebol. Akoby sa tie roky, čo bol sám a bez ženy, snažil dohnať, lebo od manželky vyžadoval pohlavný styk takmer každý deň. A najmä vtedy, keď sa naložený v alkohole vracal z krčmy. Hoci iní muži vtedy obvykle bezvládni zaľahnú v posteli a aspoň vtedy dajú ženám pokoj, na Romana akoby borovička pôsobila sťa afrodiziakum... Samozrejme, Jane sa funkcia slúžky a navyše každodennej milenky nepáčila. Zvlášť, ak jej manžel páchol za chlastom i cigaretami a pred erotickou polhodinkou sa neunával zastaviť aspoň na pár minút v kúpelke.
"Tie okamihy boli strašné," spomínala Jana na okamihy, ktoré natrvalo a negatívne poznačili jej manželstvo. "Roman sa mi veľmi zhnusil a stratila som k nemu všetky dovtedajšie sypatie. Aj som mu to raz povedala, že už mu po vôli nebudem, no jeho reakcia bola celkom iná, než akú som predpokladala. Namiesto toho, aby vstúpil do seba, ma zbil. Dovtedy na mňa nikdy ruku nezdvihol, no v ten večer, bolo to v septembri, si pomohol aj remeňom. Na druhý deň sa síce veľmi ospravedlňoval a prosil ma, aby som mu odpustila, no po týždni na svoje sľuby zabudol. Opäť si vypil a nasilu ma stiahol do postele..."
Ako vyplynulo z výpovede poškodenej, takýto režim fungoval v jej manželstve asi štyri roky. Počas nich sa niekoľkokrát rozhodovala, či tento vzťah ukončiť alebo sa obrátiť na políciu. "Druhú možnosť som po zvažovaní zavrhla ako prvú. Ak by aj Romana vyšetrovali a súdili, možno by ho ani nezavreli. A ak aj áno, po čase by sa z basy vrátil a možno by bol ešte horší. Počula som o takých prípadoch, kedy ženu, čo muža udala, potom aj zabil." Ani rozvod vraj nepripadal do úvahy. Jana vedela o troch podobných manželstvách, v ktorých žena trpela pod nadvládou manžela, no církev sa k ich snahám o zrušenia vzťahu stavala odmietavo. Čo Boh spojil, človek nerozdeľuj, bol ten najčastejšie spomínaný argument. Aký život v takom zväzku žena má, bolo zjavne druhoradé...
Osudný zlom v násilnom vzťahu nastal v októbri, necelých sedem rokov po svadbe. Roman bol u známeho na zabíjačke, kde sa poriadne pripil. Hoci domov sa ledva dotackal, chvíľku erotiky si nechel nechať ujsť. Taký, ako prišiel, stiahol Janu do posteli a hoci sa oúäť bránila, dosiahol svoje. Veď vážila o polovicu menej, takže nemala šancu. Akurát, čo prišla k pár modrinám a natrhnutej pere. "Vtedy som si povedala DOSŤ! Takto ďalej žiť nemá zmysel." Nie, nehľadala východisko v samovražde. Veď prečo aj? Ona predsa nič zlého neurobila. Radikálne riešenie však bolo na mieste. A dozrel aj čas. "Počkala som, až zaspí. Potom som vzala kuchynský nôž, ten s modrou rúčkou. Chytila som ho oboma rukami a hrotom priložila tam, kde mal srdce..."
Stačila jedna rana a Romanova skazená duša mala kadiaľ opustiť jeho telo. Chvíľu síce váhala a chcela sa v ňom udržať, no márne. Možno to bol alkohol, kolujúci v Romanových žilách a možno 15 cm dlhá čepeľ noža, ktorá parylyzovala srdce. Telo sa niekoľkokrát naplo v smrteľnom kŕči, až sa napokon uvoľnilo a naveky stuhlo...
Jana sa prezliekla a zavolala policajtov. Keď im v krátkosti vyrozprávala, čo sa stalo, najprv ju odviezli k lekárovi. Jeho lekárska správa o násilnom pohlavnom styku i zraneniach na tvári neskôr zavážila pri posúdení viny a výmere trestu. Janu R. síce senát uznal vinnou z vraždy, no zohľadniac všetky okolnosti prípadu ju poslal za mreže "iba" na šesť rokov. Po troch odsedených bola prepustená "na podmienku".
rob
Autor: Jana Kocianová v kostole
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
