jej knižnici totiž nájdeme vyše šesťtisíc kníh v niekoľkých jazykoch. Jej bibliotéka patrí k najrozsiahlejším súkromným knižniciam v Podtatranskom regióne.
KEŽMAROK. Keď vojdete do bytu sympatickej Kežmarčanky, ste knihami doslova obklopení. Sú všade. V obývačke, v predsieni, ba dokonca aj na chodbe. Sú pekne poukladané v regáloch, ktoré sa týčia od zeme až po strop. Nájdete v nich takmer všetko. Od Biblie, cez Remarqua, prvé vydania diel M. R. Štefánika až po dobrodružné romány Julesa Vernea či populárne rozprávkové príbehy Harryho Pottera.
Číta celá rodina
U Baráthovcov bolo poznávanie literatúry rodinnou tradíciou. Rodičia pani Noriky, ako ju jej priatelia volajú, boli kantormi. Ku knihám mali vždy pozitívny vzťah. Ak by sme zalistovali hlbšie v histórii, nájdeme v rodokmeni spisovateľky dokonca evanjelických farárov. Tí sa čítaním takpovediac živili. Knižky v nemeckom, maďarskom či latinskom jazyku spred niekoľkých storočí tak utvorili základ rodinnej bibliotéky. "Čítať som začala hneď, ako som to dokázala. Keďže ma ako päťročnú postihla detská obrna, knihy sa stali mojou jedinou zábavou. Začala som rozprávkami a postupne som prešla až na odbornú literatúru. Dokázala som prečítať aj niekoľko kníh za deň," priznala sa vyštudovaná historička a autorka niekoľkých románov a odborných titulov.
Budovanie knižnice
So systematickým nakupovaním a čítaním kníh začala Kežmarčanka v 50. rokoch. Hádam ako jedna z mála Sloveniek sa môže pochváliť tým, že v jej bibliotéke je všetka slovenská autorská próza, ktorá vyšla do roku 1989. "Knihy som kupovala v Slovenskej knihe. Boli vtedy lacné. Aj keď sa viaceré hneď vypredali, ja som mala protekciu, podpultové knihy mi odkladali. Nakupovať sa dalo aj v antikvariátoch, a to doslova za babku," spomína N. Baráthová. Časť knižiek získala darom od starých Kežmarčanov. Čo je podstatné, takmer všetky knižky krásnej literatúry pani Norika aj prečítala. A niektoré aj viackrát.
Takmer slepá
Čitateľskú vášeň nespomalil ani neustále sa horšiaci zrak. Tesne pred päťdesiatkou mala pani Norika na očiach okuliare s vyše dvadsiatimi dioptriami. Aj napriek tomuto hendikepu a výslovnému zákazu lekárov čítať neprestala. Pomohla jej operácia u doktora Izáka na očnej klinike v Banskej Bystrici. "Bol to doslova zázrak. Odvtedy nepotrebujem okuliare. Keď som vychádzala po operácii z nemocnice, mama ma bez nich nespoznala," zasmiala sa historička.
Nevšedná bibliotéka
Ale poďme k samotnej bibliotéke. Jej veľkosť i obsah je naozaj impozantný a to už podľa pani Noriky nie je knižnica ani zďaleka tým, čím bývala. Ale veď posúďte sami. Celkový počet kníh je vyše 6-tisíc. Beletristických kníh je 3 900, z toho slovenskí autori tvoria 1 950 kníh. "Sú tu prvé, prípadne druhé vydania diel Štefánika, Tablica, Kollára, Hodžu, Hollého, Hurbana a Jána Chalupku. Mám tu aj cenné almanachy Nitra, Zora, Tatranka, zborník Napred z 19. storočia," vysvetľuje Kežmarčanka. V knižnici nájdete 550 kníh od českých autorov. Svetoví autori sú zastúpení zbierkou 1 400 kníh. Ďalšiu a nemalú časť bibliotéky tvorí odborná literatúra. Tu pani Norika registruje asi dvetisíc publikácií. Ide o knižky z oblasti histórie, geografie, náboženstva a literatúry.
Rodinná biblia
Kedysi ste v knižnici N. Baráthovej mohli nájsť aj niekoľko desiatok vzácnych historických knižiek. Išlo najmä o nemecky, latinsky či maďarsky písané diela. Najvzácnejšou ale ostáva rodinná Biblia Martina Luthera, vydaná v nemeckom Wittenbergu v roku 1567. "Spolu s ďalšími knižkami som ju venovala kežmarskej lyceálnej knižnici. Potrebovala totálnu rekonštrukciu za niekoľko desiatok tisíc korún. Rozsypávalo sa viazanie, kožený obal a dokonca aj farebné obrázky. Niekoľko stoviek kníh som počas posledného sťahovania z priestorových dôvodov darovala do rôznych knižníc, antikvariátov a do Slovenského jazykovedného ústavu," vysvetľuje spisovateľka.
Obľúbený Harry Potter
Po páde komunizmu v roku 1989 už pani Norika beletriu nenakupuje. Do jej knižnice putujú iba odborné publikácie. Výnimkou bol Harry Potter od spisovateľky J. K. Rowlingovej. Toho si Kežmarčanka prečítala najskôr v anglickom originále a neskôr aj v slovenskom jazyku. Má všetky pokračovania. "Sú to vynikajúce knihy. Prečítam ich na jeden dych. Ešte som sa u žiadnej autorky nestretla s takou fantáziou. Jediný jej konkurent by bol hádam iba Jules Verne," dodáva spisovateľka.
Knihy nepožičiava
Aj keď pri pohľade na niektoré tituly by nejeden literárny fajnšmeker zakrochkal blahom, knihu z knižnice pani Noriky nik nedostane. "Predtým som knihy požičiavala, teraz už zásadne nie. Viaceré mi totiž uleteli. Dvakrát Deti kapitána Granta, niečo zo slovenskej i svetovej klasiky a pár detektívok. Veľmi mi je ľúto za Encyklopédiou archeológie. Je to ale moja chyba. Nikdy som si nezapisovala, čo som komu požičala," prezradila spisovateľka. A ktorú knihu by si priala mať vo svojej zbierke? "Je to publikácia od Antona Špiesza Remeslo na Slovensku v období existencie cechov, vydaná v roku 1972. Po tej veľmi túžim," uzavrela debatu N. Baráthová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
