dejinách. Medom divých včiel si osladzovali život ľudkovia už v praveku. Cukrárski historici vravia, že keď potom človek spoznal oheň a múku, zrodili sa aj prvé medovníky. Pochutnávali si na nich i božstvá, prinášali sa im medzi obetnými darmi. Medovníky sú z božského menu, čo vysvetľuje ich starobylosť a globálnu popularitu.
V adventnom čase patria oddávna medzi najhľadanejší tovar. Dlho pred Vianocami mali majstri medovnikári podľa prísne strážených rodinných receptov zamiesené cesto, ktoré zrelo celé mesiace. Pomocou umelecky vyrezávaných foriem najobľúbenejších tvarov vyformovali malé zázraky, aby ich v peciach, vykurovaných voňavým drevom, upiekli a nechali odležať. Zdobenie prichádzalo vo finále a až potom z medovnikárskych trhov putovalo do domovov - ako ozdoby na stromčeky i darčeky. K dispozícii boli aj medovníky na strúhanie. Od členov medovnikárskych cechov, ktoré boli na Slovensku už v 14. storočí - medzi slávne patrili bratislavské, ale i košické, bardejovské či levočské - odpozerali dávne umenie i gazdinky a slávna pochúťka dodnes kraľuje sviatočným cukrovinkám.
Profesionálni ani amatérski medovnikári sa dodnes nedoškriepili, čo všetko okrem medu a múky do voňavých medovníčkov patrí. Spomína sa až 90 druhov korenín - najčastejšie škorica, klinčeky, citrónová kôra, aníz, nové korenie, badián, kardamon a ďalšie, ktoré si ako tajomstvo a zdedené rodinné striebro strážia i dnešní medovnikári. Je potešiteľné, že toto slávne remeslo nevymiera, naopak, aj u nás sa obnovujú i tradície medovnikárskych cechov, trhov a rôznych príťažlivých podujatí.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
