alkoholom dostala do psychiatrickej liečebne, nenechali na nej nitku suchú. Jej problémy a vzťahy živili český bulvár celé mesiace. No Iveta Bartošová túži teraz po jedinom - po pokojnom živote. O súkromí veľmi hovoriť nechce, no čo-to predsa len prezradila. Na krátky, no veľmi príjemný a pohodový rozhovor sme sa stretli v jej šatni pred koncertom Diabolské Vianoce 2007. Cigánski diabli si ju vybrali, ako jednu zo štvorice svojich hostí.
Takmer celý december trávite na vianočných koncertoch. Ste už sviatočne naladená?
- Povedala by som, že som naladená až-až. No som úprimne rada, že som si mohla takto vianočnú náladu predĺžiť. A musím sa priznať, že už mám aj vyzdobený dom - zvnútra i zvonku. Takže na Vianoce som dobre pripravená. Stromček ešte síce zatiaľ nestojí, ale máme objednaný strieborný smrek.
A darčeky?
- Tie už mám. Nakúpila som ich tu na Slovensku, ale neprezradím, čo to je, aby som nepokazila prekvapenie.
Na čo sa počas vianočných sviatkov naviac tešíte?
- Na pokoj, vianočnú pohodu a vôňu tých sviatkov, ktorú tak milujem. Počas víkendu, ktorý som medzi koncertovaním strávila doma, som už stihla s Arturom napiecť aj nejaké pečivo. V tomto som typická žienka domáca. Napečené musí byť. (Úsmev)
Čo vám ešte na Vianoce nesmie chýbať?
- Kapor, zemiakový šalát, vianočka a prskavky.
Užijete si tohtoročné sviatky o to intenzívnejšie, že máte za sebou skutočne krušné chvíle?
- V podstate som mala Vianoce pokojné stále, pretože ich milujem a veľmi mi na nich záleží. Takže som si ich pokojnú atmosféru nikdy nenechala vziať. No je pravda, že po období, ktoré som teraz prežila, si budem dozaista Vianoce a ich pohodu vážiť ešte viac.
Čo si teraz vážite viac než predtým?
- To je veľmi ťažké popísať. Myslím si dokonca, že na to slová ani nestačia. Ale, ak by som to mala v skratke pomenovať, tak si vážim každý úsmev, každé dobré slovo, každú dobrú správu. A dokonca i to, keď sa ráno zobudím a prší.
Bolo dosť ľudí, ktorí vám v najťažších časoch darovalo aspoň úsmev, či dobré slovo?
- Našťastie, áno. Mnoho ľudí ma podporovalo aj vtedy a podporujú ma dodnes. Musím ale povedať, že na Slovensku som stretla tých ľudí omnoho viac. To ma veľmi teší a tým, že tu teraz kvôli koncertom trávim toľko času, cítim sa tu skutočne ako doma. Na Slovákoch mám rada najmä úprimnosť, nefalšovanosť a ľudskosť.
Máte už plány do ďalších mesiacov?
- Postupne sa opäť dostávam do práce. Je pravda, že moje prvé vystúpenia pre mňa boli mimoriadne náročné. Predsa len, po dlhšej pauze som mala ani nie trému, skôr strach z toho, ako ma publikum prijme. Predsa len, na javisku som nestála dosť dlho. Takže môj návrat na scénu sprevádzali obavy a neistota. No najmä vďaka slovenskému publiku sa opäť do toho dostávam. Za to vám nesmierne ďakujem!
O hlasivky ste sa počas času, keď ste nespievali, nebáli? Alebo ste ich trénovali?
- Hlasivky som postupne trénovala, takže o tie som strach nemala. Starala som sa o ne dokonca asi ešte viac ako dovtedy...
Spievali ste si aj v liečebni?
- Ja som tam usporadúvala koncerty. Moji spolupacienti boli nadšení. (Úsmev) No popravde, bola to obojstranná terapia.
Čo si spievate, keď vám je ťažko?
- To nie je o tom, že by som si spievala, lebo ja naozaj spievam, len keď musím. (Smiech) Aj dnes sme s Paľom Haberom cestovali autom, šofér mal pustené rádio a Paľo mu vraví: "Prosím vás, nemohli by sme to trošku, teda úplne stíšiť?" Všetci sme totiž trošku poznamenaní, a keď môžeme, užívame si ticho a kľud. Navyše, ja som teraz omnoho viac samotárska a vychutnávam si ticho. Aj teraz mám šatňu sama a mimoriadne si to užívam.
Čo robíte vo chvíľach samoty?
- Mám krásne knihy a konečne som sa naučila sústrediť na čítanie. Už si naozaj uvedomujem, čo čítam a nielen listujem strany. Momentálne tu mám so sebou "Štyri dohody". Okrem toho občas počúvam hudbu, aby som bola v obraze, čo sa v hudobnom svete deje, keďže chystám nový album.
Kto vlastne prišiel s nápadom usporiadať koncerty v liečebni?
- Bol to môj nápad. Aby som to upresnila - do liečebne som nastupovala s presvedčením, že s touto prácou končím, pretože mi veľa dala, no mnohé mi aj vzala. No postupne som zistila, že mi spievanie veľmi chýba, že mi chýba kontakt s tými ľuďmi. Ale tie tri mesiace ma zmenili. V mojom myslení i v živote nastal obrovský posun. Dnes som presvedčená, že trojmesačné zastavenie sa, akékoľvek zastavenie sa, je v živote veľmi dôležité. V tom zhone, v akom človek žije, nemá totiž čas mnoho vecí si uvedomiť a veľa vecí nevidí tak, ako naozaj sú. Takže by som to každému odporúčala.
Čo vám hudba a šoubiznis vzali?
- Prepáčte, ale o tom hovoriť nechcem. Nechcem sa už k tomu vracať. Je to pre mňa uzavretá kapitola, začínam nový život.
Na čo sa teda najbližšie tešíte?
- Na Vianoce a na to, že dostávam aj ponuky na koncerty v zahraničí. Nechcem však zatiaľ nič prezrádzať o tom, ani o novom albume. Nechcem to zakríknuť.
ANDREA TOMÁSCHOVÁ
andrea.tomaschovakorzar.sk
Autor: 1770
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
