Prvé Technické múzeum v Košiciach otvorili pred 60 rokmi nebolo na Hlavnej ulici
K najzaujímavejším exponátom patrilo auto uhorského kráľa Karola IV.
Slovenské technické múzeum oslávilo tohto roku 60. výročie svojho založenia. Nebolo to však prvé múzeum tohto druhu v našom meste. Myšlienka založiť technické múzeum v Uhorsku bola spomenutá na I. Konferencii krajinských technikov Uhorska (Első Magyar Országos Technikus Kongresszus) v roku 1896, ešte skôr ako k tomu došlo v rakúskej časti Monarchie, či v Nemecku. Vláda však vtedy založila v Budapešti Uhorské kráľovské dopravné múzeum.
K realizácii "košickej" myšlienky sa pristúpilo až v roku 1921 už za celkom iných podmienok, po prvej svetovej vojne, teda už v rozkúskovanej Strednej Európe. Práce sa ujal Doc. Dr. Ing. Ede Lóssy-Schmidt, ktorý sa zaoberal dejinami technických vied. Zozbieral mnoho pamiatok a spracoval systematicky históriu. Najskôr pracoval v rámci Spolku maďarských inžinierov a staviteľov (Magyar Mérnök - és Építész Egylet) a neskôr, od roku 1934 už z poverenia vlády. V Budapešti už bolo pripravených 50 miestností, keď maďarská vláda v roku 1939 rozhodla, že múzeum bude v Košiciach. Riaditeľom sa stal už menovaný Lósy-Schmidt.
Práca so zbierkami si vyžiadala mnoho času, takže múzeum v našom meste bolo otvorené až 11. novembra 1943 za prítomnosti maďarskeho ministra priemyslu Gézu Bornemiszu, ale nie v budove dnešného múzea na Hlavnej ulici, ale v neorenesančnej budove riaditeľstva železníc, ktorá bola postavená v rokoch 1913-15 (oproti dnešnému Jumbo centru, snímka vpravo hore). Navrhol ju budapeštiansky architekt József Hubert. Táto budova však bola len polovičkou dnešnej. Na zvyšnej časti pozemku mala byť postavená budova riaditeľstva domobrany. Po vzniku prvej ČSR však budovu rozšírili v rokoch 1923-26, takže sa plošne i kapacitne zdvojnásobila.
Otvorené Krajinské maďarské technické múzeum (Országos Magyar Műszaki Mőzeum) bolo umiestnené v suteréne, na prízemí a na ďaľších troch poschodiach. Exponáty pochádzali prakticky z celej Európy. V evidovanom počte 3421 predmetov bolo 1867 plošných a 1514 trojrozmerných. Dnešné STM má v zbierkach ku koncu minulého roka evidovaných 32 164 kusov zbierkových predmetov.
Na prízemí boli umiestnené kovolejárske pamiatky, ako niekdajšia brána Dómu, aj kus prvého zábradlia budapeštianského Lánchídu (Reťazového mostu). Na chodbe sa umiestnili pamiatky kameno-tesárskych prác. Boli tu umiestnené gipsové modely niektorých detailov Dómu. Jedna časť sa zaoberala matematikou a geometriou. Návštevník mohol vidieť rôzne počítacie stroje, čiže kalkulačky, meracie prístroje a prezentovali sa dejiny uhoskej deskriptívnej geometrie. V ďaľšej časti nasledovali pamiatky uhorskej techniky 18. storočia: kresby, diplomy, knihy, spysy... Osobitne sa múzeum venovalo aj pamiatkám banskoštiavnickej Banskej akadémie, ktorá bola založená v roku 1735. Nasledovali pamiatky výučby inžinierov na Pázmányovej univerzite v Pešti v rokoch 1782 - 1850. Mohli ste vidieť stroje, modely vodných mlynov, meracie prístroje, najstaršie inžinierske diplomy sveta i sochu Ányosa Jedlika, mnícha-fyzika, ktorý ma v Košiciach aj ulicu. Člen Uhorskej akadémie vied a rektor univerzity vymyslel dynamo.
Bolo tam možné vidieť aj cechové listiny, staré nástroje, fotografie technických škôl, modely z dreva a gipsu, bustu Józsefa Szakkayho, zakladateľa prvej strednej priemyslovej školy Uhorska v Košiciach.
Vystavené bolo banícke náčinie, vŕtačka, lampy i kahany, minerály a horniny, model kamennej bane v Rijeke (Fiume), obrazy baní a ich plány... Jedna expozícia sa venovala mlynárskemu priemyslu. Bol tam vystavený model päťposchodového mlyna a pálenice. A zas plány, projekty i rôzne súčiastky.
Na 1. poschodí boli prezentované rôzne druhy elektrických žiaroviek i pamiatky inžinierských prác. V oddelení fyziky mohol návštevník vidieť gravitačné meracie prístroje, mikroskopy, teodolity a samozrejme bol zastúpený aj "rádiový" a telefonický priemysel. Medzi exponátmi boli elektrické pristroje, telefóny, pyrometre (teplomery), káble, vodiče, akumlátory, petrolejové, acetylénové lampy, porcelánové izolátory, elektromery...
Jedna miestnosť bola venovaná Józsefovi Irinyimu, ktorý vynašiel prvé bezpečné zápalky. Pred jeho objavom totiž zápalky sa často vznietili sami od seba, čo bolo nebezpečné. Nasledovali rôzne technické vymoženosti: gramafóny, kuchynské rýchloohrievače a iné menšie predmety. Jedna miestnosť sa venovala chemickému priemyslu, skleneným nádobám, destilačným prístrojom a boli prezentované fotografie podnikov. V ďaľšej miestnosti boli písacie stroje a fotografické aparáty.
Jedna časť sa venovala vodovodom. A samozrejme nemohli chýbať ani váhy a iné prístroje na meranie váhy, objemu, či dĺžky.
Druhé poschodie prezentovalo vodné hospodárstvo a ľodnú dopravu. Takže tu boli vyložené nielen modely lodí, ale a pltí na Dunajci a člny, ale aj modely vojnových lodí z prvej svetovej vojny ako Szent István (Sv. Štefan) i Novary a prístroje na výskum mora. Prezentovala sa aj výstavba mostov. Boli vystavené modely už aj zničených mostov a iné projekty. Osobitnú miestnosť dostal aj mliečny priemysel. A v ďaľšej boli vyložené šijacie stroje, tkáčsky stav i žehličky. Bolo prezentované aj hrnčiastvo i výroba strešných kritín. Osobitné časť sa venovala lesnému hospodárstvu.
Tretie poschodie sa venovalo staviteľstvu. Boli prezentované staré tehly a dlaždice. Mohli ste tam vidieť model ostrihomskej baziliky, kaštieľov i domov. Okrem iného projekt rekonštrukcie košickej Katovej bašty z. R. 1910.
V suteréne čakali na návštevníkov rôzne súčiastky technických pamiatok. Elektropriemysel zastupovali motory, generátory, dynamá, vypínače, odpory, ističe, reduktory a zase fotografie rôznych zariadení a podnikov. Železiarsky priemysel prezentovali kotle, rošty, guličkové ložiská, v ďaľšej časti parný stroj, rôzne stroje a velociped s veľkými kolesami. Letecký priemysel zastupovali letecké motory, vrtule a iné súčiastky. Návštevník mohol vidieť aj pôvodný plán prvej budapeštianskej plynárne z roku 1850. Možno najzaujímavejším exponátom bolo auto posledného uhorského kráľa Karola IV., ktoré patrilo medzi prvé vyrobené modely.
Ako vidieť, múzeum malo bohaté zbierky. Jedna časť zostala v Košiciach aj po druhej svetovej vojne a stala sa východiskovým fondom Slovenského technického múzea. Maďarsko sa snažilo svoje zbierky získať späť. V roku 1967 na základe medzinárodhej dohody sa časť exponátov dostala späť do Budapešti.
Tohto roku uplynulo 320 rokov od chvíle, keď Dóm svätej Alžbety naposledy "zmenil vyznanie" na katolícke
Košický Dóm jablko sváru
Od 16. storočia Dóm sv. Alžbety viackrát "zmenil vyznanie", ale pred 320 rokmi ho prevzali do svojej správy katolíci. Bola to posledná zmena. Po tomto akte už sa v ňom konali len katolícke obrady.
Od novembra 1606 Dóm používali na bohoslužobné účely lutheráni. 15. októbra 1671 Leopold I. vydal vo Viedni nariadenie pre košickú mestskú radu, aby Dóm spolu s cintorínom, ktorý sa rozprestieral okolo neho, bol prinavrátený jágerskému biskupstvu a kapitule, teda katolíkom. Kráľovský hlavný kapitán Paris Spankau (na snímke) toto 24. novembra 1671 vykonal a Dóm sv. Alžbety odovzdal jágerskému biskupovi Ferencovi Szegedimu, ktorý v nasledujúci deň kostol v rámci omše znovu vysvätil.
Počas Thököliho povstania (1682-85) v našom meste si protestanti mohli vydýchnuť. Thököli obsadil mesto 15. augusta 1682. Dóm a Kaplnku sv. Michala odovzdal evanjelikom. O štyri dni neskôr vypovedal z mesta jezuitov a následne aj františkánov. Niet divu, veď Imrich Thököli bol evanjelického vyznania. Pri svojom boji s kráľom sa však musel opierať o Turkov. Ich okupácia Uhorska však už nemohla dlho trvať. Turecká ríša bola už po zenite svojej slávy. Cisársky generál Schulz obsadil 1. septembra 1685 Prešov a Aeneas Caprara 13. októbra začal s obliehaním Košíc. A keď sa Dávid Petneházy dozvedel, že Turci Thököliho vo Veľkom Varadíne uväznili, so svojimi Kurucmi, ktorých bolo 7 tisícok, odišiel z mesta do tábora Capraru. Mesto následne 25. októbra otvorilo svoje brány pred vojakmi kráľa.
O rok neskôr medzinárodné vojská oslobodili Budín, hlavné mesto Uhorska spod tureckej nadvlády. Turci pomaly začali opúšťať strednú Európu po 150-ich rokoch.
Podľa viedenského dvora nadišiel čas rekatolizácie. Uhorsko chceli včleniť do svojej monarchie a k tomu chceli katolizovať celú populáciu.
Za tejto situácie sa stalo, že 2. januára 1687 jágerský biskup György Fenessy pomocou vojenskej sily, ku ktorej sa pripojila aj akademická mládež, odobral protestantom Dóm a obsadil ho. Zkonfiškované zvony boli umiestnené na predošlé miesto. Prijatý zákon nariadil, že proti evanielikom a kalvínom, ktorí zabrali relikvie dómu, jágerská kapitula má podľa práva postupovať. Dóm sv. Alžbety od tohto času slúži katolíkom dodnes.
V tomto roku sa stáva kazateľom kalvínov Ferenc Otrokócsi Fóris, ktorý musel postúpiť nepredstaviteľné muky, dokonca bol predaný za galejníka. O tri roky neskôr, v roku 1690 opúšťa Košice aj svoju vieru a katolizuje. V roku 1696 Ferenc Csáky, krajinský sudca odobral kalvínom kostol a školu, takže protestanti v našom meste na zlepšenie svojej situácie museli počkať až na tolerančný patent Jozefa II v roku 1781. Dokonca v roku 1786 sa po prvýkrát stáva richtárom mesta kalvín v osobe Dániela Dobaiho. Časy sa zmenili k lepšiemu.
Z. Balassa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
