Za zradu kamaráta zaplatil životom
V súdnych archívoch sú stovky prípadov krádeží vlámaní, v ktorých ako páchatelia účinkujú zohraté partie. Dvaja, traja a nezriedka i štyria komplici, ktorí majú pri každej akcii dopredu rozdelené úlohy. Jeden napríklad stráži, iní otvára, tretí zahladzuje stopy... Spája ich však nielen zohratosť, ale aj nepísaný zákon, že jeden druhého nepodrazí. Za žiadnych okolností. Lebo zarada sa neodpúšťa. Dôkazom je prípad, po ktorom sme siahli tento týždeň.
"Bol to zradc, preto musel skapať! Vôbec to neľutujem," začal svoje rozprávania o nebohom Romanovi jeho bývalý parťák a zároveň jeho vrah Kamil. Vôbec ho pritom nevzrušovalo, že sedí na lavici obžalovaných a jeho poslucháčov tvorí päťčlenný senát. A okrem prokurátora i jeho obhajca, ktorý sa mu úmysel "prehovoriť" bezvýsledne snažil vybiť z hlavy. Kamilobvi to však bolo jedno. Svoj cieľ, ktorý si dal počas posledného výkonu trestu, už splnil a to bolo hlavné. Pomstiť zradu, ktorá sa medzi dobrými kamarátmi nerobí. A neodpúšťa...
"Bolo to niekedy koncom leta pred štyrmi rokmi, keď som Romana prehováral na jednu akciu," pokračoval Kamil, keď ho predsada senátu vyzval, aby hovoril k veci. "Mal som vyhliadnutý jeden dom, ktorý poľahky sľuboval takých 100 tisíc. Nejaké zlato, peniaze a možno aj vkladné knižky. Ponúkol som mu to preto, lebo aj v minulosti sme už mali niekoľko spoločných akcií a vždy sa nám to obom vyplatilo. Ale Roman sa mi vysmial, že byty už nerobí, lebo sa to neoplatí. Ľudia vraj všetko nosia do banky a čo nechajú doma, majú uložené v bytových trezoroch. Kvôli pár korunám vraj nebude riskovať."
Tu sa Kamil na chvíľu zamyslel. Akoby znova zvažoval, či má alebo nemá pokračovať. Napokon sa rozhodol pre prvú možnosť. "Nemal som to vtedy robiť, ale už to nezmením," pokračoval. "Bola to chyba, na ktorú som doplatil ja aj on. Asi som sa chcel vytiahnuť, alebo mu dokázať, že aj v bytoch sa môžu nájsť cenné veci." Kamil vzal Romana k sebe a zaviedol na povalu rodičovského domu. Tvoril starú skriňu, odhrnul hromadu handier a vybral škatuľu od topánok. Takú, po ktorej by niekto nezainteresovaných ani nesiahol. Otvoril ju a jedným okom sledoval, čo to s Romanom urobí. Bola totiž až po okraj naplnená zlatými šperkami. Spolu toho bolo asi 6 kilogramov.
"Vôbec som v tom nevidel nič zlého, že som mu to ukázal. Boli sme kamaráti a ja som mu veril. Urobili sme spolu niekoľko bytov a nikedy by mi ani nenapadlo, že by ma niekedy zradil. Tie šperky pochádzali z akcií, ktoré som robil sám. Nepustil som ich do obehu. Mal som v pláne ešte tri - štyri akcie a potom to všetko vyviezž do Rakúska. Vedel som o jednom priekupníkovi, ktorý neodmietol žiadny šperk. Hoci by bol ako ´horúci´. Roman vtedy na tie čačky čumel ako zhiptnotizovaný. Teraz už viem, prečo, no vtedy mi ani vo sne neapadlo, že sa na ne ulakomí. Mýlil som sa..."
Na Romana síce poklad ako argument zapôsobil, no inak, ako mal Kamil pôvodne v úmysle. Spoluúčasť na bytovej vlámačke odmietol, hoci mu kamarát podrobne vysvetlil, ako ju naplánoval a aká je bezpečná. Kamil musel ísť napokon na zboj sám. Vyrazil večer o 22. hodine. Presne, ako to Romanovi opísal. Ten ale doma nesedel. Čakal v aute neďaleko Kamilovho domu, aby sa presvedčil, že skutočne odíde. Potom ho obišiel, cez záhradu sa dostal k domu a vyliezol na povalu. Vzal krabicu so šperkami, vrátil sa späť do auta a odišiel. Cestou zastal pri jednej z telefónnych búdok a na 158-čku oznámil, že ktosi vykráda dom na tej a tej ulici.
Kamil bol zásahom polície taký prekvapený, že nekládol takmer žiadny odpor. Len čo po "návšteve" domu sadol do auta, prvé s majákom mu zablokovalo cestu a druhé zastalo za ním. Zaznelo niekoľko povelov a kým sa spamätal, ležal na zemi so spútanými rukami za chrbtom. "Celý zvyšok noci som premýšľal a nevedel prísť na to, ako je možné, že ma tak rýchlo čapli. Vedel som, že žiadne zabezpečovacie zariadenie ani alarm v tom dome nebol. Ani pes. Napadlo mi jedine, že ma niekto videl. Romanovo udanie mi ani na um neprišlo..." Vážnejšie sa ním začal zaoberať až vo chvíli, keď sa dozvedel o výsledku domovej prehliadky. Alternatívu, že krabica so šperami by ušla pozornosti policajtov, si ani len nepripsutil. Ak by v skrini bola, určite by ju našli. A že ju nenašli, mohol tak skoro zariadiť iba jediný človek. Roman.
Zatĺkať poslednú vlámačku nemalo zmysel a Kamil sa priznal aj k trom iným. Nemal to v úmysle, ale dva kopance do miest, kde sa nohy spájajú s trupom, ho rýchlo presvedčili o opaku. Keď totiž policajti potrebujú dohnať štatistiky v objasnenosti prípadov, neradno im pričasto opakovať vetu: Ja o tom nič neviem... Na súde dostal Kamil tri roky. Mohol aj viac, lebo jeho register trestov už dávno stratil panenskú čistotu... Pomohla mu plamenná reč obhajcu a najmä to "dobrovoľné" priznanie...
Kým Kamil "sedel", Roman za neho absolvoval cestu do Viedne. Toho priekupníka totiž poznal aj on. Po chvíli handrkovania vytiahol cenu za 6,7 kilogramov zlata na 220 tisíc šilingov. Za dva roky z nich minul takmer všetko. Posledných pár tisíc nestihol... "Keď som zaklopal na dvere a Roman mi otvoril, videl som, ako stuhol. Habkal čosi, že som akosi skoro vonku a že ma rád vidí. Najprv som mu nepovedal, kvoli čomu som prišiel, no dlho som nevydržal," líčil Kamil zvítanie sa so zradcom. Len čo sa mu otočil chrbtom, prehodil Romanovi okolo krku oceľové lanko a stiahol ho. Obeť sa začala metať, ale oslobodiť sa nedokázala.
"Vtedy som sa opýtal, kde sú šperky, čo som mu vtedy ukázal. Vyšlo z neho, že ich predal v Rakúsku za 220 tisíc a že asi 30 tisíc ešte má. A povedal aj, kde. Mňa to ale vôbec nezaujímalo. Chcel som mať iba istotu, že ma podrazil skutočne Roman. Nepýtal som sa, prečo. Na to už nebol čas. Chrčal a ja som nemal v pláne dať mu ďalšiu šancu. V base, kde som s touto scénou pred očami vari stokrát zaspával, som na ľútosť nemyslel..." Po pár sekundách Roman boj o ďalšie nadýchnutie vzdal. Srdce zastalo a duša sa pobrala tam, kam patrila. Do pekla.
Kamil prehľadal byt, vzal šilingy, nejaké koruny i pár vecí, čo mali cenu a vypadol. Hrejivým pocitom z pomsty sa vytešoval iba tri dni. Celý incident aj so smrteľným vyvrcholením totiž z okna náprotivného bytu odsledoval náhodný svedok. Ten dal polícii celkom slušný popis páchateľa. A keď potom pred neho postavili Kamila spolu s ďalšímí figurantami, bezpečne na neho ukázal.
Hoci sa priznal, sudcovia už takí ústretoví ako pred troma rokmi neboli. Kamila poslali na 14 rokov do III. NVS.
rob
Autor: Bývalí rivali spolu na scéne
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
