Tatarkova ulica v mestskej časti Krásna nesie meno slovenského prozaika, esejistu a publicistu Dominika Tatarku (1913-1989).
KOŠICE. Pochádzal z roľníckej rodiny a mal sedem sestier. Po ukončení gymnázia v Nitre študoval filozofiu na Karlovej univerzite v Prahe. V štúdiu pokračoval v Paríži na univerzite Sorbona. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako profesor slovenského a francúzskeho jazyka na gymnáziách v Žiline a Turčianskom sv. Martine. Na konci vojny sa zúčastnil SNP.
Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník a redaktor vo viacerých denníkoch, bol tiež výtvarný redaktor v Tatrane a pôsobil ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Po roku 1948 sa venoval budovaniu socialistickej spoločnosti, ale v rokoch 1968-1969 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Bol proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a stal sa kritikom totality.
V roku 1969 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. Po vystúpení z KSČ bol vyčiarknutý zo zoznamu Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc. Udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77.
Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť. Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania. Okrem prózy napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny a napísal aj niekoľko filmových scenárov.
Za trilógiu Písačky mu v roku 1986 udelila Nadácia Charty 77 v Štokholme Cenu Jaroslava Seiferta. V roku 1990 mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky in memoriam a Rad Tomáša Garriquea Masaryka I. triedy in memoriam.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Nemessányiho ulica v Šaci.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
