skladbami ako Pán bouře, Šeherezád či slaďákom Dál, dál se ptej.

Po tom, čo pred pár rokmi zo skupiny odišiel dlhoročný spevák Aleš Brichta, sa spevu ujala súčasná česká mediálna hviezda Petr Kolář a po jeho odchode za mikrofónom momentálne stojí fenomenálny Honza Toužimský. Za jedného zo zakladateľov je považovaný aj gitarista Jiří Urban, s ktorým sme sa porozprávali o minulosti, súčasnosti, ale i budúcnosti Arakainu.

Prečo nebol Arakain v Košiciach sedemnásť rokov?

- To ani sami nevieme. Zrejme to bude tým, že sme boli vo vydavateľstve, ktoré nemalo distribúciu našich dosiek v Košiciach, prestali sme ich tu teda voziť a aj tu existovať. Niť sa pretrhla, neskôr bol problém jazdiť sem kvôli clu. Potom sa tu nenašiel nikto, kto by si v Košiciach vzal na starosť naše koncerty. Je fakt, že 17 rokov je dosť veľká medzera...

Neboli ste tak dlho iba v Košiciach alebo všeobecne na Slovensku?

- Občas sme prišli na nejaký festival do Banskej Bystrice alebo Bratislavy, ale boli to len ojedinelé výlety. Okrem toho, vždy to boli koncerty, na ktorých sme boli iba súčasťou a nie naše vlastné.

Rozhodli ste sa, že vaše najnovšie DVD Arakain XXV Eden budete krstiť práve v Košiciach. Prečo?

- Košice považujeme za metropolu východu. Neboli sme tu strašne dlho a keď tu chceme začať nosiť naše dosky, je potrebné ľudí upovedomiť na ne aj takýmto štýlom.

Turné bolo východoslovenské, je pre vás táto oblasť niečím príťažlivá?

- Na jar sme mali turné stredoslovenské. Chceli sme ísť práve na východ, lebo sme si pamätali, že sme tu mali veľký úspech. Je špecifický tým, že sú tu nádherné ženy. Čo sa týka počtu fanúšikov, nejaký extrém tu nikdy nebol, no atmosféra vládla vždy vynikajúca. Facsinuje nás tiež preto, lebo cítime a vidíme, že je tu už závan exotiky. Je tu iná kultúra, blízko je Poľsko, Ukrajina a je to už badať na fanúšikoch. Sú jednoznačne iní ako Pražáci.

V čom?

- Sú priamočiarejší a radi sa pobijú, neviem, nedá sa to vysvetliť pár slovami. Nehovorím to však v negatívnom zmysle.

Ako ste spokojní s doterajšími koncertmi?

- Po toľkých rokoch si nemôžeme vyberať. (smiech) Ale v Bardejove si pamätám, že sme vystupovali v kine, kde všetci sedeli. V Prešove sme tiež hrali v bare, kde boli stoličky a sedenia. No neviem, sme zvyknutí na inú atmosféru, poriadne sa baviacich ľudí.

Skúste opísať bližšie vaše najnovšie DVD.

- Je urobené k 25. narodeninám Arakainu. Ide o prierez celým naším repertoárom, ktorý vyberali fanúšikovia hlasovaním na našej stránke. Chceli sme ho ozvláštniť niečím, čo by bolo iné a originálne, tak sme si prizvali symfonický orchester Plzenskú filharmóniu a urobili sme spolu 12 skladieb. To je na ňom asi najzaujímavejšie. Je to náš doterajší najväčší vrchol. Bolo to dosť náročné, ale keď sa taká úmorná práca podarí, je to krásny pocit.

Dá sa skĺbiť trash metal so symfonickým orchestrom?

- Dá. Musím skromne podotknúť, že to bol môj nápad a všetci o ňom pochybovali. Ale našťastie sa podaril a myslím si, že tieto dva typy muziky k sebe pasujú. Myslím si, že baroková klasika nie je veľmi od našej hudby vzdialená. Je len hraná na iné nástroje a má iné zvukové prevedenie.

Aký bol Arakain kedysi a aký je dnes?

- Kedysi sme boli mladí a krásni a dnes sme už iba krásni. Z jadra sme ostali traja. Máme nového bubeníka a speváka, čo myslím na kapele nič nezmenilo. Skôr to vlialo nový náboj. Oni sú ešte nadšení, my sme si už čo-to preskákali. Na repertoári a zvuku nie je nič poznať, novici sú ešte lepší ako boli predchádzajúci členovia. Mám pocit, že kapela stále napreduje.

Opíšte štýl, v akom sa nesie posledné 2CD.

- Je to power metal, ale už nie trash metal. Už nie sme takí divokí. Je to "nářez", ale nie sme urputní, agresívni, nie je to rýchle a zbesilé.

Odkiaľ sa vlastne vzal názov Arakain?

- Keď sme kapelu zakladali, náš bubeník povedal takú blbosť a my sme to prijali. Neznamená nič, je to len hlúpa skomolenina, ktorá vznikla v krčme pri pive. Vždy som závidel kapelám, ktoré mali jasný názov ako napríklad Katapult, Jasná páka, Bumerang a pod. - to sú znelé a veľavravné názvy. Arakainu nikto nerozumie, nevie čo znamená, je to proste vtákovina. Blbší názov sme si už ani nemohli dať.

Čo vás čaká po východoslovenskom turné?

- Niekoľko koncertov v Čechách a potom v Poľsku. Tam sme nadviazali celkom dobrú spoluprácu so skupinou Hunter, ktorá hrá podobný žáner, takže sa k sebe hodíme. Poľsko nás láka, lebo v ňom žije oveľa viac ľudí a to znamená aj väčší trh. Chceli by sme tam preraziť alebo si aspoň vytvoriť živnú pôdu na koncertovanie a predávanie dosiek. Pretože my sme živí už iba z koncertov. Albumy sa dnes už iba napaľujú, takže na ich predaj sa spoliehať nemôžeme. Kedysi to bolo opačne, koncerty sa robili iba na propagáciu daného albumu.

Možno keby ste skĺzli do komercie, šlo by všetko ľahšie...

- Nie, to v žiadnom prípade. Trochu sa nám to stalo po príchode Petra Kolářa, či Honzu Toužimského do kapely. Niektorí ortodoxní fanúšikovia nám vyčítajú, že sme zmenili štýl, ale to vôbec nie je pravda. Dali sme trochu modernejšieho zvuku, pretože sa chceme vyvíjať. Myslím si však, že nástupom týchto spevákov s veľkými hlasmi je naša hudba melodická. No žiadne komerčné ústupky robiť nechceme. Robíme to tak, ako to cítime a nikým sa ovplyvňovať nenecháme. Keď sa fanúšikovi táto hudba nepáči, načo budeme robiť ústupky a pchať mu pod nos nejaké hybridné skladby.

Myslím, že aj kvôli tomu, že ste nehrali štýl podľa jeho predstáv, odišiel zakladateľ kapely Aleš Brychta. Je to tak?

- Brychta je staromódny, konzervatívny, dodnes počúva staré tradičné kapely. My sme počúvali súčasné, čo sa jemu nepáčilo. Chceli sme zvuk kapely zmodernizovať a omladiť, no on si stále púšťal a aj doteraz púšťa dosky zo sedemdesiatych rokov. Tie máme radi, veď sme koniec koncov na nich vyrastali, ale zakliesniť sa tam nechceme. Rozchádzali sme sa však nielen v hudobných, ale aj ľudských názoroch.

Budete konkrétnejší?

- Najpodstatnejšie bolo, že po vydaní platne v roku 1994 si myslel, že je slávny a že má patent na rozum. Že tú kapelu chce riadiť, čo nešlo, lebo sme vždy boli za demokratické fungovanie. Mal pocit, že kapela musí mať jeho model, ale ten sme my nechceli prijať. Potom dochádzalo aj ku komunikačným ťažkostiam, potom sme sa už ani nerozprávali. My sme na koncerty jazdili jedným autom, on druhým sám a potom to už bolo natoľko nepríjemné, že sme sa rozišli.

Teraz ste v akom kontakte?

- V nulovom. Samozrejme, že sa stretneme, lebo sme príbuzensky prepojení. Vzali sme si sestry. Naše deti sú teda bratranci a sesternice. Moji synovia tam k nemu občas zájdu. Raz za pol roka tam zájdem s nimi a skoro vždy nájdem Aleša prevažne opitého. Potom sa rozprávame o formálnych veciach, ktoré ja vždy rýchlo ukončím. Hovorím mu, nechaj to tak, pred piatimi rokmi sme sa rozdelili a načo zbytočne naväzovať konverzáciu, ktorá aj tak nikam nevedie. Nechýba mi a pravdepodobne ani ja jemu, takže tak to je.

Napriek tomu ste ho pozvali na účinkovanie na koncerte, z ktorého ste natočili aj DVD...

- Tak áno, my jeho pozíciu v kapele nepopierame. Spieval v nej 20 rokov a vlastne ju vytvoril. Logicky ho teda na také akcie pozývame. Keď sme hrali bigbítový koncert v Saska Aréne v Prahe, tiež sme ho tam pozvali. Ale je to medzi nami iba na diplomatickej báze.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na rozvoj našej kapely, na koncerty a pohodový život.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári