hradbu Janovi Žižkovi (okolo roku 1360-1424).
KOŠICE. Husitský vojvodca pochádzal zo schudobneného juhočeského zemianskeho rodu. Narodil sa v Trocnove. V rokoch 1406-1409 patril k lapkovskej družine, vedúcej odboj proti Rožmberkovcom. V roku 1410 sa pravdepodobne zúčastnil na bitke pri Grunwalde na strane Poliakov proti Rádu nemeckých rytierov.
Husiti boli prívrženci nábožensko-reformačného hnutia v Čechách. Zaviedli prijímanie pod oboma spôsobmi hostiu i víno z kalicha, preto ich nazývali kališníci. Kalich sa stal symbolom husitov. Napriek upáleniu J. Husa v Kostnici sa jeho učenie v Čechách ďalej šírilo. Militantnú revolučnú podobu nadobudlo až v roku 1419, keď radikálne krídlo husitov vyhádzalo z okien pražskej novomestskej radnice konšelov a začalo plieniť pražské kostoly a kláštory.
Žižka slúžil na dvore kráľa Václava IV. Podieľal sa na husitskom prevrate v Prahe. Ovládol Plzeň a odišiel do Tábora, kde sa stal jedným z hajtmanov, neskôr najvyšším hajtmanom. V júli 1420 vybojoval víťazstvo na Vítkove a ubránil Prahu proti I. križiackej výprave.
Tábor pre nezhody opustil a stal sa hajtmanom východočeských orebitov. Niekoľkokrát porazil križiacke výpravy proti husitom aj vojská domácich nepriateľov. V roku 1424 bojoval pri Malešove s predstaviteľmi umiernených husitských strán. Uzatvoril s nimi prímerie a dohodol spoločnú výpravu, počas ktorej pri Příbyslave zomrel.
Vojenské umenie obohatil Žižka o nové taktické prvky - spojenie pechoty s vozovou hradbou, použitie ľahkého delostrelectva a stálu operačnú iniciatívu.
Spolubojovníci sa po jeho smrti nazývali sirotkovia. Centrom umiernených husitov kališníkov bola Praha a pražská univerzita.
V pondelok sa dozvieme, koho meno nesie Pollova ulica v mestskej časti Krásna.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
