Od vojny rástol pri Kojšove, teraz mesiac postojí na Hlavnej

K neodmysliteľným symbolom predvianočnej a vianočnej atmosféry na Hlavnej ulici patrí aj veľký vianočný strom. Väčšina Košičanov si sviatočný "pľac" pri Immaculate bez neho nevie ani len predstaviť. Tisíce ľudí však denne prejdú okolo neho bez toho, aby si uvedomili, že slávnostne vyzdobený smrek má nejakú minulosť a do centra sa dostal ako výsledok úsilia viacerých ľudí. Preto sme sa v stredu vybrali zmapovať púť obrovského ihličanu, ktorý v lesoch pri Kojšove nerušene rástol niekoľko desiatok rokov.

Náročnému prevozu predchádzala "poľovačka" na strom, cieľom ktorej bolo vybrať ten najlepší a hlavne najkrajší. Kvôli tomu delegácia v zložení riaditeľ Mestských lesov (ML) Košice Julian Tomaštík a riaditeľ magistrátu Milan Sabol bola vybrať strom pri Kojšove už 23. novembra. Voľba padla, ako inak, na statný smrek blízko lesnej cesty.

V stredu, krátko pred pol ôsmou, vyrážame s J. Tomaštíkom z Košíc. Cieľom bol Kojšov, presnejšie les neďaleko dediny, v ktorom rastie "vyvolený" smrek. Dozvedáme sa, že tento rok bolo v hre aj niekoľko smrekov, ktoré rástli na území mesta. "Nakoniec sme sa rozhodli pre strom z lesa. Dva iné, ktoré rástli v meste, mali okolo 13 - 15 metrov, čo je málo. Jeden z nich si napríklad vybral U.S. Steel a druhý si zrejme zoberie niektorá mestská časť," vysvetlil J. Tomaštík a dodal, že paradoxne je k smrekom, ktoré rastú u niekoho na dvore, ťažší prístup, ako v lese.

Chlap - veverička

Prečo je na Hlavnej ulici rok čo rok práve smrek? "Kvôli vžitej predstave o vianočnom stromčeku sa borovica či jedľa na tento účel vôbec nehodia. Dospelé stromy už vyzerajú inak a charakteristický ihlanový tvar si do dospelosti vie zachovať jedine smrek. U dospelých borovíc a jedlí je už potom koruna košatejšia."

Pred Veľkým Folkmárom predbiehame žltý žeriav Inžinierskych stavieb. Jeho cieľ cesty je ten istý, ako náš. Po ňom dorazilaaj nákladná Scania s nástavbou na prevoz dreva, vybavená mechanickou rukou a terénny Land Rover s robotníkmi. Hoci prichádzame k stromu ako poslední, nič nám neušlo. Nezainteresovanému pozorovateľovi nejde do hlavy, ako sa dá spíliť strom tak, aby sa nepoškodil a ešte ho aj naložiť na nákladné auto. "Nechajte sa prekvapiť. My už na to máme svoj systém. Za tie roky sa nám osvedčil," ubezpečuje nás riaditeľ ML.

Po krátkej bojovej porade pri kmeni smreka sa chlapi púšťajú do práce. Žeriav je už medzitým pripravený a jeden z robotníkov sa po rebríku dostáva do koruny stromu. Obratnosť vo výške 12 13 metrov mu môže závidieť aj veverička. Popruhy pripevnené na háku žeriava priväzuje o kmeň v tej optimálnej výške a pomaly zlieza dolu.

Pilčík Ladislav Dudič je už pripravený. "Som najstarší pracovník ML. V lese som si odrobil vyše 30 rokov," dozvedáme sa od neho. Je však pílenie vianočného stromu popri stovkách iných výnimočné? "Samotné pílenie nie. Ale keďže je už strom pripevnený o žeriav, treba dávať pozor, kam odpílený kmeň odskočí. Takže nie je to až taká jednoduchá záležitosť, ako sa zdá. V tomto období pílim viacero vianočných stromov, niektoré si objednajú firmy, alebo mestské časti. Väčšinou ale nie sú také veľké ako ´mestský´ strom." J. Dudič to vie posúdiť, lebo pílenie vianočných stromov je už pre neho pomaly každoročný rituál. "Strom z okolia Košíc sa chodí píliť 14 rokov. Stále som to robil ja. Chýbal som len raz, keď som bol chorý. Musím priznať, že je to predsa len iné, ako keď zvyčajne pílim ihličnatý strom. Človek si popri robote spomenie aj na Vianoce."

Odpílenému ihličnanu ešte "amputujú" zhruba 2,5 metrovú spodnú časť kmeňa, ktorá je najhrubšia. Pomocou žeriava smrek opatrne posúvajú smerom k autu s prívesom. Menšou prekážkou je iný strom tesne pri ceste, našťastie však nie je veľmi vysoký a vďaka dobrej koordinácii chlapov so žeriavnikom sa smrek pomaly, ale isto dostáva do požadovanej "ležiacej" polohy.

Snažili sme sa zhodnotiť parametre vianočného stromu, ale radšej sme to nechali na odborníka. Podľa letokruhov na pni je mu všetko jasné. "Strom má približne 60 rokov," vraví J. Tomaštík. "Teoreticky mohol začať rásť koncom II. svetovej vojny, alebo tesne po nej. Podľa letokruhov presne vidno, ktoré roky boli pre strom chudobné a naopak, roky, počas ktorých sa mu darilo. Výšku mal zhruba 25 metrov, ale po odpílení spodnej časti kmeňa môže mať 22 23 metrov. Môže vážiť zhruba 3 5 ton, skôr sa prikláňam k tým 5 tonám."

Po spodnej časti kmeňa medzitým chňaplo chápadlo mechanickej ruky. Manipulácia však nie je taká jednoduchá, ako sa zdá. Posúvať sa musí aj nákladné auto, ktoré strom povezie. Mechanická ruka, ktorú má za kabínou, opäť pevne uchopila strom. Hák žeriava, upevnený zhruba v dvoch tretinách výšky kmeňa, medzitým pomaly a opatrne spúšťa vrchnú časť smreka. Trvalo zhruba 20 minút, kým sa ho podarilo "naštelovať" a uložiť na nákladniak. Tým sa však celá tortúra nekončí. "Teraz musíme pomocou popruhov priviazať konáre čo najbližšie ku kmeňu. Nie je to jednoduché, lebo na to treba veľkú silu, ale zároveň treba dať pozor na to, aby sme ich nezlomili," vraví jeden z lesných robotníkov.

Mal pravdu. Chlapi si poriadne pohundrali, kým sa im podarilo priväzovanie konárov zvládnuť. Nakoniec sa kolóna pohla a presunula k budove lesnej správy v Kojšove, kde už čakali dve doprovodné policajné autá. Policajti pri pohľade na strom uznanlivo kývu hlavami a jeden z nich sa podujal rátať šišky na strome. "Skús nájsť aj nejaké veveričky," podpichuje ho kolega. "Predtým tu policajti chodili veľmi radi, nebol tu signál. Kým tu boli, šéfovia na nich nemali dosah, takže sa tu mohli zašiť," "bonzuje" jeden z chlapov.

Museli vymeniť strom

Robotníci ešte narýchlo skontrolujú, či je strom dobre upevnený a kolóna môže vyštartovať. Obe policajné autá sú vpredu so zapnutými majákmi. Práve preprava stromu je pre všetkých zainteresovaných adrenalínovým zážitkom. "Tu v Kojšove sa vždy ledva prederieme pomedzi domy. Vždy sme to nejako zvládli. Akurát pred pár rokmi sme na jednom dome poškodili odkvap. Ale nedalo sa inak, lebo by sme neprešli. Odkvap sme potom opravili," spomína M. Tomaštík.

Ukázalo sa, že vie, o čom hovorí. Konáre aj tentoraz "pohladili" priečelie jedného domu, ale žiadnu škodu nespôsobili. Hlavne starší obyvatelia Kojšova už stoja na dvoroch, či neďaleko svojich brán, akoby vítali nejakú delegáciu. Napriek tomu, že často išlo o "tesnotku", nikto z nich sa nerozčuľuje. Akurát jedna staršia teta s úsmevom vykríkla, že strom jej "šuchol" bránu. Auto so smrekom míňa aj autobus SAD, stojaci na zastávke. Šofér aj s cestujúcimi fascinujúco sledujú, ako sa strom jemne obtrel o autobus. Zdá sa, že preprava vianočného stromu je pre miestnych atrakciou, na ktorú čakajú celý rok. Veď inak tadiaľ lesnícke autá prepravujú len siahovicu, alebo holé kmene stromov.

Vo Veľkom Folkmari sa kolóna dostáva na hlavný ťah zo Spiša do Košíc. Šou sa ešte len začína. Policajné autá vytláčajú autá, idúce v protismere, na okraj vozovky. Niektorí vodiči nechápavo krútia hlavami, iní s úsmevom pozorujú strom, ktorý ich práve minul. Našli sa aj takí, ktorí si smrek, naložený na nákladnom aute, fotili mobilmi. Medzitým za nami vzniká kolóna áut. Pri Košickej Belej sa cesta rozširuje o jeden pruh a zastavujeme, aby nás mohli predbehnúť. "Policajti už majú vytypované miesta, kde sa na chvíľu zastavíme. Nie je v našom záujme zdržiavať premávku, ale strom nejako prepraviť musíme," vraví J. Tomaštík.

Opäť sa pohýname a po chvíli jazdy sa nestačíme čudovať. Predbieha nás audi, ktoré sa ledva preštrikuje medzi zvodidlá a náves so stromom. Pri Košickej Belej sa podobný kúsok snaží zopakovať vodička nového Mercedesu. Bez toho, aby sa presvedčila, či v protismere nie je nejaké auto. Keď zbadala policajné autá, ktoré sú vpredu, prudko strhla volant doprava a zaradila sa medzi naše a nákladné auto s naloženým smrekom, pričom len tesne minula jeho koniec...

Približne o 12.30 vchádzame cez Čermeľ do Košíc. Policajti zastavujú na križovatke Watsonovej a Komenského dopravu. Presúvame sa na električkový pás. Pomaly vchádzame na Hlavnú a Košičania, ktorí už vedia o čo ide, nadšene mávajú. Fotenie nemá konca-kraja.

Pri Immaculate je už pripravený žeriav. "Teraz som bol so žeriavom po strom prvý rok. Na jednej strane je strom bremeno ako každé iné, na druhej strane je to iné, ako napríklad dvíhať panel. Treba dávať pozor na ťažisko," hovorí žeriavnik Viktor Horváth. O chvíľu so svojim strojom opäť dvíha strom a robotníci medzitým upevňujú na spodnú časť kmeňa stojan. Tesne pri šachte, v ktorej strom ukotvia, ešte robia posledné úpravy pomocou motorovej píly. Potom už koniec kmeňa stromu mizne v takmer trojmetrovej šachte, kde je pomocou drevených klinov pevne ukotvený.

Hoci si nikto z robotníkov na žiadnu kuriozitku nespomenul, na jeden "prúser" si pamätal J. Tomaštík: "Ešte za primátora Rudolfa Schustera sme doviezli strom z Kojšova na Hlavnú. Bol pekný, hustý a kvôli tomu sme si až v cieli cesty všimli, že je to ´dvoják´. Mal dva vrcholce. Museli sme ísť spíliť iný strom a zase ho doviezť. Ten pôvodný skončil ako vianočný inde."

V najbližších dňoch čaká smrek z Kojšova ešte vianočné vyzdobenie. Sviatočnú atmosféru Hlavnej ulice bude dotvárať približne mesiac. Odstránia ho po pravoslávnych sviatkoch...

Boris Macko

Autor: Finále, odškodné, neplatiči

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári