V bazéne si úlohy menia, ona je dcérou, dcéra mamou
Keď zapózuje v plavkách, sotva niekto uhádne, že život jej na chrbát práve napísal už ôsmy krížik. Doma má kopu medailí z čias aktívnej kariéry, keď bolo tunajšie plávanie ešte v plienkach. No márne by spomínala kde, a na akých súťažiach k nim prišla, veď je to už dobrých šesťdesiat rokov, a v košickom bazéne sa vystriedalo mnoho plaveckých generácií.
"Duci", alias Magdaléna Kapcárová, sa dala nahovoriť znova. Keď jej dcéra Erika a pár vekom pokročilých košických plavkýň zistili, že existujú aj veteránske súťaže, medzinárodné preteky, majstrovstvá Európy, ba aj svetové šampionáty. "Bolo to niekedy v roku 1997. Išli sme do Prešova, na veteránske majstrovstvá republiky. Iba sa pozrieť, pretože som mala zlomenú nohu, a musela som sa ešte opierať o palicu." Odvtedy sa hlásia na každé preteky, či sú blízko, alebo aj ďaleko. Pravda, ak to finančné možnosti dovolia. "Lebo dať pár tisíc euro na cestu do austrálskeho Perthu, kde budú na budúci rok majstrovstvá sveta kategórie masters, je pre dôchodkyne trošku priveľa."
Voľakedy vynikala v krauliarskych disciplínach, dnes slávi úspechy aj v prsiach, znaku, ba aj motýliku, ktorý jej nikdy celkom nesedel. A vraj pláve lepšie ako kedysi. Nečudo, keď jej v tréningovej morálke nedovolí poľaviť dcéra Erika (druhá, Judita, obdivuje mamkinu vitalitu na diaľku, lebo žije v cudzine). "Odvtedy, čo ju dirigujem, stále sa zlepšuje. Ale ešte trošku musí pridať. Musíme najmä viac posilňovať, od januára jej nič neodpustím. Nie vždy ma počúva tak, ako by som chcela."
Čiperná pani Duci sa pri dcériných slovách šibalsky usmieva. "V bazéne sa naše úlohy menia. Ja som decko, a ona je moja mama. Ale nijako mi to neprekáža." Trikrát do týždňa, vždy aspoň dva kilometre, celkom v pohode. "Plávame vedľa seba, takže mamka nemôže klamať. Naopak, občas by si na tréningu aj pridala. Ale, keď chceme medaily, inak to nejde," tvrdí nekompromisná trénerka.
Jej mamka má už zlato z majstrovstiev Európy v Štokhlome z roku 2005, štyri roky predtým si vyplávala dve bronzové medaily na Malorke, tohto roku si priviezla za hrsť bronzových aj z európskeho šampionátu v slovinskom Kranji. Len to svetové zlato jej ešte chýba. Vraj by jej k nemu mohlo pomôcť, že prestupuje do inej vekovej kategórie. "Nad osemdesiat rokov, a tam by nemuselo byť toľko súperiek," berie svoj vek s humorom. Vraj má v súťažiach masters ešte stále ďaleko do kategórie dospelých, lebo tam nie sú výnimkou ani storoční plavci...
Naspäť sa neobzerá, netrápi ju, že mnohí, oveľa mladší plavci si k lepším výkonom pomáhajú aj dopingom. "Doping? Ešte tak kalíštek fajného likéru, čokoláda, hroznový cukor. Na iné si netrúfnem ani len pomyslieť. Čo keby ma to položilo? A ja sa predsa chcem v bazéne dožiť ešte tej stovky..."
mat
Autor: Finále, odškodné, neplatiči
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
