V 14. - 15. storočí boli v Košiciach špecializované zamestnania na neuveriteľných vyše dvesto
Nie je mlyn ako mlyn a rybár s mäsiarom sú niekým iným
Košice boli v stredoveku centrom remesiel a obchodu. V tom období, rovnako ako v neskoršom existovali výnosné odvetvia podnikania, špecifikácia výroby v rámci cechov, exportu aj importu, obchodné spoločnosti. K najzámožnejším mešťanom patrili kupci, čoho svedectvom boli honosné domy na košickom "ringu" (námestí), ako aj zápisy súdu, z ktorých sa dá vytvoriť aj obraz o majetkových pomeroch a zamestnaniach pre domáci trh, ale aj pre vývoz. Výroba košických kováčov, krajčírov a obuvníkov v 14. storočí rátala najmä s exportom. K výnosnému odvetviu podnikania, do ktorého bohatí mešťania spoločne investovali, patrili mlyny. A nie iba v 14. - 15. storočí, ale aj v 19. - 20.
Špecializácia povolaní
Ak dnes povieme výraz "mäsiar, rybár, mlynár", vieme, že sme ním označili človeka, ktorý sa zaoberá výsekom mäsa po porážke zvieraťa, spracovaním mäsa, jeho predajom. Rybár chytá ryby a mlynár melie múku. Tieto výrazy označujú pracovnú náplň dotyčného pracovníka. Je to výsledok špecifikácie zamestnaní, remesiel. Označenie povolania "rybár" v 14. - 15. storočí sa netýkalo toho, kto lovil u nás ryby (až neskoršie), ale toho, kto ich vykupoval, dozeral na ich čistenie, nakladanie a zasoľovanie do sudov, vyvážal ich a za ne dovážal iný tovar. Ani mäsiar nesekal mäso, aby ho predával zákazníkom. Bol to podnikateľ aj diaľkový kupec. Organizoval výkup dobytka, ktorý potom hnali sluhovia, zjednával obchody po našich trhoch, i v zahraničí. Sekaním a predajom mäsa sa zaoberali priekupníci, ktorí mali prenajatú "lávku" na trhu a na Mäsiarskej ulici. Mäsiari (podnikatelia) skladovali aj volské kože vo veľkých množstvách.
Mlyn nebol iba na mletie obilia. Týmto výrazom sa označovali všetky mlyny, t. j. zariadenia, ktoré poháňala voda. Boli to valchovacie mlyny, drviče rudy, kujne železa, výroba drôtu, plechu, tepanie cínu a iné.
Domáci aj zahraničný obchod
V článku o "košických obchodníkoch" na tejto strane píšeme o špecifikácii obchodu a vážených obchodníkoch 19. - 20. storočia. Špecifikácia a špecializácia v 14. - 15. stor., kedy mali Košice pravdepodobne 7 tisíc obyvateľov, sa týkala vyše 200 povolaní. Zostavil ju podľa počtu zápisov v Aktoch súdu z rokov 1373 - 1405 Dr. Ondrej R. Halaga. Uvádza, nakoľko sa v ktorej špecializácii pracovalo pre košický a regionálny trh i na export. Pre domáci trh pracovali krčmári, pekári, kupelníci, držkári, tehlári, obchodníci s kapustou, hydinou, vajciami a iní. Na diaľkový obchod boli napr. špecializácie: rybár (kupec), haringár, mäsiar (obchodník s dobytkom), koniar (kupec koní), kupec, strihač súkna, furman, prepravca, hnač dobytka. Vyvážali sa výrobky nožiarov, remenárov, výrobcov brnení, povrazníkov, opaskárov, taškárov, košeluhov, vozárov, olejárov, zlatníkov, sedlárov do Pruska a ďalej. Pristavíme sa pri špecializácii strihačov súkna. Je to stredoveký pojem pre obchod s látkami v malom. Bolo to odstrihovanie z kruhu súkna alebo plátna menšie množstvo pre osobnú potrebu kupujúceho a jeho rodiny a meranie na lakte.
Premeny mlynárstva
Spomenuli sme, že k výnosným odvetviam podnikania patrili mlyny. Ak bohatý mešťan investoval do obilného mlyna, neznamenalo to, že mal príjem len z mletia a šrotovania. Mlyn zasahoval aj do obchodu s obilím, múkou, otrubami pre kŕmenie ošípaných, krúpami a inými mlynárskymi produktmi. Mlyn pracoval aj ako píla a zasahoval do obchodu so stavebninami. Tkáči v Košiciach využívali v 14. storočí valchlovací mlyn na vodný pohon.
Mlyny sa budovali pri riekach a potokoch a pre ich prevádzku sa často museli vybudovať hate a mlynské náhony. Košická Mlynská ulica i pomenovanie "Mlynský náhon" je pamiatkou na niekdajší mlyn. Mletie patrilo do r. 1848 k malým regálnym právam, ale určité prežitky pretrvávali až do roku 1918. Do zavedenia urbárskych reforiem Márie Terézie boli poddaní povinní mlieť v mlyne svojho zemepána. Mlyny mohli budovať len zemepáni, slobodné kráľovské mestá, kláštory, šľachta. Zemepáni dávali mlyny do prenájmu a dovolili ich budovať aj svojim poddanským obciam. V 16. storočí vznikali prvé cechy mlynárov - aj v Košiciach - a po ich zrušení živnostenské spolky na ochranu remeselníckej mlynárskej malovýroby. Nedokázali malovýrobcov ochrániť pred konkurenciou mlynárskeho priemyslu a prenikaním kapitálu do tohto odvetvia. Mlynárski majstri sa po strate práce uplatnili pri stavbe mostov a opravách panských sídiel ako tesári. Museli okrem mlynárskych povinností mletia obilia ovládať aj iné činnosti. Boli všestranní remeselníci, museli vedieť obrezávať kamene, opravovať stupy, postaviť mlyn a zhotoviť potrebné technické zariadenie.
Vodné mlyny boli v Košiciach v 19. storočí základom potravinárskeho priemyslu (písali sme o ňom 23. 6. 2006), neboli však efektívne pre podnikateľov v čase moderných strojových zariadení. V r. 1862 bola v meste založená úč. spol. Košický umelý mlyn, v r. 1864 ďalšia spoločnosť Čaňanský mlyn, sídlo však mala v Košiciach, hoci mlyn bol v Čani. Tieto spoločnosti postupne kúpili bývalé vodné mlyny. V roku 1892 sa v Košiciach začali prejavovať snahy o koncentráciu výroby v mlynoch. Prvým krokom bolo založenie úč. spol. Union, v ktorej sa mali spojiť mlyny Obchodnej banky s Košickým umelým mlynom. Likvidáciou banky sa však zastavila aj prevádzka mlyna. V r. 1903 skončil aj Čaňanský umelý mlyn. Pod nátlakom budapeštianskeho koncernu tento mlyn prešiel do vlastníctva Boršódsko-miškolskej úč. spol., čím vypadol z oblasti košického mlynského podnikania. Predtým, v r. 1896 začala na mlynskom jarku Hornádu na konci Továrenskej budovať mlyn úč. spol. Hungária. Stavba sa predĺžila do r. 1910, nanešťastie ju zničil požiar, takže v tom roku bol v Košiciach v prevádzke jediný mlyn - Košický umelý mlyn úč. spol.
Modernizácia predaja sa začala špecializáciou a presunom do miestností
Košičania vyvážali víno do Európy i Ameriky
Významnú súčasť hospodárskeho života Košíc tvorilo v 19. storočí remeslo, priemysel a obchod. V r. 1850 malo mesto vyše 40 tisíc obyvateľov a 107 obchodov s 29 špecializáciami. V roku 1872 bolo v meste 32 cechov, z ktorých väčšina zanikla najmä pre malý počet remeselníkov v príslušnom odbore. Zvyšoval sa však počet tých, ktorí pracovali v remesle a priemysle. Veľa bolo prisťahovalcov remeselníkov a najmä podnikateľov zo Spiša, Gemera, aj zo vzdialenejších miest Uhorska. Medzi nimi boli aj obchodníci.
Počet obchodníkov vzrastal
Po zrušení cechov a najmä ich výsad v Košiciach vzrastal počet obchodníkov, čo bol prirodzený dôsledok zmien v obchodovaní, v modernizácii foriem predaja v obchodných miestnostiach, kam sa predaj presúval z trhov. Bolo to aj pod vplyvom špecializácie obchodného podnikania. V roku 1900, t. j. po 50 rokoch vzrástol počet obchodníkov v 46 špecializáciách na 500, čo bol výrazný nárast oproti roku 1850. Do dejín košického obchodu sa zapísali podnikatelia z miestnych obyvateľov, aj podnikateľské rodiny, ktoré sa sem prisťahovali. Založili si v Košiciach firmy, ktoré prispeli k hospodárskemu rozvoju mesta a sami sa zúčastňovali rôznorodou činnosťou na verejnom živote, aj v samospráve mesta. Zásluhu mali na zahraničnom obchode a to nielen veľkoobchodníci s vínom, ktorí ho exportovali do európskych štátov, aj do USA. Jeho najväčší exportéri boli veľkoobchodníci L. Schalkház, K. Horovitz, bratia Maurerovci (víno vyvážali do Škandinávie a východnej Európy), A. Littman (do USA). Veľkoobchodník J. Patzauer a zároveň majiteľ tokajských vinohradov za desaťročie 1880 - 1890, kedy vyvážal víno do Nemecka, Ruska a Ameriky, dosahoval ročný obrat 1 milión korún, čo je už úctyhodná suma.
Silné zastúpenie mal v Košiciach veľkoobchod so železným tovarom. Jediný veľkoobchod s plátnom a metrovým tovarom F. Bródyho aj s vlastnou výrobňou na Orave zásoboval obchodníkov i svoje predajne tovarom, vyrobeným na Slovensku, čím nahradil dovážaný textil z Čiech. Bródy vo svojom obchode predával 460 (!) druhov tovaru, najmä kartúnové, hodvábne, zefírové a vlnené šatky, ktoré mali veľký odbyt u vidieckych zákazníkov. Pripomeňme si aj ďalších vážených obchodníkov.
Vážení košickí obchodníci
K váženým starým košickým obchodníckym rodinám patrili zvučné mená ako Mollovci, Novellyovci, Dendellyovci. Skôr narodení Košičania si pamätajú mená obchodníkov špecializovaných pre ten-ktorý druh obchodu. Potraviny predávali Kompóthy, Záhr a Szakmáry, Bonchard, A. Novelly starší, Pocsatko a ďalší. V textilnom odbore to boli obchodníci Bródy, Kempner, Spielman, Binder, Kemény. Prvý obchodník s farbami bol maliarsky majster J. Király. Známi boli kníhkupci aj majitelia papiernictiev ako Hagen, Hartig, Haymann, Ellinger, Szennovitz, Werfer, Vitéz, Jaschko, Kustra, Zacharias, Varga, László, Nyulászi (vydávali aj pohľadnice s námetmi Košíc). Zlatníci a hodinári ako Adler, Horák, Hanser, Willnrotter mali špeciálne predajne, ako aj cukrári Kisváry, Meisel, Megay, Maffei. Mäsiari a údenári ako Elischer, Halyko, Freudenfeldovci predávali vlastné výrobky. Z rodiny Elischerovcov bol Gustáv zakladateľom nemocenského spolku obchodníkov v r. 1886, bol obchodníkom so železom a majiteľom firmy "Elischer a Tiedler". Henrik Elischer bol pôvodne údenárom, predsedom Živnostenského spoločenstva v r. 1887 a vyštudoval za strojného inžiniera v r. 1890. Karol Elischer starší bol údenár a výrobca košickej salámy, odmenenej na výstave v Budapešti r. 1885, Karol Elischer mladší bol lekárnik, klavirista a organista. V Slovníku košických osobností uvádza PhDr. Mária Mihóková medzi významnými obchodníkmi aj medovnikárov Ambrózyho a Maurera, stolárov - výrobcov nábytku Schwarza a Sztudinkovcov. Majiteľom najväčšej obchodnej agentúry na území Slovenska v r. 1870 bol V. Knöpfler.
Dôležitou oblasťou bolo pohostinstvo a hotelierstvo. V nej sa stali známymi M. Schiffbeck, Löderer, L. Schalkház, ako reštauratéri A. Szállasi, Serez, Fritzsche, Greiner, Rogozsán.
Ak hovoríme o obchodníkoch, ktorí sa do Košíc prisťahovali, neobídeme Schirgerovcov - podnikateľskú rodinu v železiarskom obchode i priemysle. Do Košíc prišli v 70. rokoch 19. storočia z Michaloviec traja synovia tamojšieho obchodníka so železiarskym tovarom Emil, Teodor a Gustáv.
Obdobie, v ktorom spomenutí obchodníci podnikali, bolo poznamenané prechdom od cechového zriadenia na voľné podnikanie a vyžadovalo si usmerňovanie hospodárskeho života z jedného centra. Ním sa stali od r. 1850 Obchodné a priemyselné komory - pre Slovensko v Bratislave, Košiciach a B. Bystrici.
Starodávne mestské novosti
"Vzduchová doprava" Praha - Košice
Riaditeľstvo Čsl. leteckej spoločnosti Falco mienilo zaviesť od mája r. 1921 pravidelnú leteckú dopravu Praha - Brno - Bratislava - Košice. Vzdušnou traťou Praha - Košice celkom 600 km prepraví lietadlo cestujúcich za 4 hodiny 50 minút a bude stáť 500 Kč, letenka z Prahy do Bratislavy 300 Kč. Okrem cestujúcich sa bude dopravovať pošta aj noviny.
Vyzvedači pred súdom
Na košickom Divíznom súde pokračovalo po 2-mesačnej prestávke v r. 1921 pojednávanie proti vyzvedačovi Schvartzovi, Lukačkovi a Golandovi, ktorí dodávali do Maďarska správy, závažné z hľadiska strategického a vojenského spravodajstva. Znalci písma podali obsiahle posudky usvedčujúce obžalovaných a boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorých Schwartz chcel peniazmi získať, aby podávali informácie o technických prostriedkoch, vozidlách a ich počte v košických vojenských posádkach.
Biskup Vojtaššák v Košiciach
Prvého apríla 1921 prišiel na návštevu košického biskupského úradu a jeho biskupa Fischera Colbrieho spišský biskup Vojtaššák a nitriansky biskup Kmeťko. Spoločne odcestovali do Olomouca na vysviacku nového arcibiskupa. Odtiaľ odcestoval biskup Fischer-Calbrie k pápežskému nunciovi do Prahy.
Nový učiteľský ústav
Od septembra r. 1921 sa mal otvoriť v Košiciach Slovenský učiteľský ústav ako vsl. centrum pre výchovu budúcich učiteľov. Do 1. ročníka mohli prijať najmenej 40 žiakov. Skúšky zo slovenského jazyka a matematiky boli určené na 5. a 6. septembra.
Pokladnice po novom
Pokladnice cestovných lístkov na železničných staniciach boli v 20. rokoch otvorené len v určitom čase. Cestujúci sa sťažovali, že si musia kúpiť cestovný lístok vo vlaku za drahý poplatok. V októbri 1923 mala v Košiciach zasadať železničná rada, ktorej predložia návrh, aby boli pokladnice otvorené vo väčších mestách celý deň.
Soňa Makarová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
