Pri valčíku majú sedemkilový kostým s nemotornou parochňou

Svetoznáma šou na ľade Holiday on Ice prišla po dvadsiatich rokoch do Košíc. Vďaka nej košická Steel Aréna ožila včera večer rozprávkovým príbehom o Petrovi Panovi, vílach a zlom kapitánovi Hookovi. Do Košíc prišlo 45 korčuliarov, ktorí pochádzajú z mnohých kútov sveta. Medzi nimi aj dve Slovenky. 21-ročná Jana Omelínová z Trenčína a 22-ročná Mirjam Wolframová z Bratislavy. Obe sa pred necelými troma rokmi zúčastnili na konkurze a od vtedy sú súčasťou šou.

Mirjam začala korčuľovať už ako šesťročná, skúšala to na rôznych súťažiach a pretekoch a ako sama hovorí - raz to bolo lepšie, raz horšie. "V podstate sa dá povedať, že som si uvedomila, že na žiadne veľké výkony na Majstrovstvách sveta to nebude. Ale v krasokorčuľovaní som chcela pokračovať. A Holiday on Ice bolo mojim snom," prezradila. Najprv sa o tejto šou ešte ako dieťa dozvedela do mamy, neskôr od kolegov korčuliarov. Vybrala sa teda na konkurz, ktorý sa konal vo Viedni. "Najprv sme si pozreli šou, potom sme sa predviedli - základné korčuľovanie, skoky, piruety... Keď mi zavolali, že si ma vybrali, veľmi som sa tešila. Pol roka som potom čakala, kým sa rozbehne nová produkcia a potom som sa s ostatnými začala pripravovať na Petra Pana."

Mirjam sa práve na konkurze spoznala aj s Jankou. Čo sa týka korčuľovania, majú za sebou podobné začiatky. Obe sa na korčule postavili ako deti, skúšali to na súťažiach. "Ja som sa však po čase začala venovať interpretačnému krasokorčuľovaniu," spomína Janka. "V ňom nejde ani tak o skoky a iné prvky, ako o umelecké stvárnenie. Keď som bola na jednej takejto súťaži, porotkyňa mi povedala, že by som to mala skúsiť v Holiday on Ice, že by to pre mňa bolo ideálne. Pred tým som nad tým vôbec neuvažovala. Skôr ma lákalo trénovanie."

Trénovali 14 hodín

Prešli teda konkurzom, dostali sa do produkcie rozprávky Peter Pan a potom už na rad prišla tvrdá drina. Keďže spoločnosť Holiday on Ice je holandská, skúšky pred premiérou predstavenia sa zvyčajne konajú práve v Holansku. "Od rána do večera sme mali nácviky. Vždy nám bolo ukázané, čo a ako máme robiť a skúšali sme, kým sme sa to nenaučil. So sólistami pracujú choreografi s každým zvlášť, s nami všetkými pohromade. Pamätám si taký deň, kedy sme si korčule nevyzuli celých 14 hodín. Ešte aj večeru nám priniesli na štadión. Potom už človek len polomŕtvy padne do postele a skoro ráno vstáva, lebo ho čaká to isté," posťažovala si Janka.

Obidve dievčatá sú v tejto šou už tretí rok. Zatiaľ naskúšali len Petra Pana, no Holiday on Ice ma zvyčajne päť až šesť rôznych produkcií, pričom jedna sa hráva približne tri roky. Za ten čas sa toho nacestovali viac než dosť. "Keď som si to rátala, tak mi vyšlo, že sme boli v 50 mestách v 26 krajinách. Európu sme vlastne prešli celú, okrem nejakých malých štátov a severnej časti. Veľa predstavení sme mali aj v Južnej Amerike - Brazílii, Argentíne, Mexiku a mnohých ďalších krajinách. Mne osobne sa veľmi páčilo v Mexiku - je to úplne iná kultúra, iní ľudia. Veľmi sa mi páčilo tiež v Španielsku, Portugalsku, Taliansku," prezradila Mirjam.

Zvyčajne v jednom meste trávia približne týždeň. V pondelok cestujú, v utorok a stredu majú trochu oddych, zatiaľ sa pripravuje ľadová plocha, rôzne technické záležitosti a od štvrtka do nedele sú už všetci krasokorčuliari na ľade a zabávajú divákov. Ešte skôr ako vyjdú na ľad pred zaplnené hľadisko, absolvujú rozkorčuľovanie a pred prvým predstavením aj dlhšiu skúšku, lebo veľkosti ľadových plôch nie sú všade na svete rovnaké a korčuliari sa musia tomu prispôsobiť.

Zvyčajne mávajú dve predstavenia za deň, nezriedka sa však stáva, že sú tri... Keďže však majú jeden až dva dni na začiatku týždňa voľné, je dosť času užiť si mesto, v ktorom sa nachádzajú. "Samozrejme, že si ideme všetko poobzerať. Hlavne vtedy, keď sme v Amerike. Predsa len - za normálnych okolností by sme sa tam asi nedostali. Poobzeráme si rôzne pamiatky, prírodu. Máme dokonca v šou niekoľko korčuliarov, ktorí sú do toho úplní maniaci. Nakúpia si turistických sprievodcov, celé dni chodia po pamiatkach a snažia sa toho vidieť čo najviac. Všetko si fotia, dokonca si o svojich výletoch vedú denníky," smeje sa Janka.

Korčuliari sa však zaujímajú nie len o pamiatky a prírodu... "Iste, občas aj niekam vyrazíme, zabávame sa tak ako hocikto iný." Nepripadá to však do úvahy vtedy, keď vedia, že ich čaká deň s niekoľkými predstaveniami. "Pamätám si, že v Uruguaji sme mali 14 predstavení za sebou v priebehu niekoľkých dní. Keď sme odtiaľ odchádzali, všetci sme sedeli v autobuse úplne vyčerpaní..."

Dievčatá už majú za sebou aj turné, ktoré trvalo sedem mesiacov bez prestávky a vyčerpalo ich viac než dosť. "Vtedy sa snažíme oddychovať počas voľných dní v priebehu turné. Vždy sa veľmi teším, ak je v hoteli bazén. Večer oddychujeme, veľa pozeráme filmy. Vždy si medzi sebou požičiavame cédečka s filmami a pozeráme si ich na notebookoch. Niekedy si ideme aj zacvičiť, lebo samotné korčuľovanie je síce dobré na kondičku, ale občas je treba zájsť aj do posilňovne či sadnúť si na stacionárny bicykel, aby sme sa udržiavali v čo najlepšej forme. Na ľade to potrebujeme," vysvetlila Mirjam.

Aj úrazy sa stávajú

Krasokorčuľovanie je síce krásny šport, ale prináša so sebou aj úrazy. "Musím poklopať na drevo, že ani jednej z nás sa nič nestalo. A máme aj to šťastie, že v Petrovi Panovi sa stalo len málo zranení. Ale nedávno sa hneď na začiatku predstavenia zranila korčuliarka, ktorá hrala Wendy. Ublížila si tak, že až upadla do bezvedomia... Bolo to nepríjemné. Museli sme šou zastaviť, rýchlo ju zaskočila náhradníčka a začali sme odznova."

Janka s Mirjam v Petrovi Panovi korčuľujú ako víly, indiánky, morské panny, objavia sa aj vo valčíku a pri finále. "Keď sme dostali kostýmy víl, tak sme trošku nadávali, lebo veľa toho na sebe nemáme. Lenže na druhej strane - je to veľmi pohodlné, máme úplne voľné ruky, čo je pri korčuľovaní dôležité. Hlavne pre sólistov je podstatné, aby ich kostým nebol nemotorný, lebo oni potrebujú robiť skoky, piruety. Pre nás je najťažšie udržať na ľade synchronizáciu, dbať na to, aby sme robili všetci naraz kroky, aby nikto nevytŕčal z radu... Čo sa týka kostýmov, najhoršie je to pri valčíku. Tam máme na sebe sedemkilový kostým s obrovskou nemotornou parochňou," posťažovala sa Janka.

Najviac sa vždy tešia na deti v hľadisku. "Máme jednu takú scénu, kde ako víly kľačíme okolo Cililing. Vtedy nám deti o stošesť mávajú, posielajú pusinky a veľmi sa tešia. Asi najživšie publikum sme zažili v Južnej Amerike a v južných krajinách Európy. Veľmi sme boli zvedavé aj na Slovákov, lebo tu v Košiciach vystupujeme pre ´našich´ po prvý krát," prezradila Janka. Spolu s Mirjam sa tešili, že vďaka tomu, že budú vystupovať na Slovensku, si ich budú môcť pozrieť na živo aj ich blízki.

Nie každý z korčuliarov má to šťastie, že sa vďaka šou dostane na chvíľu aj domov. V Holiday on Ice majú Janka s Mirjam kolegov z Francúzska, Anglicka, Kanady, USA, Mexika, Japonska, Maďarska, Talianska, Švajčiarska, Belgicka, Holandska ba dokonca i z Austrálie. "Napríklad teraz pred Vianocami sme sa začali rozprávať o tom, kto ako tieto sviatky oslavuje a je vidieť, že je medzi nami veľmi veľa rozdielov. Zaujímavé je aj pozorovať, že každý národ má trochu inú povahu a to, čo je pre jedného normálne, je pre druhého zvláštne..."

Za ten čas, od kedy sú obe dievčatá v Holiday on Ice sa veľa nacestovali a doma na Slovensku trávia len málo času. "Prvý rok to bolo dosť náročné, lebo Peter Pan sa iba rozbiehal, takže sme sa počas neho dostali domov len na tri týždne. Celkovo sa dá povedať, že za viac ako dva roky sme boli na Slovensku necelých päť mesiacov. Ešte že je internet, vďaka ktorému môžeme s s kamarátmi a rodinou komunikovať," podotkla Mirjam.

Je vôbec možné pri takomto cestovaní mať vzťah? "No, možné to je, ale neverím, že by to mohol byť vzťah na diaľku. Skôr je pravdepodobnosť, že to vydrží, ak vznikne vzťah medzi dvoma korčuliarmi. Často sú také snahy, ale nie vždy to funguje. Máme však u nás páriky, ktorým to vydržalo, dokonca sú zasnúbení. Len sa potom musia snažiť o to, aby ostali pohromade aj v ďalších produkciách. Ale ak vedenie o tom vie, tak sa snaží pár nerozdeliť, ale posunúť ho ďalej do toho istého projektu."

Čo sa týka veku, v Holiday on Ice korčuľujú aj štyridsiatnici. "Väčšinou sú to muži. U žien je to trochu iné, lebo chcú mať deti a vtedy zo šou odchádzajú. Jednoducho si musia vybrať. Ale máme medzi nami aj ženy, ktoré sú po tridsiatke. Sme ako taká malá rodina, v ktorej fungujú všetky tie klasické rodinné medziľudské vzťahy. Aj sa občas poškriepime, ale hneď to aj vyriešime... V Petrovi Panovi máme dvoch akrobatov, ktorí sú v Holiday on Ice už 17 rokov, tak tí dvaja sú ako takí naši tatkovia," prezradila Janka s úsmevom.

Obidve slovenské dievčatá majú čerstvo po dvadsiatke, takže v najbližších rokoch chcú celkom iste svoju budúcnosť spájať práve s touto šou. "Je to pre nás obrovská šanca čosi dokázať. Dodalo nám to sebavedomie, istý životný komfort. Myslím, že sme oveľa rýchlejšie dospeli, pretože sme na turné mimo domova odkázané len samy na seba. Veľa človeka naučí aj to, keď je v kolektíve kolegov a musí sa z neho stať diplomat a musí sa naučiť pohybovať v medziľudských vzťahoch. Predsa len - nie sme kolegovia, ktorí sa v práci vidia osem hodín a potom každý ide domov. My sme spolu 24 hodín denne."

Pre obe dievčatá je účinkovanie v šou zaujímavé aj finančne. "Na Slovenské pomery určite. Lenže keď sme sa na to pýtali napríklad Angličaniek, tie nám povedali, že rovnako dobre by si zarobili aj doma. Ale pre nás je to určite výhodné. No a v neposlednom rade je skvelé to, že sa veľa nacestujeme. Navštívime zaujímavé miesta, kam by sme sa inak asi nikdy nedostali," dodala Mirjam.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári