Hudba je jej vnútornou potrebou. Nevníma ju len ako šoubiznis
Speváčka Adriena Bartošová prišla nedávno do Košíc s manželom, hercom a moderátorom Štefanom Bučkom. Spolu ponúkli v rámci Festivalu sakrálneho umenia tunajšiemu publiku literárno-hudobný večer plný dobrej muziky a poézie. Po jeho skončení si A. Bartošová našla chvíľočku na rozhovor.
A. Bartošovej a jej manželovi sa nestáva často, aby sa vedľa seba postavili na javisku. "Máloktorý usporiadateľ má záujem o takýto druh programu. Chce to vyspelé publikum, ktoré má záujem o poéziu v spojení s hudbou. Nestáva sa nám to často, párkrát do roka.." prezradila A. Bartošová.
Na jednom pódiu so svojou "polovičkou" sa cíti veľmi dobre. "Mala som z toho vyslovene dobrý pocit. Som rada, že máme hudobný materiál aj na takýto typ koncertného vystúpenia. Doposiaľ som sa na čosi také necítila. Ale mám už chvalabohu taký široký repertoár, že dokážem z posledného albumu vybrať skladby,ktoré sa hodia k poézii. Dá sa povedať, že popri našom bežnom programe s kapelou mám ďalší komorný typ programu, ktorý môžem divákom ponúknuť. V poslednej dobe mám viac času na cvičenie, môžem si teda rozširovať repertoár smerom k džezu ale i k vážnej hudbe, vždy ma fascinovali podobné fúzie."
A. Bartošová prišla s manželom do Košíc s hudobno-literárnym programom v rámci Festivalu sakrálneho umenia. Ani jeden z nich sa netají tým, že je pre neho viera dôležitou súčasťou života. "Nepociťujem za dôležité demonštrovať svoju vieru navonok, ale nie som ani tak poctivo praktizujúca kresťanka ako napríklad môj manžel. Napriek tomu považujem svoju vieru za veľmi úprimnú a dôležitú. Keď príde dobrý text s duchovnou tématikou, rada siahnem po ňom, niekedy aj sama stojím pri jeho zrode."
Každý hudobník, ktorý to s muzikou myslí vážne, vie, že na isté žánre treba dozrieť. Rovnako to vníma aj Adriena, ktorá - aj keď je označovaná za jazzovú speváčku - cíti, že do jazzu sa nemožno púšťať len tak... "Človek musí mať za sebou kvalitných aranžérov a potrebu neustále rozvíjať svoje schopnosti. Stále mám pocit, že na dobré jazzové cédečko treba dozrieť nielen po hudobnej ale i po ľudskej stránke... Celkom slušný pokus mám už za sebou, neoficiálne som nahrala jeden projekt. Nahovoril ma na to kamarát, ktorý pri tvorbe posledného môjho albumu Znovuzrodenie počul aj nahrávky jazzových evergeenov, ktoré sa dramaturgicky do Znovuzrodenia nehodili. Tak vzniklo pred dvomi rokmi cédečko Talking to your Heart, taký ´soft jazzík´ ako darček pre našich fanúšikov na Vianoce.. Ani sme ho nepropagovali a nie je ani v predaji."
Na ňom Adriena spolupracovala aj s mnohými jazzovými muzikantmi. "Zistila som, že sa mi celkom pozdáva myšlienka uberať sa aj touto cestou. Lenže na to, aby som sa mohla venovať jazzu, musela by som mať dostatok príležitostí pravidelne spievať v jazzových kluboch. No a tých možností na Slovensku je veľmi málo. Tie jazzové kapely, ktoré tu už existujú, tvoria muzikanti, ktorí hrávajú naraz vo viacerých formáciách a sú veľmi zaneprázdnení, ťažko je zohnať kvalitných aranžérov. Navyše, som ´nemčinárka´, takže angličtinu by som potrebovala trochu vylepšiť, aby som potom mohla vydať jazzové cédečko v takej forme, ako by som si to sama predstavovala."
A. Bartošová nepovažuje nálepku jazzová speváčka za výstižnú a stále jej príde zábavné, že ju mnohí doteraz označujú za prvú dámu slovenského jazzu. "Ja vlastne ani neviem, ako som k tejto nálepke prišla. Zrejme na začiatku spolupráca s Džezovým kvintetom Ladislava Gerhardta a neskôr moje prvé cédečko Harmony of Rain. Nedalo sa nijako zaškatuľkovať, vždy bolo pre mňa typické, že som sa pohybovala na okraji viacerých žánrov, ale dá sa povedať, že svojim spôsobom to bolo okrem orientu najviac šmrncnuté jazzom. Aj sme obišli pár jazzových festivalov a mne už prischla nálepka jazzovej speváčky. Pritom klasický jazzový repertoár si ešte stále len budujem. Príležitostí na takéto spievanie totiž nebýva veľa a radšej využívam na koncertoch možnosť predstaviť vlastnú tvorbu a to je viacmenej mix etnohudby s rockom, džezom a snáď i trochu vážnej hudby."
Pred nedávnom sa vrátila ku klavíru. Začala na ňom hrať už ako malé dieťa, no v posledných rokoch na to nemala čas... "Dlho som necvičila, žila som v ustavičnom kolotoči, v pracovnom strese... Konečne však mám šancu stíhať aj iné veci, cvičiť na nástroj, chodiť do prírody a pod. Na jednej strane sa teším, že mám viac času, no na druhej strane ma trochu aj deprimuje, že nehrám tak často ako kedysi. Zrejme je však všetko tak, ako má byť."
Nedávno musela kvôli chorobe A. Bartošová tak trochu poľaviť z tempa... "Myslím, že hudbu som nikdy neodsunula, akurát bolo o mne menej počuť a menej som koncertovala. Ako sa človek vyvíja a chce duchovne rásť, váži si viac veci, ktoré bral niekedy za samozrejmé a uvedomuje si dôležitosť svojho rozhodovania a konania. Aj ja si teraz viac vychutnávam a vážim koncertné príležitosti. Hudba je pre mňa vnútornou potrebou. Nespájam ju s biznisom."
Dcéra podedila talent
A. Bartošová má s manželom dcéru Andreu, ktorá očividne podedila talent a rozhodla sa tiež venovať muzike. "Teraz prežívame ťažké obdobie - pripravuje sa na maturitu, chystá sa aj na prijímacie pohovory na vysokú školu - láka ju aj štúdium kompozície. Uvidíme. Je talentovaná, spoľahlivá, ambiciózna..." Spočiatku to však vraj vyzeralo, že sa bude uberať úplne iným smerom. "Aj sme sa s manželom tešili, že má iné záujmy, ale asi pred polrokom ju to znovu veľmi chytilo. Dostala sa na výborný muzikantský workshop, kde sa za týždeň veľmi veľa naučila. Získala sebavedomie, lebo sa tam predvidela svojimi skladbami, ktoré spieva výborne a povzbudili ju veľké muzikantské kapacity. Začala si dôverovať, prihlásila sa znovu na klavír, spev a teóriu. Začala sa tomu venovať, nadväzuje na to, čo sa naučila v ľudovej škole umenia. Z týždňa na týždeň nás prekvapuje. Našťastie však stojí rovno nohami na zemi a má chuť na sebe pracovať.
U A. Bartošovej to bolo trochu inak, ona bola už od detstva rozhodnutá, že sa bude venovať hudbe. Chcela byť skladateľkou, desať rokov chodila na klavír... "Svojho času som v tom bola naozaj dobrá. Lenže potom som som sa ocitla na inej škole ako som túžila a prestala som cvičiť na klavíri ako dovtedy, 4-5 hodín denne. Keď som začala koncertovať, hrala som na syntetizátore, ale mala som v kapele ešte jedného dobrého klaviristu. Najprv som so sebou všade ťahala syntetizátor, potom do toho prišlo tehotenstvo a už som spohodlnela a prestala so sebou všade ´synťák´ vláčiť. V súčasnosti hrávam len približne v 3 - 4 skladbách. Ale prežila som všetko to, čo by mal prežiť každý dobrý bigbíťak cvičili sme po garážach v hocakom nečase, - tí ktorí to poznajú, vedia, čo to je chodiť každý deň cvičiť a tešiť sa z toho, že im to dobre šlape..."
Aj keď jej bolo jasné, že chce byť muzikantkou, vyštudovala vysokú školu ekonomickú, fakultu riadenia... "Dostala som sa k tomu úplnou náhodou. Keď som sa chystala na vysokú školu, neotvárali štúdium kompozície. Tak som si dala prihlášku na hudobnú vedu na Filozofickej fakulte. Lenže z kádrových dôvodov ma na školu nezobrali, aj keď som na prijímačkách skončila ako prvá! Bola som z toho veľmi znechutená a keďže na gymnáziu mi spomedzi všetkých predmetov šla najlepšie matematika, tak som si povedala, že to skúsim na VŠE."
Ďalší rok sa znovu neotvárala kompozícia, ostala teda na ekonómii. No už počas nej ju pozývali účinkovať do rôznych programov. "Potom prišla prvá ponuka ísť hrať do zahraničia. Počas nej som si zarobila na prvý syntetizátor, pričom doma by som na to musela sporiť niekoľko rokov...V tom čase som začala spolu s Jurkom Burianom snívať o tom, že si raz založíme kapelu. Trvalo nám asi rok, pokým sa nám to podarilo. Juraj je výborný muzikant i aranžér, po hudobnej stránke sme si od začiatku absolútne rozumeli, vedel naplniť moje hudobné predstavy a dať našim skladbám špecifický rozmer.
Narodila sa v Košiciach
Zaujímavosťou je, že A. Bartošová sa narodila v Košiciach. Od desiatich mesiacov však už vyrastala v Bratislave. "Keď som sa narodila, otec pradnášal na Baníckej fakulte v Košiciach, no dostal pracovnú ponuku zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Takže sme sa presťahovali ešte skôr, ako som mala rok. Od desiatich mesiacov žijem v Bratislave a dá sa povedať, že sa cítim byť Bratislavčankou. Ale Košice mám veľmi rada a to nie len preto, že je to moje rodisko. Mám rada najmä jeho príjemnú amtosféru v krásnom starobylom centre, výborné publikum a pár blízkych, ktorých tu mám. Košice sú aj kolískou mnohých výborných muzikantov na našej populárnej scéne - nebudem ich radšej vymenúvať, aby som niekoho nevynechala. Snáď by som ale predsa len mohla spomenúť aspoň viacnásobnú spoluprácu s Mariánkom Čekovským a skvelého organizátora Košických jazzových dní Gejzu Szabadosa."
Čo sa týka najbližších pracovných plánov, A. Bartošovú čaká vystúpenie v Mníchove pre nemeckých Slovákov. "Cestujeme tam s manželom začiatkom decembra s našim hudobno-poetickým program. V Bratislave ma potom čaká zopár menších vystúpení a začiatkom februára jeden väčší koncert," dodala.
Dátum narodenia: 12. apríl 1960
Znamenie: Baran
Miesto narodenia: Košice
Ukončené vzdelanie: VŠ ekonomická, Bratislava
Rodinný stav: vydatá
Relax: spánok
Diskografia:
1991 Harmony Of Rain
1992 Blue Afternoon
1996 Mais que nada
1997 Slovak Jazz '97
1998 Adriena
2000 Confession
2002 Už viem
2007 Znovuzrodenie
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári