Zo všetkého najradšej nakupuje čistiace prostriedky

Herečka Lenka Barilíková nemá v poslednej dobe kvôli pracovnej vyťaženosti toľko možností prísť do svojho rodného mesta, ako by si sama priala. Navyše, často príde do Košíc pracovne len na otočku, tak ako naposledy, keď prišla na východ Slovenska spolu s kolegami z Radošinského naivného divadla. Skôr, než vyšla na javisko a pobavila divákov v hre Stvorenie sveta, kde si zahrala diablika, našla si čas aj na krátky rozhovor.

Keď v predvečer košického predstavenia docestovala k rodičom, tešila sa z toho, že je po čase znovu doma. "Celý večer som sa rozprávala s rodičmi. Dokonca s mamkou sme ostali hore až do pol tretej a stále sme si mali čo povedať. V poslednej dobe sme jednoducho nemali času poriadne sa porozprávať. Naposledy som v Košiciach bola začiatkom júla, pred tým som prišla na oslavu maminých narodenín. Aj by som chcela chodiť častejšie, ale sa to nedá. Mala som také obdobie, kedy som nemala veľa práce, a tak som si vedela častejšie nájsť cestu na východ. Lenže teraz tej práce je viac než dosť a kým je, tak treba pracovať, nie?"

Aj napriek tomu, že žije v Bratislave už sedem rokov, stále sa cíti Košičankou. "Tu mám svoju izbičku s výhľadom na jazero, na Vyšné Opátske. Aj keď sa moja izba odvtedy, čo som ju opustila, poriadne zmenila, práve výhľad z nej mi vždy dáva istotu toho, že som doma. Lebo tu mám rodičov a človek je doma tam, kde má mamu a otca..."

Po skončení školy žila sedem rokov v Nitre, no s manželom sa rozhodli kvôli práci presťahovať do Bratislavy. "Manžel je teraz na voľnej nohe. Chodí režírovať do rôznych divadiel mimo hlavného mesta, takže sa dosť veľa nacestuje. Nitra mi však vyhovovala hlavne preto, že som sa všade a rýchlo dostala pešo. V Bratislave mi neostávalo nič iné, ako sa naučiť šoférovať po jej cestách a to je poriadna škola života. Keď občas prídu rodičia a otec sedí vedľa mňa v aute, tak len híka a jojká od strachu z premávky."

Čo sa týka práce, tej má v týchto dňoch viac než dosť. Len pred pár dňami mala premiéru v muzikáli Fidlikant na streche, hráva v Radošinskom naivnom divadle, stále má v repertoári aj muzikál Mníšky a v Slovenskom národnom divadle účinkuje v hre O myšiach a ľuďoch. Na február sa pripravuje premiéra hry v divadle Wüstenrot, kde si L. Barilíková zahrá s Majdou Pavelekovou.

"Popri tom všetkom ma zamestnávajú aj moje deti. Niežeby som s nimi mala veľa práce, veď sú už veľkí, ale zdieľame spolu život. Je veľmi fajn, že ich mám. Len sa obávam, že po mne a manželovi podedili viac umeleckých vlôh, ako by som si sama želala. V prípade staršieho syna je to už vlastne jasné. Má 15 rokov, dabuje, robil reklamy, ale už aj točí film a hral aj v divadle. Navyše sa mu to veľmi pozdáva, hlavne filmovačka sa mu zapáčila. Dúfam, že film, ktorý momentálne nakrúca, sa podarí. No a mladší syn? Vymýšľa si príbehy, píše, takže skôr sa bude uberať týmto smerom. Je veľmi citlivý a všetko strašne prežíva. Manžel mi hovorí, že v tomto je po mne, vraj aj ja takto reagujem. Priznávam, že som dosť senzitívna, avšak východniarsky temperament vo mne ostal."

Teraz však vraj prežíva pokojnejšie obdobie, takže ´šalena vychodňarka´ sa v nej prebúdza len občas. "Mala som také obdobie, keď som mala menej práce a vtedy ma ´žrali mrle´. Potom som dokonca mala rada aj moje ´depky´, aj keď to nebola depresia v tom pravom zmysle slova, skôr to bol len taký splín... Ten som si liečila kadejako. Napríklad som sa dala ostrihať, lebo som chcela zmeniť aspoň niečo," prezradila s úsmevom.

Splín sa najlepšie lieči buď útokmi na chladničku alebo nákupmi. Lenka si radšej vyberie to druhé... "Nemám žiadnu takú nákupnú závislosť, ktorú by bolo treba liečiť, ale priznám sa, že zo všetkého najradšej nakupujem čistiace prostriedky. Mám jednu obľúbenú firmu, ktorá je úplne skvelá, všetky jej výrobky výborne voňajú a fungujú tak, ako v reklamách. Rovnako rada si nakupujem kozmetiku, hlavne prírodnú. Mám rada všelijaké peny a oleje do kúpele... Jednoducho najradšej nakupujem v takých obchodoch, kde to krásne vonia."

Keď si nakúpi rôzne voňavé dobroty, potom si ich aj dopraje. Okolo vane rozloží sviečky, napustí si horúcu vodu a do nej vloží voňavé bylinky. "Takéto hýčkanie mám rada. Mám to po otcovi. Ten pred mnohými rokmi objavil vo fínsku saunu a zbožňuje ju. To mám po ňom. Tiež keď mám chuť dopriať si čosi príjemné, najradšej zájdem do sauny," dodala.

kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári