ÚSTAVNÝ SÚD ROZHODOL:ZÁKON O INTERRUPCIÁCH NIE JE V ROZPORE S ÚSTAVOU
Ústavný súd po šiestich rokoch rozhodol: Zákon o umelom prerušení tehotenstva nie je v rozpore s ústavou.
Každá žena na Slovensku bude mať naďalej možnosť slobodne sa rozhodnúť do dvanástich týždňov gravidity, či plod donosí, alebo požiada o interrupčný zákrok. Pomerom hlasov sedem ku piatim plénum Ústavného súdu včera konštatovalo, že ustanovenie Zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktoré to ženám umožňuje, nie je v rozpore s ústavou a návrhu v tejto časti nevyhovel. Zároveň rozhodol, že ustanovenie vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktoré umožňuje "z genetických dôvodov umelo prerušiť tehotenstvo do 24 týždňov od jeho trvania" nie je v súlade s ústavou.
Návrh na Ústavný súd podala ešte v máji 2001 skupina 31 poslancov vtedajšej koalície aj opozície. Bolo medzi nimi päť žien. Poslankyňa Mária Sabolová z KDH za dôležitejšie považuje, že na návrhu sa zhodli poslanci širokého politického spektra. Chýbali zástupcovia SDĽ a SOP.
Za podpisom si stoja
Väčšina poslancov si aj dnes za svojím podpisom stojí. Interrupcie sú pre nich neprípustné. "Ja mám svoj názor od začiatku a ten mi zatiaľ nedokázal nikto vyvrátiť. Život vzniká počatím," hovorí vtedajšia, ale aj súčasná poslankyňa SMK Klára Sarközy. Je lekárkou a tvrdí, že nemá pochybnosti. Podľa nej nie je dobré, ak lekár začne rozmýšľať, či treba úplný, alebo neúplný zákaz. Ľudmila Mušková a Milan Rehák z HZDS pripúšťajú aj "výnimky". Interrupcie by povolili, ak by bol ohrozený život matky. "Vtedy by to malo byť na rozhodnutí ženy," tvrdí Mušková. Aj KDH postupne zľavuje zo svojich požiadaviek. Ešte pred šiestimi rokmi navrhovalo zakázať interrupcie v ústave. Dnes je už miernejšie. "Súčasný zákon je pre mňa neprijateľný. Ale hľadáme riešenie, aby čo najmenej ohrozoval nenarodený život," hovorí Sabolová. Úplný zákaz interrupcií vraj nehrozí. "Vieme, že zakázať interrupcie na Slovensku nie je jednoduché a skoro nemožné."
Najvýznamnejší verdikt
Na rozhodnutie ústavného súdu čakalo Slovensko šesť rokov. "Je to jedno z najvýznamnejších konaní od vzniku ústavného súdu v roku 1992. Dnes sa rozhoduje o ochrane ľudského života," povedal pred dlho očakávaným zasadnutím exminister spravodlivosti a zástupca navrhovateľa Daniel Lipšic.
Adekvátny bol aj záujem médií, ústavných expertov i študentov práva. V starých priestoroch ústavného súdu by časť z nich zrejme ostala na chodbe. Aj tak museli priestrannú pojednávaciu miestnosť v priebehu verejného zasadnutia senátu vetrať.
Zasadnutie sa začalo s takmer polhodinovým oneskorením. Plénum sa radilo, či prijme námietku Daniela Lipšica voči sudcovi Jurajovi Horváthovi. Jeho kreslo ostalo nakoniec prázdne.
Minister neprišiel
S návrhom skupiny 31 poslancov, ktorí žiadali súd, aby okrem iného vyslovil nesúlad interrupčného zákona s ústavou, i s odmietavým stanoviskom odporcu, teda Národnej rady SR zastúpenú bývalým poslancom HZDS ĽS a advokátom Miroslavom Abelovským, oboznámil účastníkov konania sudca spravodajca Lajos Mészáros.
Citoval tiež stanovisko najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry. Súd podporil navrhovateľov v plnom rozsahu, prokuratúra, naopak, odporcu. Podľa predneseného názoru ministerstva zdravotníctva "v otvorených prípadoch, najmä pri konflikte záujmov medzi matkou a plodom, je potrebné ponechať matke možnosť", ktorú jej dáva aktuálny zákon.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič sa na zasadnutí nezúčastnil. Podľa jeho stanoviska interrupčný zákon "nie je a nemôže byť" v rozpore s ústavou. "Kým sa plod nenarodí, nemá právnu subjektivitu," tvrdí minister.
Emotívny Lipšic
Daniel Lipšic v záverečnom návrhu konštatoval rozpor medzi ústavou garantovaným právom na život a právom na súkromie.
"Táto téma je otázkou života a smrti. Preto je aj taká emotívna, taká významná a pre nikoho nie je indiferentná. Otázka interpretácie hodnoty života má zásadný význam pre každého človeka. Ľudský plod, akokoľvek ho nazveme, je bytosť, ktorá môže stratiť budúci úplný ľudský život. Presne taký život, aký žijeme teraz my a tu... Právo, ktoré vyjadruje, že interrupcie sú závažným morálnym problémom, má väčší vplyv na správanie a názory ľudí ako právo, ktoré nepriznáva nenarodenému životu žiadnu hodnotu," apeloval na sudcov v emotívnom vystúpení Lipšic.
Podľa Miroslava Abelovského rozhodnutie v prospech navrhovateľov by vážne ohrozilo život a zdravie žien a bolo "neospravedlniteľným krokom späť."
"Odmietnutie návrhu poslancov je schválením masovej vraždy. Ktosi sa raz za to bude zodpovedať," vyprevádzala sudcov z pojednávacej miestnosti bývalá študentka práva Andrea Mohoritová.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
