MARIÁN KIZEK, marian.kizekkorzar.sk
EXMINISTERKE FINANCIÍ PREKÁŽA POČIATKOVA NEČINNOSŤ
Aj po vyše piatich rokoch od pádu nebankových finančných inštitúcií trvá exministerka financií prvej Dzurindovej vlády Brigita Schmögnerová na tom, že odškodnenie ich klientov nie je správne, keďže vláda podľa nej dostatočne upozorňovala na to, aké riziká v nich hrozia občanom. V súčasnosti pôsobí v Londýne, kde ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj má na starosti sociálne záležitosti, administratívu, verejné obstarávanie pre projekty a životné prostredie. My sme sa s ňou nielen o názoroch na slovenskú ekonomiku porozprávali počas nedávnej konferencie v Košiciach na tému "Pracovná migrácia, chudoba a možnosti sociálneho začleňovania".
Máte čas sledovať vo vašej funkcii aj domácu politickú scénu?
- Áno, väčšinou cez novinové články na internete.
Čo hovoríte na návrh štátneho rozpočtu na rok 2008? Opozícia i analytici sa zhodujú na tom, že je akousi premárnenou šancou využitia superdobrých časov v ekonomike, ktorú čaká 9-percentný rast.
- Poviem to tak, priority štátneho rozpočtu nie sú ani na budúci rok tie, ktoré tam mohli byť. Ide najmä o to, aby sa konečne začali vynakladať omnoho väčšie peniaze na školstvo, vedu, výskum, teda vlastne celú znalostnú ekonomiku. Samozrejme, financie by mali ísť aj do infraštruktúry na znižovanie regionálnych rozdielov. Zas je mnoho oblastí, kde by sa dalo ubrať, a to nemám na mysli len dotácie do poľnohospodárstva, keďže celkovo sa bude reformovať aj Spoločná poľnohospodárska politika krajín EÚ. Skôr si myslím, že keby sa urobila výraznejšia zmena v daňovej sfére, príjmy rozpočtu by boli ešte vyššie.
Vy ste predtým dosť kritizovali inštitút rovnej dane. Stále na tom trváte, aj keď príjmy štátneho rozpočtu sa odvtedy výrazne zvýšili?
- Áno, trvám. Rovnú daň z príjmov nemá žiaden štát v západnej Európe, navyše takýto druh dane popiera jeden zo základných pilierov EÚ, a to princíp solidarity.
Čo by ste vy zmenili v našom daňovom systéme?
- Určite by som sa s istými obmenami vrátila k progresívnemu zdaňovaniu fyzických osôb. Ale hlavne by som opätovne zaviedla daň z dividend. Nie je predsa možné, aby napr. občania platili daň z úrokov na svojich vkladoch a podnikatelia neplatili nič z dividend. Ak niekto argumentuje zamedzením dvojakého zdaňovania, tak potom nerozumiem, prečo nikomu nevadí, že sa dvakrát zdaňujú už raz zdanené úspory občanov, ktoré sú v bankách... Okrem toho by som sa prihovárala za to, aby sa v daňovom základe firiem ocitli všetky investície do nových technológií, zvyšovaní zamestnanosti alebo do vedy a výskumu.
V Česku si môžete dať do daňového základu zaplatené úroky na svojej hypotéke. Nebol by napr. toto príklad sociálnej politiky vlády?
- Možno by to bolo jednou z myšlienok, ako to urobiť. No podľa mňa je čistejší spôsob poskytnúť isté zvýhodnenia na bývanie, či už štátny príspevok na stavebné sporenie, alebo štátom zvýhodnené pôžičky. Určite je to aj transparentnejšie.
Po vašom odchode z kresla ministerky ste mali dvoch nasledovníkov, Ivana Mikloša a Jána Počiatka. Ako sa vám pozdávala ich práca?
- Netvrdím, že všetky, ale základné prvky daňovej reformy Ivana Mikloša nie sú podľa mňa kompatibilné s cieľmi EÚ. A od toho sa odvíja aj môj názor na jeho kroky. Čo sa týka pána Počiatka, odkedy je tam, jeho ministerstvo neurobilo žiadne podstatné zmeny...
Dlhé roky ste boli špičkovou političkou ľavicovej SDĽ a neskôr SDA. Ako vnímate to, že obe strany sa rozpustili v Smere, ktorý má k ľavicovej strane poriadne ďaleko? Dokonca niektorí analytici a politológovia tvrdia, že na Slovensku normálna ľavicová strana ani neexistuje.
- Smer sám seba klasifikuje ako sociálno-demokratickú stranu a v tejto súvislosti začal po prijatí do Socialistickej internacionály v roku 2004 transformáciu, aby tomu tak bolo. Otázne je, či sa modernou ľavicou Smer niekedy stane. Podľa mňa je totiž možno v prvej tretine cesty, no vzhľadom na to, že tu iná ľavica nie je, želala by som si, aby sa to Smeru podarilo čo najskôr dosiahnuť.
Stále sa objavujú snahy o odškodenie klientov nebankoviek, pričom niektorí oponenti vyčítajú aj priamo vám, že keby ste na ministerstve boli ráznejší, nikdy by k takej situácii nedošlo...
- My sme sa snažili vo všetkých možných smeroch a médiách upozorňovať na riziká, ktoré sú spojené s týmito inštitúciami. Aj preto nevidím dôvod, aby štát odškodňoval tých, ktorí boli poškodení. Ak už, tak Generálna prokuratúra mohla konať ráznejšie. My sme rozmýšľali aj nad zákazom všetkých nebankoviek, no boli tam rôzne legislatívne ťažkosti. Navyše tam boli mnohí ľudia, ktorí z toho profitovali a tí boli prví proti. Šéf Drukosu aj tak na mňa podal trestné oznámenie, že obmedzujem jeho podnikanie. Kto nás počúval a nedal tam peniaze, nepopálil sa. Žiaľ, mnohí si mysleli, že ľahko prídu k veľkým výnosom a teraz nemajú nič...
* * *
Profil
Brigita Schmögnerová
n narodila sa 17. novembra 1947 v Bratislave
n je vydatá, má dospelého syna.
n vyštudovala VŠ ekonomickú
n do revolúcie pôsobila v Ekonomickom ústave SAV
n v roku 1994 sa stala podpredsedníčkou vlády J. Moravčíka
n v roku 1998 sa stala ministerkou financií
n v roku 2000 jej udelili cenu "Minister financií roka"
n v roku 2002 po sporoch s predsedom SDĽ P.Koncošom podala demisiu
n zakladala SDA, ktorá vo voľbách prepadla
n teraz pôsobí v Európskej banke pre obnovu a rozvoj
Autor: Nemecko - šanca na prácu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
