jej živote zavládla vnútorná harmónia a pokoj. Herečka a speváčka Lenka Barilíková-Spišáková.

Aké obdobie momentálne prežívate?

- Som veľmi šťastná! Mám zdravú rodinu, deťom sa darí a mám prácu. Čo viac môžem chcieť?

Ste už v situácii, že pracovné ponuky preberáte?

- Nepreberám, ale zvažujem. No neodmietla by som niečo len preto, že je to malá postava. Lebo aj z takej sa dá urobiť pekný charakter.

Na ktorú "malú" postavu rada spomínate?

- V predstavení Jeppe z vŕšku som hrala malinkú postavičku, kde som bola na scéne päť minút a potom som prišla až na klaňačku. No hrala som v nej s pánom Milanom Kišom a to už samo o sebe bol zážitok.

Čo robí herec hodinu a pol v zákulisí, keď odohrá svojich päť minút a čaká na klaňačku?

- Mám sa priznať, čo som robila? (Smiech) Na to predstavenie spomínam rada aj preto, že som garderobierkam pomáhala žehliť košele do Malého obchodu hrôzy. Teraz to už môžem prezradiť, ale vtedy som ich zaprisahávala, aby nikde nehovorili, že im herečka žehlí košele. No ja to skutočne robím veľmi rada.

Čím vám oni túto službu oplácali?

- Ja som si vždy s ľuďmi spoza opony veľmi dobre rozumela. Aj v Radošinskom naivnom divadle je jeden veľmi výrazný človek - Milan Šago. On je nielen inšpicient a vedúci stavby, ale v Stvorení sveta by som bez neho nemohla vyjsť na scénu. On mi totiž pomáha v rýchlych prevlekoch.

Aké je to, keď vás vyzlieka a oblieka chlap?

- Veľmi rýchle. (Smiech) Ten prevlek trvá niekoľko sekúnd. Párkrát sa nám už stalo, že sa čo-to nepodarilo a ja som na scénu vyšla s roztrhnutým zipsom. Ale to sú také milé spomienky. Koniec-koncov, v radošinskom je to vždy o milých spomienkach. Je to nesmierne človečenské divadlo.

Na úvodnej webovej stránke RND je heslo: "Čo sa v Radošinskom naivnom divadle naučíš, v živote akoby si našiel." Čo dalo toto divadlo vám?

- Možno to znie zaujímavo, ale pokoj. Naučila som sa vážiť si samu seba a nechcem, aby to pôsobilo pyšne, no naučila som sa tam odhadnúť svoje možnosti. Ak hercovi nechýba pokora a pracovitosť, je RND miesto, kde môže profesionálne vyrásť.

V predstavení Stvorenie sveta, s ktorým ste hosťovali v Košiciach, ste stvárnili diabla...

- No nie hocijakého diabla, ale diabla v rôznych podobách. Lebo ten môže navonok vyzerať aj ako mníška...

A čo z toho diabla nosíte v sebe vy?

- Ja som anjel s diablom v tele. (Smiech) Ale nie, v každom z nás je určite aj kus diablika. Závisí len, či to v sebe nechá aj "vyklíčiť". No ja žijem - najmä v poslednom období - mimoriadne pokojne.

Čomu za to vďačíte?

- Asi už mám odrastené deti. (Smiech)

Takže si užívate výhody mladej maminy, ktorá je v najlepšom veku a deti sú už veľké?

- Keď bola premiéra Fidlikanta na streche, nemohol ma môj manžel z pracovných dôvodov doprevádzať. Vtedy môj starší 15-ročný syn prišiel, ponúkol mi rameno a navrhol mi, že mi bude robiť doprovod. Keď som sa na toho chalana v saku dívala, kládla som si otázku, kde sa to v ňom berie. No nesmierne som si to užívala. Toto je výhoda mladej maminy.

A ako vníma on fakt, že má stále mladú a atraktívnu mamu?

- Podľa mňa sa za mňa hanbí. (Smiech) Najmä v období, keď som točila Medzi nami, bolo ťažké ísť niekam a ostať nepovšimnutá. Vtedy chodili deti buď dva metre za mnou, alebo predo mnou. Bolo im trápne, že sa na mňa všetci pozerajú. Teraz je to už lepšie.

A čo vaše deti okrem školy robia?

- V prvom rade nám robia veľkú radosť. A starší Samko hrá hlavnú postavu v jednom filme.

Hoci ste nechceli, aby tak rýchlo naskočili na ten pomyselný vlak umenia, asi sa tomu zabrániť nedalo...

- Keďže žijú v rodine, kde sa takmer každý venuje umeniu a divadelníctvu, asi si to prirodzene chcú zažiť aj oni. A ak sa im to zapáči, budeme to musieť akceptovať.

A zapáčilo sa im to?

- Staršiemu veľmi a aj mladší občas niečo napíše.

Tešíte sa z toho?

- Priala by som im omnoho menej hektický život. Lebo nájsť si v dnešnej dobe v našej brandži pravidelnú prácu nie je ľahké. Ak ich to však bude napĺňať radosťou a šťastím, brániť im v tom nebudem. Aj keby som bola radšej, keby šli v šľapajach Spišákovcov, ktorí sú napríklad právnici. Lebo herectvo je ťažký život.

Keď spomínate Spišákovcov - vy ste inscenáciu O myšiach a ľuďoch na doskách SND naštudovali pod režijnou taktovkou svojho svokra Karola Spišáka. Ako sa vám s ním robilo?

- To bolo posledné predstavenie, ktoré sme spolu naštudovali. S ním bola stále skvelá spolupráca. To, myslím, potvrdia všetci herci, ktorí s ním niekedy spolupracovali. Karol, a zdedili to po ňom aj jeho synovia, bol nesmierne ľudský. Nepotreboval despoticky dokazovať svoju režisérsku nadradenosť. Herec bol preňho partner. A bol neuveriteľný kúzelník v tom, že dokázal protagonistov dostať do stavu, kedy ich na niečo naviedol a oni boli celí šťastní, pretože si mysleli, že to vymysleli sami. To považujem za najúžasnejší prístup.

Keďže vravíte, že to po ňom zdedili aj jeho synovia, rada spolupracujete aj so svojím manželom?

- Teraz budeme spolu robiť jednu inscenáciu a veľmi sa na to teším, pretože viem, že je nielen dobrý režisér, ale vie nevtieravým spôsobom vychovávať hercov, pomáha im nájsť cestu k ich postave. Každá spolupráca s ním mi pomohla aspoň o chlp vyrásť. A to je v herectve skutočne veľa.

Nikdy sa teda pri práci nehádate?

- Raz sme spolu robili predstavenie, ktoré nielen režíroval, ale v ňom aj hral. A ja som bola naňho naštvaná, ako to hrá. Naše pracovné debaty boli vtedy na ostrie noža. No na premiére som ostala v šoku, lebo jeho všetci chválili a mňa si nikto nevšimol. (Smiech) Vraveli - ona je herečka, ona to vie, ale ty ako režisér... Všetci z neho boli hotoví. A aj ja musím uznať, že je veľmi dobrý herec. Je smutné, že ho ešte nikto neobjavil. No my máme dohodu, že už nikdy nebude hrať a režírovať zároveň.

Keď sme sa naposledy zhovárali, práve ste riešili, či vymeníte roky podnájmu za vlastný byt, alebo domček. Ako to teda dopadlo?

- Konečne máme svoj vlastný veľký pekný byt, v ktorom má každé dieťa svoju izbičku a my máme aj pracovňu. Po 14 rokoch podnájmov je to veľká zmena. No musím prezradiť, že mne sa páčilo aj tamto obdobie, o ktorom zvyknem hovoriť, že sme mali všetko, iba byt nie.

Takže teraz už máte úplne všetko...

- Áno. A k tomu som v sebe našla vnútorný pokoj, čo je skvelé. Pochopila som, že všetko sa dá vyriešiť a čo sa vyriešiť nedá, tým sa nezaoberám. Tento prístup sa teraz snažím vštepiť aj do mojich detí. Aby sa zbytočne netrápili kvôli veciam, ktoré nie sú dôležité.

S čím by ste ich ešte chceli vypraviť do života?

- Hlavne by som chcela, aby nadobudli dobré vzdelanie, na ktorom by mohli stavať svoj život.

Tešíte sa na Vianoce?

- Veľmi sa teším, aj keď tie tohtoročné budú trošku smutné, pretože budú prvé bez môjho svokra Karola. Takže sa budeme učiť s tým žiť...

Profil

Lenka Barilíková-Spišáková

rodená Košičanka je herečka a speváčka

po skončení VŠMU pôsobila sedem sezón v nitrianskom Divadle Andreja Bagara

momentálne hrá v Radošinskom naivnom divadle, v Národnom divadle, v divadle Wüstenrot, na Novej scéne i v nezávislých projektoch

diváci ju poznajú aj z televíznej obrazovky - ako speváčku z relácie Dereš, či zo seriálu Medzi nami

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári