dedinského kováča. Jeho život bol úzko spätý aj s divadlom.
KOŠICE. Mal päť súrodencov a už v sedemnástich rokoch odišiel z domu. Básnický talent sa u neho začal prejavovať počas gymnaziálnych štúdií v Prešove. Začal písať verše, ktoré publikoval v Slovenských pohľadoch, Eláne, Mladi a Pozdrave mladých. Hrával tiež v dedinskom divadle a spolu s bratom stál aj pri zrode prvej futbalovej jedenástky v obci.
Od Antona Prídavka získal Zborovjan predprípravu spoluprácou v tamojšom Slovenskom rozhlase a divadelnom krúžku Záborský. Po maturite a neukončenom vzdelaní na Právnickej fakulte v Bratislave ho v roku 1945 prijal do služieb Východoslovenského národného divadla Janko Borodáč. Spájalo ich trvalé priateľstvo. Ani po jeho smrti nezabudol na túto poctu. Stal sa editorom jeho pamätí.
V košickom Východoslovenskom národnom a neskôr Štátnom divadle vykonával funkciu tajomníka, redigoval bulletiny pre činohru, spevohru a balet a celé jedno štvrťstoročie vydržal v profesii dramaturga a divadelníka, dramatizátora, režiséra, redaktora a publicistu. Večery poézie a hudby položili základy pre známe Divadielko pod kupolou.
Napriek pracovnému nasadeniu vyštudoval filozofiu v Prešove. Po vydaní Prvotiny nasledovalo 12 básnických zbierok. Napísal 5 rozprávok, prevažne veršovaných. Preložil drámy španielskych autorov. Je autorom 14 inscenácií, 4 zborníkov a dvoch monografií o Jankovi Borodáčovi a Andrejovi Chmelkovi.
Zborovjan zomrel uprostred tvorivej práce plný plánov, príprav, rozrobených prác. Zanechal stovky básní, ktoré by si vyžiadali rukopisné úpravy. V rodnej obci mu odhalili náhrobok od maliara a grafika Ernesta Zmetáka a architekta, profesora Viktora Malinovského. Epitaf tvoria posledné verše z básne Rozlúčka: "Všetko, čo žije po mne v mojom mene v práci a v láske, to ma pripomenie..."
V pondelok sa dozvieme o pôvode názvu Zborovskej ulice na Juhu.
(pod)
Autor: Sobota, nedeľa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
