Tommymu Emanuelovi pobozkal fanúšik ruky!
Austrálčan Tommy Emanuel je šťastný človek. Túla sa po svete s tromi totálne obdratými akustickými gitarami a kdekoľvek s nimi začne laškovať, ľudia mu okamžite ležia pri nohách. V utorok vypredal pražskú Lucernu, v stredu večer do prasknutia naplnil košický GeS klub. Jeden z fanúšikov mu po vystúpení bez váhania pobozkal obidve ruky. Jeho prvý a zatiaľ jediný koncert na Slovensku presvedčil, že hoci po svete hrajú stovky vynikajúcich gitaristov, Tommy Emanuel je len jeden.
KOŠICE. Keď s privretými očami vstrebávate v podaní Tommyho Emanuela legendárnu gitarovú hymnu Classic Gas, ovenčenú v roku 1968 tromi cenami Grammy, po ktorej v priebehu 40 rokov od jej zrodu siahli také veličiny ako Jimi Hendrix, Eric Clapton, Jose Feliciano či Vanessa Mae, máte pocit, že na pódiu perfektne šliape dokonale zohratá kapela skvelých inštrumentalistov.
Keď vidíte osamelú siluetu muža so španielkou v rukách, zákonite sa vás zmocnia pochybnosti, či dokonalá doprovodná gitara, bicie, basa, ba miestami aj syntetizátory nejdú z playbacku.
Tommy však hrá fair play. Jeho desať prstov dokáže do krajnosti využiť možnosti klasickej gitary so zabudovaným mikrofónom. Nástroj v jeho rukách získava nový, pre mnohých netušený rozmer, či skôr rozmery.
"Keď som na pódiu, keď aranžujem, či skladám, stále rozmýšľam tímovo, ako kapela, nikdy nie ako gitarista. To je všetko," usmieva sa sympatický muž.
Gitarová škola
Mal jedenásť rokov, keď prvýkrát počul nahrávku fenomenálneho gitaristu, producenta i manažéra Chata Atkinsa.
"Bol som z nej hotový. Ten chlap dokázal z nástroja vyťažiť neskutočné tóny a zvuky, všetko to skĺbiť, navyše dať im srdce a celú dušu. Robil si doprovod, basu, bicie a to všetko zvládol desiatimi prstami! Kamaráti ma presviedčali, že je to typický americký trik. Ja som Chatovi uveril. Bola to pre mňa najväčšia škola gitary," hovorí rýdzi samouk, organizátor gitarových workshopov, ktorý s gitarou spáva od svojich štyroch rokov, no napriek tomu nepozná ani noty.
Napísal Atkinsovi obdivný list a na jeho prekvapenie dostal odpoveď. A keď mu ako osemnásťročný poslal demonahrávku na kazete, Chat mu dal svoje telefónne číslo a pozval ho do USA. Tak sa začala ich spolupráca, ktorá prerástla do hlbokého priateľstva a vyvrcholila vydaním spoločného albumu: "The Day the Finger Pickers Took Over the World" v roku 1996. Tommy za ňu získal nomináciu Grammy ako najlepší inštrumentalista.
Kult kvality
Repertoár austrálskeho virtuóza je nesmierne bohatý. Hrá klasiku, džez, blues, rock, blue grass, country, folk, prevzaté i vlastné skladby.
Košický koncert odštartoval skvele upravenou Blue Moon, ktorú pred desaťročiami dostala na vrchol amerických hitparád Billie Holiday, poslucháčov roztancoval strhujúcim Guitar Boogie, prekvapil zmesou beatlesoviek...
Vo svojej žánrovej nevyhranenosti je však absolútne vyhranený. Rozhodujúca je kvalita, ktorej kult v sebe pestuje: "Azda najbližšie môjmu srdcu je country. Milujem ale Mozarta, Haydna, Chopina, ale aj Beatles, B. B. Kinga..."
Dvere otvorené
Ani Tommy nenecháva nikoho chladným. Jeho bravúrna technika nie je samoúčelnou exhibíciou, virtuózne majstrovstvo naplno dáva do služieb hudby, ktorá je preňho zbraňou ušľachtilého ducha. Je stále vysoko nad vecou, z gitary má evidentnú radosť, ktorú dokáže naplno rozdávať.
"Zahrá bravúrne hocičo, aj obložený chlebík. Dôležité ale je, že sa vie absolútne rozdať, že jeho hudba nie je profesorsky chladná, každý tón má dušu, jeho feeling je neopakovateľný. Nabil ma energiou najmenej na najbližšie dva týždne," smeje sa košický gitarista Alexander "Šura" Berta.
"Je to génius. Mám zážitok na celý život," myslí si rockový gitarista Vlado Bujňák.
Majiteľ GeS klubu a hudobník Gejza Szabados si vydýchol: "Mal som trochu obavy, ako to celé dopadne. Tommy bol prijatím i reakciou divákov nadšený. Povedal, že takú atmosféru za posledné roky nezažil. Verím, že o rok sa vráti. Dvere má otvorené."
Tommy Emanuel však napriek obrovskému úspechu ostáva skromným chlapíkom. "Pred rokom som bol prvýkrát vo Švédsku. Nechápal som, ako je možné, že ľudia vôbec o mne vedia, keď v Európe nevychádzajú moje platne a ukážem sa tu len z času na čas. Vtedy som si uvedomil, že pred tridsiatimi rokmi by to bolo absolútne nemysliteľné. Kľúčom k úspechu je komunikácia, ktorú dnes v šialených dimenziách umožňuje internet. Ľudia ma poznajú najmä z You Tube, kde sa ocitli aj moje veci. God Bless Internet..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
