V Afrike by sa mali testovať "streštené" Kravčíkove nápady
Pri kolíske mu akiste stáli dobré vodné víly. Napriek tomu, že sa narodil na kopcoch v Šarišskom Jastrabí. Do vienka od nich dostal úctu k vode, premýšľavosť a zdravú zaťatosť. Umožnilo mu to stáť si v živote vždy za svojim, aj zdanlivo proti všetkým. Tá sedliacka tvrdohlavosť mu síce narobila kopu nepríjemností, no súčasne mu umožnila veľa dosiahnuť. Pre vodu, pre ľudí. Tak, ako sa voda pohybuje v rôznych skupenstvách, aj on raz lieta v oblakoch, inokedy stojí pevne na zemi. Michal Kravčík.
Ľudia a voda je košická mimovládna organizácia, ktorú Michal pred rokmi založil, ale zároveň je to aj vyjadrenie veľmi dôležitého vzťahu. Málokto si uvedomuje, že voda je pre nás, ľudí, základnou podmienkou existencie. Bez vody nevyžijeme. Už aj preto, že my sami sme z veľkej časti vodou. Pre Michala predstavuje kontakt s vodou celoživotný vzťah. Neľahký, komplikovaný, ale zdá sa, že napriek všetkým peripetiám, stále pevný.
"Voda sa pre mňa vlastne stala náhradným riešením. Pôvodne som totiž chcel študovať architektúru, ale na ňu ma nevzali. Šiel som na ´vodarinu´, ale tá umelecká časť mojej duše našťastie zabránila, aby sa zo mňa stal technokrat. Od začiatku som sa snažil pochopiť vodu aj z inej stránky. Naplno sa to prejavilo po revolúcii, keď vznikla organizácia Ľudia a voda. Snaha chápať vodu nie ako energetický zdroj, ale ako neoddeliteľnú súčasť života, dokonca ako život sám, ma priviedla k najlepšiemu rozhodnutiu, aké som kedy urobil. Toto presvedčenie sme zakotvili v základnom projekte nazvanom Modrá alternatíva. V nej sme sa snažili pospájať všetky argumenty pre ochranu vody a jej návrat do krajiny, z ktorej uniká. Dnes, po pätnástich rokoch môžem povedať, že čím hlbšie prenikám do tajov vodných súvislostí, tým je môj vzťah k nej pevnejší."
Štvrtá dimenzia vody
Michal tvrdí, že voda má aj svoju štvrtú dimenziu život. Pristupuje k nej ako k filozofickej kategórii, fenoménu, ktorý trestuhodne zľahčujeme, ignorujeme a pokúšame sa ho zničiť. Dalo by sa povedať, že za všetkým treba hľadať vodu. Dnes je veľmi populárne globálne otepľovanie planéty, vraj z veľkej časti zavinenej ľuďmi. Otázka je, ako to súvisí s vodou, lebo stále sa hovorí predovšetkým o nadmernom vypúšťaní kysličníka uhličitého (CO2)do ovzdušia. Úloha vody sa očividne obchádza. Aj laikovi musí chtiac-nechtiac napadnúť, prečo je to tak. Je to neznalosť? Je to zámer? Hrá vari voda v celosvetovom meradle úlohu, o ktorej sa nevie? V každom prípade je aspoň na Slovensku informovanosť o problémoch s vodou dosť jednostranná. Technokratická, betonárska, jednoducho tvrdo tradičná.
"Na svete rastie ľudská populácia a znižujú sa vodné zdroje. Berie sa to ako fakt. A nič sa s tým nerobí. Cítiť tu veľký rozpor," nazdáva sa Michal. "Človek doteraz doslova vyháňal vodu zo svojho prostredia, vytvoril systémy, ktoré vysušujú celé kontinenty. Pritom nie je problémom samotný rast populácie, ale fakt, že ročne ubúda z kontinentov zhruba jedno percento vody. Vyzerá to na pohľad ako štatistická odchýlka, no to percento ubúda každý rok a voda, ktorú predstavuje, 780 miliárd ton, sa už nad pevninu nikdy nevráti. Výpar z oceánov je totiž konštantný. Oficiálne sa tvrdí, že príčinou globálneho otepľovania sú skleníkové plyny a medzi nimi najmä CO2. Tí, ktorí spracovali tieto hypotézy však nevzali do úvahy vodu. Presnejšie vodné pary, ktoré sú tiež skleníkovým plynom a tvoria až 65 percent atmosféry. Analytici klimatických zmien neuvažovali ani o možnom dosahu znižovania skleníkových plynov v atmosfére."
Vysušovaním kontinentov sa do atmosféry vyparí menej vody, ktorá bez úžitku stečie do oceánov. Podľa Michala tak dochádza k zmene priestorového rozdelenia vody. "Dovolím si tvrdiť, že príčinou klimatickej zmeny je znižovanie koncentrácie skleníkových plynov. Tým nevravím, že vypúšťanie exhalátov do atmosféry je dobré. Viniť ich však z globálneho otepľovania je podivné a nespravodlivé. Keď sa nebude riešiť podstata problému, teda vysušovanie kontinentov, a bez toho sa presadí zníženie vypúšťania plynov, proces otepľovania planéty sa ešte urýchli. Nevraviac o tom, že CO2 je súčasťou recyklácie fotosyntézy, čiže je pozitívnym prvkom biosféry. Celý súčasný program boja proti klimatickej zmene je postavený na nepochopení, nevraživosti a zámernom prekrúcaní faktov. Táto cesta vedie do pekla."
A veky sú zrazu okamihom
Teda naozaj treba za všetkým hľadať vodu? Asi áno. Michal tvrdí, že klimatické zmeny sú spojené s množstvom vody v atmosfére, (čím je jej menej, tým horšie!), a čo je ešte dôležitejšie, že tento fakt môže človek ovplyvniť. Je v jeho silách zmeniť doterajší negatívny trend. Často môže ísť o zásahy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú triviálne. Ale ľudia sa zatiaľ takto triviálne k vode stavajú. Myslia si, že keď im dážď zalieval záhradu od nepamäti, bude to tak navždycky. Človek sa nestará ani len o vlahu na vlastnej záhrade, na poliach vo svojom chotári, nie to ešte v celej krajine. Výsledkom je, že voda stále oveľa ľahšie zo životného prostredia človeka uniká, ako sa doň vracia.
Podstatou činnosti organizácie Ľudia a voda je vlastne návrat vody do krajiny, z ktorej prirýchlo zmizla a jej vysušením spôsobila celý rad problémov. Náhle prietrže mračien, prudké miestne záplavy, proti ktorým sa prakticky nedá brániť, veterné smršte, spôsobujúce obrovské škody a napokon povodne, devastujúce celé oblasti. To je výsledkom nesprávneho narábania s vodou. Napokon, je všeobecne známe, že nepremyslené zásahy človeka do prírody privodilo už obrovské ekologické problémy. "Voda sa často stáva ideológiou a v človeku je zakódované, že je stále znovu obnoviteľná, raz a navždy daná. Veď voda mu predsa padá z neba. A človek si myslí, že to tak bude naveky. Ale to nie je pravda. Pri vode o žiadne naveky nejde. Človek svojou nerozumnosťou spôsobil, že ´veky´ sa skrátili na ´okamih´. Konkrétne už len na desiatky rokov. Potom nastane kolaps.
Ak prekročíme magickú hranicu, za ktorou už nebude cesty späť, vysušenie pevniny sa podľa Michala stane neodvratným. "Napriek tomu, že v učebniciach sa o tom nepíše, ba niekedy sa v odborných kruhoch popiera aj existencia malého vodného cyklu (voda, ktorá sa vyparí a následne aj spadne nad pevninou), je neodškriepiteľným faktom, že vody z roka na rok ubúda. Množstvo vody v malom vodnom cykle sa každoročne znižuje, čo znamená, že na pevninu spadne stále menej vlahy. A tento trend sa prehlbuje. Nuž, jednoducho mentálne zaostávame. Výsledkom sú potom katastrofy, ktorých počet a ničivosť sa z roka na rok stupňuje.
Zmenili sa aj energetické toky medzi zemou a atmosférou. "Stále napríklad pretrváva mýtus, tvrdohlavo šírený niektorými ochranármi, že príčinou extrémnych povodní je zlý zdravotný stav lesov. Aj keby však boli lesy celkom zdravé, povodne budú prichádzať naďalej, lebo koncentráciu vodných pár nad horami spôsobuje prehriatie nížin, sponad ktorých potom silné teplé vzdušné prúdy odsúvajú oblačnosť nad chladnejšie horské pásma. Inak povedané, a to odkazujem aj ochranárom, mraky musia byť roztiahnuté horizontálne nad celou krajinou a nielen sústredené nad horami."
Doma nebudeš prorokom
Za 15 rokov svojej činnosti si organizácia Ľudia a voda, a najmä jej predseda Michal Kravčík dokázali vyrobiť celú kopu neprajníkov. Ich snahy doteraz ignoruje aj väčšina slovenskej odbornej verejnosti. Je až zarážajúce, odkiaľ sa berie toľko nezáujmu, ľahostajnosti, okázalého dištancovania sa od akiste netradičných, niekedy prekvapujúcich, možno až provokujúcich, no v každom prípade zaujímavých a inšpiratívnych nápadov. S tým súvisí aj fakt, že samotný Michal je uznávanejší a oceňovanejší v cudzine ako doma. Okrem iných zahraničných pôct je nositeľom prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny. Ono sa vraví, že doma nie je nikto prorokom, no predsa...
"Mám pocit, že pomaly dochádza k bodu zlomu," smutnne sa Michal pousmial. "Nedôvera a odpor k iným názorom pochádza predovšetkým z neznalosti a následného strachu. Oni potom plodia nenávisť, na ktorú neplatia racionálne argumenty. Keď niekto robí päťdesiat rokov na odvodňovaní krajiny, je málo pravdepodobné, aby na staré kolená priznal, že to bol omyl. Ale nejde len o jednotlivcov. Napríklad na Východoslovenskej nížine pôdny manažment naďalej trvá na odvodňovaní melioračnými systémami, pričom ja tvrdím, že by ich naopak bolo treba všetky ´zablendovať´..."
Aj samotný štát sa podľa Michala musí rozhodnúť, čo chce robiť. Akou cestou sa rozhodne ísť. "Zatiaľ kráča vychodenými no slepými chodníčkami, o čom svedčí aj ďalších 1,6 miliardy korún určených na vodohospodárske úpravy, kanalizácie a regulácie vodných tokov, ktoré existujúce problémy nielenže nevyriešia, ale ešte zhoršia vodnú bilanciu. Iba ich posunú k ´nižšiemu´ susedovi. Ony vodu zasa len rýchlo odstránia zo svojho územia." Odtok vody v krajine treba podľa Michala, naopak, spomaliť. A to celoplošne.
A ešte k tej "neznalosti". "Tohto roku sme vydali publikáciu Voda pre ozdravenie klímy, ktorá jasne pomenúva problémy s vodou a prináša konkrétne návrhy na ich riešenie," predstavil Michal najnovšiu aktivitu, po ktorej vraj na Slovensku nastalo ešte hlbšie ticho ako predtým. "Nevzdávame sa a prichádzame s projektom Global cooling project, čiže Globálny projekt ochladzovania. Bude financovaný z medzinárodných zdrojov a pilotne je rozpracovaný pre západnú Afriku. Na ploche 12 tisíc štvorcových kilometrov by sa mali testovať podľa niekoho ´streštené´ Kravčíkove nápady..."
Ale aj doma sa zjavujú prvé lastovičky. "Mestá Prešov a Košice prejavili záujem o zaradenie našich návrhov do svojich plánov, súvisiacich s kandidatúrou za hlavné mesto európskej kultúry. Mimochodom, v Prešove sa ročne bez úžitku spláchne 7,6 milióna kubíkov dažďovej vody, za čo mesto zaplatí 192 miliónov korún. Prešov si preto už dal vypracovať štúdiu, ako zadržať vodu na svojom území.
Na činnosť mimovládnej organizácie Ľudia a voda a konkrétne na osobu Michala Kravčíka môže mať každý svoj názor. Pokiaľ však ide o samotnú myšlienku spomalenia odtoku dažďovej vody z krajiny, zdá sa, že by sa nad ňou mala odborná i tá ostatná verejnosť zamyslieť. Slovensko je totiž naozaj jedna z európskych "striech". Voda z neho doslova uteká. To vedeli starí gazdovia, ktorí podľa toho aj hospodárili. Vážili si vlahu na poliach a zároveň dávali pozor, aby neprispievali k veľkej vode. Zadržanie vody v krajine teda z hľadiska prostého sedliackeho rozumu vyzerá ako dobrý nápad. Nemal by sa podceňovať. Múdrosť predkov i prostá logika totiž hovoria v jeho prospech.
Peter PAČAJ
Autor: Kto pôjde na Maškarný bál?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
