Veľa nechýbalo aby Slováci spôsobili zánik nohejbalu u susedov v Česku

Na nohejbalových kurtoch Európy nie je ani po kontinentálnom šampionáte v Trenčíne nič nové. Súperi aj naďalej pozerajú spoza siete na slovenskú stranu so závisťou. Ako si chlapci s dvojkrížom na hrudi opäť delia medzi sebou medaily. Ba čo viac, pre Slovákov to boli najúspešnejšie majstrovstvá Európy v histórii, keď získali tri zo štyroch titulov, a iba v dvojiciach prenechali zlato nešťastným Čechom.

"Určite to bolo pre nich velikánske sklamanie. Po finálovom víťazstve v dvojiciach prišiel za mnou český tréner Jirko Šmejkal, a videl som na ňom ako sa celý trasie. Od šťastia, že sa im podarilo vyhrať aspoň jednu disciplínu," uškŕňa sa tréner slovenskej reprezentácie, Košičan Jaroslav Žigala. "Keby sme my vyhrali všetky štyri, asi by v Česku nohejbal úplne zakázali..."

Ešte sa nestalo, aby sa jedna krajina na majstrovstvách sveta alebo Európy tešila z troch zlatých medailí. "Ani odvtedy čo je štvrtou nohejbalovou disciplínou cross-double, ktorý mal premiéru v roku 2002 na svetovom šampionáte v Prostějove. Možnože sme mali pritom aj kúsok šťastia, ale to k športu patrí. Dve zlaté sme mali vo vrecku už po prvých dvoch disciplínach, singli a cross-double, kde sme to vôbec nečakali. Česi boli favoriti, postavili ideálne zohranú dvojicu, ľaváka a praváka." Ale Slováci ich vo finále doslova sfúkli, keď im v dvoch setoch dovolili uhrať iba sedem bodov.

"V našich radoch nastala malá eufória, medzi chlapcami sa už začalo hovoriť o kompletnej zbierke zlatých medailí, a na prvé popoludňajšie finále v dvojiciach nastúpili trošku nekoncentrovane." Kým sa spamätali, prvý set bol fuč. "Musím povedať, že v medzihre boli Česi lepší. V druhom sete sme mali štyrikrát setbal, ale vývoj stretnutia sme už nedokázali zvrátiť. Chlapci odohrali vo finálovom súboji množstvo náročných výmien, bolo to aj o behaní, a myslím si, že Paťo Perun to fyzicky trošku nezvládol. Fyzicky je síce skvele pripravený, ale niekedy môže byť jeden súťažný zápas oveľa náročnejší ako desať tréningových. Najmä na psychiku, čo vám uberá aj fyzické sily. Aj preto je tá hra taká príťažlivá. Po sklamaní v dvojiciach, kde sme so zlatom tak trochu počítali, prišlo vzápätí na rad finále trojíc, a nejaký čas trvalo, kým sa chlapci opäť dokázali skoncentrovať. Zo začiatku som namiesto Patrika Peruna postavil Laca Stupáka, ale hra nám nešla, súper ušiel na 2:6, 4:9. Preto som prestriedal, a v klasickej zostave, bratia Perunovci a Jano Brutovský, sme ešte dokázali prvý set otočiť. V druhom sete to bola z našej strany už exhibícia. Trojky sú kráľovská disciplína, a keby nám to v nej nevyšlo, považoval by som to za neúspech, napriek tomu, že sme už mali dve zlaté medaily," vraví J. Žigala.

Direktoriát európskeho šampionátu vyhlásil za najlepšieho hráča turnaja Jána Brutovského, ktorý sa pričinil o dva tituly Slovákov, v cross-double i trojiciach. "Športovo-technická komisia dala na mňa, aby som ja vybral najlepšieho hráča majstrovstiev Európy. Jano si to zaslúžil, lebo hral na celom turnaji vynikajúco. Ale zabudol som na to, že by mal čosi aj poplatiť, keď sme tie medaily oslavovali, nejako mi to ušlo," smeje sa jeho reprezentačný i klubový tréner.

Pre Jaroslava Žigalu bol príjemným prekvapením aj 21-ročný Milan Ižol, nový majster Európy v súťaži jednotlivcov. "Som rád, že šancu ktorú dostal, chytil pevne do svojich rúk, a nadvizal na úspechy môjho brata Mariána. Hral fantasticky, nechcem znižovať jeho výkon, ale teraz na Európe nemala súťaž v singli takú úroveň ako po iné roky. Chýbali totiž viacerí kvalitní singlisti. Napríklad posledný majster sveta Rumun Bobic, Česi zas postavili nejakého mladého neskúseného chlapca. Ale to bola ich chyba. Neznižuje to hodnotu Milanovho titulu. S bratom súperia už tri roky, a zvádzajú veľmi vyrovnané súboje. Určil som tak, že o nominácii na európsky šampionát rozhodne ich vzájomný zápas na sústredení. Kto vyhrá, pôjde na majstrovstvá Európy. Vyhral Marián. Aj v odvete v Košiciach, v zápase na päť setov, ktorý si dali o pizzu. Marián však urobil nečakané gesto a miesto v reprezentácii prenechal Milanovi, že je to mladší a perspektívny hráč. Ktovie, asi by tú súťaž v singli v Trenčíne vyhral aj on, i keď neviem ako by mu súperi sedeli."

Vo finále bol Ižolovým súperom Švajčiar Berger, čo svedčí o nohejbalovom pokroku aj v iných kútoch starého kontinentu ako v krajinách silnej trojky Slovensku, Česku a Rumunsku. "Najmä Francúzi a Švajčiari sa v nohejbale stále zlepšujú. Aj tento šampionát ukázal, že urobili markantný pokrok. Škoda, že Maďari trochu stagnujú. Potešiteľné však je, že v Trenčíne sa objavili napríklad borci z Poľska či Talianska, ktorí mali na takom podujatí premiéru, že sa vrátili Turci. Celkovo bolo na majstrovstvách Európy jedenásť krajín. Keby sa pridali trebárs Nóri, Nemci, Rakúšania, Švédi či Rusi, ktorí v minulosti na šampionáty chodili, možno by sa musela hrať aj kvalifikácia. Európskemu nohejbalu by mohla prospieť aj zmena na poste šéfa IFTA. Je ním Chorvát Lipniak, ktorý má veľké kontakty."

Európsky šampionát sa síce konal v Trenčíne, ale technicky sa na jeho organizácii najviac podieľal český aparát. "Zo Vsetína. V Trenčíne to bolo asi aj preto, že tam majú nejaké konexie, a aby to nebolo ďaleko ani pre českého fanúšika nohejbalu. Myslím, že momentálne hrá Trenčín len druhú ligu, ale voľakedy patrili Trenčania medzi slovenskú špičku, veď napríklad Gábriš hral trojky na majstrovstvách sveta pred trinástimi rokmi v Košiciach." Prevahu v hľadisku však mali košickí fanúšikovia, ktorí nechýbajú na žiadnom významnejšom medzinárodnom podujatí. "Prišli na jednom autobuse, dvoch mikrobusoch, autami, ba aj vlakom. No sklamaní sme boli z českých priaznivcov, čakali sme, že ich bude oveľa viac. Všeobecne sme očakávali v hale na Sihoti väčšie návštevy, že aspoň počas finálových zápasov bude praskať vo švíkoch, u nás by určite tak bolo. Ale návštevnosť negatívne ovplyvnilo aj vysoké vstupné, na finálové zápasy stál lístok dvestopäťdesiat korún. Tí, ktorí chceli nohejbal vidieť, tak prišli, ale keď niekto chcel vziať aj celú rodinu, tisícka bola trochu priveľa. To ma trochu mrzelo. Určite by veci viac prospelo, keby bolo vstupné len symbolické, trebárs dvadsať či päťdesiat korún..."

Nejaká koruna pribudla aj na kontá čerstvých majstrov Európy. "Odmeny sú už niekoľko rokov rovnaké, za titul v trojiciach tridsaťtisíc korún, v dvojiciach dvadsaťtisíc, v cross-double pätnásťtisíc a v singli desaťtisíc. Ale výkonný výbor ma prekvapil, že peniaze som dostal okamžite. Hneď som ich medzi chlapcov podelil, podľa toho, kto ako zahral. Najviac dostali tí, ktorí získali titul v dvoch disciplínach, takže dvojnásobný majster Európy dostal zhruba jedenásťtisíc. Za dva tituly to zas nie je žiadna veľká sláva."

A čosi z nich padlo za obeť už bujarým oslavám. "Najskôr na kolegovej chate v Novom Meste nad Váhom, kde sme sa cestou domov zastavili s našimi fanúšikmi, ale najmä v pondelok večer, v jednom z košických barov, kde sme si spolu v televízii pozreli zostrih zo šampionátu, a potom sa zabávali až do skorých ranných hodín. Ešte to asi poznať aj na mojom hlase," netají J. Žigala, že historický úspech bolo treba poriadne osláviť.

Latka, ktorú nasadili prevažne hráči DPMK Košice, je už poriadne vysoko. Ale sami si trúfajú opäť ju prekonať. Trebárs na budúcoročnom svetovom šampionáte v Česku. "Tam to však bude veľmi ťažké, lebo Česi to na domácej pôde nepustia z rúk len tak ľahko. Určite nechcú dopustiť, aby vyhoreli tak, ako naposledy v Prostějove. Bude sa treba maximálne sústrediť na každý zápas."

Pred vrcholom budúceho roka čaká ešte Košičanov zopár kvalitných medzinárodných turnajov aj v klubových tričkách. A nový výkonný výbor v DPMK, na čele s prezidentom Patrikom Perunom, bude maximálne náročný. "Už o dva týždne pôjdeme do Prahy na Memoriál Josefa Bicana, čo bude vlastne súboj s reprezentáciou Česka, a koncom roka nás čaká, opäť v Prahe, tradičný, a silne obsadený turnaj Posledný smeč. V decembri ešte aj my usporiadame jeden menší turnaj za účasti šiestich družstiev, slovenského áčka a béčka, KAC Košice a dvoch českých tímov, a 26. januára zas organizujeme jeden z turnajov Európskeho pohára, na ktorom by malo hrať šestnásť až dvadsať klubových mančaftov. Je to séria siedmich turnajov, ktorá vznikla zásluhou Čechov. Pôvodne pod názvom ´Pohár Českého nohejbalového zväzu´, ale teraz jej dali trochu honosnejší názov ´Európsky pohár´. Na pomery v nohejbale ide o celom lukratívnu súťaž. Odmenený bude nielen celkový víťaz, ale aj víťaz každého turnaja. Organizátori majú presne stanovené, koľko musia dať na odmeny." Jaroslav Žigala je presvedčený, že na značnú časť si budú nárokovať aj jeho hráči.

Bohuš MATIA

Autor: Kto pôjde na Maškarný bál?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári