V krvi stále cíti zakódovaný ten východniarsky temperament

Marcel Palonder patrí medzi spevákov s najzaujímavejšie zafarbeným hlasom na Slovensku. Keď zaspieva svoj najväčší hit Láska, málokomu neprechádzajú po tele zimomriavky. Práve túto skladbu si s priateľkou AnitouSoul zaspieval pred časom v Košiciach na javisku Štátneho divadla počas módnej šou Beáty Rajskej. Po vystúpení si našiel čas aj na rozhovor.

Keď si Marcel s Anitou spolu zaspievali Lásku, bol na nich naozaj pekný pohľad. Aj keby človek nečítal bulvárne články a nebol by informovaný o tom, že títo dvaja tvoria pár, bol by sa to dovtípil...

"Pre mňa je úplne prirodzené, že sa na Anitu počas spievania dívam. Nevnímam to tak - teraz máme prácu, teraz musíme čosi odspievať a náležito sa pri tom tváriť. To nie. Jednoducho to celé prirodzene vyplýva z nás dvoch a z toho, čo je medzi nami," vysvetlil. Vari ho na javisku prítomnosť ženy, ktorú miluje, nerozptyľuje? "To vôbec nie. My dvaja sme veľmi zrastení s muzikou a nič nás nedokáže rozptýliť. Keby nás nespájala hudba, myslím si, že medzi nami by bol úplne iný vzťah a celé by to vyzeralo inak..."

Marcel sa vôbec netají tým, že z Anity je celý paf. Obdivuje jej vyžarovanie i auru, ktorú sa nad ňou vidí vznášať. "Spoznali sme sa pri príprave jedného muzikálu, takže prvý krát som ju videl na scéne. Potom sme neustále boli spolu pracovne, videli sme výkon toho druhého. Bolo to krásne. Musím povedať, že takýto pocit som doposiaľ nezažil. Keď som ju zbadal, najprv som si uvedomil akúsi žiaru, ktorá sa zjavila na javisku, k tomu sa pridal krásny zjav a úžasný spev. Bolo to doslova neuveriteľné."

Nemôže byť bez domova

Marcel môže byť v týchto dňoch viac než spokojný. O prácu nemá núdzu, vždy dostáva veľa zaujímavých ponúk, popri tom tvorí pre svoju kapelu Deep´n Space, v ktorej spieva spolu so svojou priateľkou Anitou. A je doma! Vyskúšal si totiž, aké to je odísť zo Slovenska a pretĺkať sa v zahraničí. Aj keď sa vo Francúzsku a rovnako i v Anglicku nestratil, priznáva, že je typ človeka, ktorý nedokáže dlho existovať bez domova. "Zisťujem, že takéto pocity mám kvôli rodine a mojim najbližším. Kvôli tomu sa vždy vraciam domov. Tu patrím, som odtiaľto. Toto je kúsok zeme, odkiaľ pochádzam. Lenže milujem aj cudzie krajiny, ľudí, ich kultúry, prostredie, prírodu."

Najlepšie sa doma cíti na brehu Dunaja a práve preto vyhľadáva brehy riek aj v iných mestách. "V každej krajine, v ktorej som, ma to ťahá k rieke. U nás doma mám rád nie len Dunaj, ale i Váh či Laborec - to je rieka môjho detstva." Marcel totiž pochádza z Humenného. V tomto meste sa narodil a žil tam do štyroch rokov, kedy sa s rodičmi presťahoval do Bratislavy. Aj keď sa presťahoval ešte ako veľmi maličké dieťa, cíti, že v ňom ostalo čosi zo "šaleneho vychodňara".

"Mám to proste v krvi! Už ako malý som cítil, že som iný ako väčšina decák v Bratislave a dokonca som tým trošku trpel. Netvrdím rovno, že by ma boli ostatné deti týrali, ale dávali mi najavo, že som iný. Aj keď sa môže zdať, že je to hlúposť, lebo Slovensko je malá krajina, no podľa mňa je cítiť veľký rozdiel v mentalite rôznych regiónov. Stredoslovák je úplne iný ako Záhorák alebo ako Východniar. No a ja cítim, že v mojej krvi je stále zakódovaný ten východniarsky temperament. Keď som bol malý chlapec, dosť mi vadilo, že nie som ako ostatní okolo mňa..."

Keďže je Marcel veľmi vnímavý na rozdiely medzi ľuďmi, zaujímal sa o ne a boli pre neho veľmi podnetné a inšpiratívne aj v čase, ktorý strávil mimo Slovenska. V roku 1988 odišiel do Francúzska, akože na dovolenku k tete do Nice a ostal tam. "Francúzska riviéra je úplne iná ako iné časti Francúzska. Je viac ovplyvnená Talianskom. No a Monako, do ktorého som potom odišiel, je úplne iná kapitola. Dokonca sa mi podarilo pochytiť južanský prízvuk. Hehe. Keď som potom šiel na severozápad Francúzska, tam to bolo zase úplne iné. Bol som tým doslova šokovaný, aké sú tam rozdiely - úplne iní ľudia, dokonca rozprávali ako keby úplne iným jazykom."

Umýval riady

Zo Slovenska odišiel tesne pred revolúciou, v čase, keď tu už za sebou mal účinkovanie v kapele Mariky Gombitovej, založenie vlastnej skupiny Mandragora, sólovú kariéru... Zanechal tu teda rozbehnutú muzikantskú dráhu a tak ako takmer každý emigrant, aj on začínal pri riadoch... "Umývanie riadov v reštaurácii obíde asi len máloktorého emigranta... Ale ja na toto obdobie nedám dopustiť. Určite som si neznepríjemňoval svoju existenciu tým, že by som rozmýšľal nad riadmi, či som doma bol niekto a tu iba umývam špinavé taniere... Bolo to úžasné dobrodružstvo a mne ani len nenapadlo si ho nejako kaziť. Rozhodne som nechodil po Monaku nešťastný, že ma nikto nespoznáva, že sa mi nikto nezdraví a nikto nechce podpis."

Od riadu sa dostal k maľovaniu hotelových izieb, no na muziku nezanevrel. "Musel som spievať, jednoducho to potrebujem k životu. Mal som to šťastie, že v tom čase nebolo v Monaku veľa emigrantov z Československa, takže nám tam nemal kto pokaziť meno. Určite by to vyzeralo inak, keby som bol v Nemecku alebo Rakúsku... Pre Monačanov som bol exotický, bol som rarita, volali ma Gorbačov. Asi práve preto sa mi podarilo sa tam uchytiť." Výročie pádu Bastily, 14. júl, je vo Francúzsku Dňom hudby. Marcel vystupoval na jednom z koncertov vážnej hudby a dostal dve ponuky na štúdium - buď konzervatórium v Nice, alebo monacká Akadémia hudby. Vybral si Monako.

Po čase však dostal neodbytnú chuť vrátiť sa domov. Dokonca sa mu tu podarilo nahrať album Cudzinec v tvojom srdci, z ktorého pochádza aj hit Láska. Založil kapelu Accident 's Happen, z ktorého neskôr vzišlo Made 2 Mate. No hoc aj vedel z vlastnej skúsenosti, že natrvalo nedokáže žiť mimo domova, predsa sa znovu zbalil a odišiel. Tentoraz do Anglicka, neskôr do Írska. Ale aj keď sa vždy domov vracia, túlavé topánky si vyzuť nechce... "Prvý krát som odišiel z domu ešte pred odchodom do Francúzska. Odišiel som do Prahy. Keď raz človek okúsi, aké to je odísť a žiť inde, tak ho to bude lákať už vždy. Je celkom možné, že o pár mesiacov sa zbalím, dvihnem kotvy a kamsi odídeme. Hoc na Kubu či do Brazílie... Láka ma Južná Amerika ale aj USA - hlavne New York.

Ženie ho zvedavosť

Marcel teda rozhodne nepatrí medzi tých ľudí, ktorí by zaspali na vavrínoch. Nebojí sa zanechať to, čo si vybudoval a začínať od nuly. "Nie je to preto, že by som bol večne nespokojný. Ja som práveže spokojný a vďačný za každú príležitosť. Lenže všetko nové ma môže inšpirovať. Som napríklad zvedavý, ako je to možné, že v Brazílii robia takú skvelú muziku. Tak by sa bolo treba na to ísť pozrieť, nie? Zvedavosť ma ženie do sveta. Veľa by som toho chcel stihnúť, zažiť, počuť a inšpirovať sa." Práve preto ho to ťahá do USA. Spolu s Anitou plánujú odísť na nejakú dobu do New Yorku, kde by mali študovať u svetového jazzového speváka.

Obaja sa teda snažia uberať sa tou hudobnou cestou, ktorá ich najviac láka. Práve preto, aby mali čo najviac slobody v tvorbe, odišli od muzikálu, vďaka ktorému sa spoznali. On začal s muzikálmi roku 1998 a niekoľko rokov účinkoval napríklad v Hamletovi či Kleopatre, v Prahe a v Bratislave. "Sedem rokov bolo dosť, stačilo. Do muzikálu som šiel preto, že som sa chcel veľa naučiť. Naučil som sa veľa dobrého ale aj zlého. Ale ja potrebujem mať dosť priestoru a slobody na vlastnú tvorbu a pri muzikáloch sa to nedá. Najmä v Čechách je veľa spevákov, ktorí si muzikálmi získali slávu, no nič iné nerobia, lebo na to popri tejto robote jednoducho nie je čas. Muzikálový spevák je povolenie, ktoré vás môže ´vcucnúť´ a už vás nemusí pustiť späť. Obaja s Anitou sme dostali veľa naozaj veľkých ďalších ponúk, ale neprijali sme ich, lebo sme si povedali, že s muzikálom sme skončili."

Rozhodujúce bolo to, že Marcel začal mať pocit, že už prešľapuje na jednom mieste. "Ja však potrebujem tvoriť, vnášať do piesní vlastnú fantáziu - som tvorca nie muzikálový spevák! Viete si predstaviť, že 15-krát do mesiaca spievate, máte na javisku zopár skladieb, štyrikrát sa pri tom prezlečiete... Bolo to pre mňa veľmi ťažké, zle som to znášal... Teraz si užívam tvorivú slobodu. Podarila sa mi vec, ktorá sa mi doposiaľ nestala - obklopil som sa samými príjemnými ľuďmi, ktorí sú navyše skvelí muzikanti. Najväčším zážitkom pre mňa je, keď môžeme s kapelou ponúknuť ľuďom koncert. To ma robí šťastným."

Vďaka tomu, že sa aj s Anitou objavili v relácii Bailando, neskôr v Hite storočia a že v súčasnosti robí Marcel hlasového pedagóga spevákom v SuperStar, je o neho čoraz väčší záujem. Aj zo strany médií. "Na jednej strane je to dosť obmedzejúce, lebo rozhodne nepatrím medzi tých spevákov, ktorí hudbu robia kvôli úspechu. Aj keď nebudem tvrdiť, že úspech nie je príjemná vec. Ale nesmie toho byť priveľa, lebo potom to oberá o čas a energiu. No a ja mám v súčasnosti pocit, že je toho viac než dosť, mám oveľa viac stresu ako pred časom. Ale sťažovať sa nebudem, len priznám, že je mi trochu ľúto za pokojom, ktorý sme s Anitou ešte pred pár mesiacmi mali..."

Keď je toho na neho už veľa, vypne telefón, sadne si ku klavíru alebo si pustí muziku. Má ešte jednu veľkú záľubu, ktorej veľmi rád a často obetuje svoj voľný čas a to je počítač, internet a špeciálne jeden operačný systém. "Nie je to ten väčšinový operačný systém, ale iný. Zasvätenci budú vedieť, o čom hovorím. Denne musím stráviť niekoľko hodín za počítačom, dáva mi to veľmi veľa. Je to neoddeliteľná súčasť môjho života. Podľahol som tomu počas môjho pobytu v Prahe, patrím medzi počítačových zanietencov, ktorí obľubujú ten spomínaný operačný systém. Je to taká zvláštna komunita. No a počítač je pre mňa dôležitý aj preto, že ho využívam pri tvorbe muziky. Všetko, čo robím, je prepojené s muzikou. Tá je v mojom živote prítomná vždy a všade..."

Rok narodenia: 1964

Miesto narodenia: Humenné

Rodinný stav: slobodný

Relax: počítač

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári