Herec Pavol Mikulík odišiel za kamarátmi do hereckého neba

Do hereckého neba odišiel ďalší velikán - herec, pedagóg a režisér Pavol Mikulík. Všetci, čo ho poznali, sa zhodujú v jednom - mal naozaj obrovské a láskavé srdce. A práve to ho napokon zradilo. Hoci mu život ušetril niekoľko tvrdých rán, vždy sa z nich dokázal pozviechať. Tá posledná už bola nezvrátiteľná. Zomrel na zlyhanie srdca v utorok, vo veku 63 rokov.

Pavol Mikulík patril k najobsadzovanejším hercom. Všestranný talent, pre ktorého nebola problémom asi žiadna rola. Bol rovnako dobrý v tragickej, lyrickej, ironickej či grotesknej polohe. V archívoch Slovenskej televízie mu "patrí" zhruba 500 filmov a inscenácií a množstvo divadelných úloh sa hádam ani nedá spočítať.

Osudný júl

Bol práve v najlepších rokoch, plný plánov a elánu, keď prišla osudová rana. Stalo sa to 8. júla 1993 v Košiciach. Pavol Mikulík tu nakrúcal televíznu inscenáciu. Po generálke šiel do hotela Slovan a posledné, čo si pamätal, bol výťah. Vstúpil doň, výťah sa pohol a zrazu tma. Počul už len, ako liftboy vykrikuje opitý, opitý... V domnienke, že herec je spitý do nemoty ho odvliekol na izbu a tam ho nechal. Objavil ho až večer kolega Stano Dančiak, ktorý zalarmoval pomoc. Dlho mu však nevedeli určiť diagnózu. Helikoptéra vzápätí herca previezla do Bratislavy, kde napokon zistili, že sa mu upchala krčná tepna. Mal len 49 rokov. Dôsledkom porážky ochrnul na polovicu tela, bol pripútaný na invalidný vozík, mal cukrovku, prekonal dva infarkty a o čosi neskôr mu amputovali nohu.

Brat mu ušil rolu na mieru

Vo chvíľach, kedy by sa hocikto iný zrútil a rezignoval by, sa nevzdal. Začal nový život v malom bytíku v bratislavskom penzióne Leberfinger, ktorý vlastní bývalý herec Ľubo Roman. Odznova sa naučil rozprávať, orientovať sa, dokonca napísal knihu a účinkoval aj v divadle. Jeho brat, režisér Peter Mikulík (manžel herečky Zuzany Kocúrikovej, pozn. red.) mu dokonca ušil rolu na mieru. V predstavení Na konci hry stvárnil postavu Jaspera a hral takpovediac samého seba človeka, ktorý po mozgovej príhode nemôže hovoriť a pohybuje sa na invalidnom vozíku. Hoci mu postupne zdravotné problémy nedovoľovali viac hrať, divadlo stále zostalo jeho láskou.

Žil na stodvadsať percent

Na otázku, čo mu dal život herca, raz povedal: "Všetko. Strašne moc. Všetky možnosti som využil. Žil som na stodvadsať percent. Tak to bolo. Divadlo, rozhlas, televízia, film, škola..." Ale hektický herecký život mu napokon vzal aj to najcennejšie. "Neviem, možno práce bolo veľa. A možno osud zakročil. Aj tak fajn," pokorne hovoril Pán herec. Po porážke sa riadil heslom, ktoré je už s ním skutočne späté: "Vydržať, vydržať, vydržať!" A on toho vydržal naozaj veľa. Prijal to, čo mu osud nadelil a stále sa vedel tešiť a radosť aj rozdávať. Každý, kto s ním prišiel do kontaktu, o ňom hovorí len a len s láskou.

Profil

Pavol Mikulík

narodil sa 2.III.1944 v Prešove

od roku 1964 člen činohry SND

neskôr pôsobil na Novej scéne a v Divadle na Korze

od roku 1984 učil na VŠMÚ, bol jej prorektorom

v roku 1993 ho postihla cievna príhoda

v roku 2000 získal cenu Krištáľové krídlo

v roku 2006 ho uviedli do Siene slávy

KOLEGOVIA HERCI SPOMÍNAJÚ

Bude im veľmi chýbať

Emília Vášaryová

"Je to veľmi smutná udalosť. Ja som ho poznala odmala. Bol to taký štíhlučký, tenulinký chlapček. Aj jeho mamičku a otecka som dobre poznala a v týchto chvíľach myslím na nich. Paľko mal tých posledných 15 rokov ťažký život, ale zvládal ich obdivuhodne s úsmevom a humorom. To je pre mňa aj taký vzor do budúcna. Je mi za ním veľmi ľúto."

Ady Hajdu

"Paľko bol mojim veľkým vzorom. Chodili sme na neho a jeho hereckú generáciu pozerať do divadla, na všetky predstavenia. Keď prišiel učiť na VŠMU boli sme šťastní. Bol úžasný, lebo sme mali pocit, že nás neučil, ale pritom nás naozaj veľa naučil. Keď sme chceli niečo naviac, vzal nás na svoju chalupu a maximálne sa nám venoval. Je síce pravda, že to bol fanstastický herec, výborný pedagóg, ale najmä to bol geniálny človek. Strašne veľa však pracoval a to sa mu vypomstilo. A to je aj pre nás, ostatných, varovanie, aby sme toľko nerobili, aby sme tu zostali dlhšie. Strašne ma mrzí, že som v poslednej dobe nemal čas ho navštíviť. Ale tam, kde je teraz, je strašne dobrá partia a oni na nás počkajú..."

Zdena Studenková

"Prežila som s Paľkom veľmi veľa krásnych časových úsekov v divadle i v televízii, kde sme spolu odohrali množstvo inscenácií. Taký harmonizujúci prvok, akým bol on, sa len tak nenájde. Bol to človek s obrovským srdcom, nesmierne láskavý, priateľský, pohostinný. A toto je v dnešnom šoubiznise viac než zriedkavé. Sú ľudia, o ktorých si poviete, tak odišli. Ale sú ľudia, ktorí keď odídu, budú veľmi chýbať. Úprimne za ním smútim."

František Kovár

"Ja som Paľka poznal naozaj veľmi veľa rokov. Prvýkrát sme sa stretli ešte v časoch, keď som len nahrával veci pre rozhlas a nebol som v divadle. Dlhé roky sme spolu strávili na Novej scéne, kde bol aj mojim šéfom, robili sme spolu v televízii, dabingu. Tým, ako on prekonal svoj hendikep sa mi stal vzorom statočnosti človeka, ktorý dokáže prekonať prekážky osudu. Nikdy proti tomu údelu nereptal a znášal ho naozaj hrdinsky. Za to si vyslúžil môj obdiv a úctu."

Z hereckej tvorby

Pustatina lásky, Neznámy, Havran, Šípová Ruženka, Pani Berta Galanová, Správca skanzenu, Južná pošta, Smrť s fotografiou, Úsmev diabla, Zakázané uvoľnenie, Sršne v úli, O sláve a tráve, Perinbaba, Lampáš malého plavčíka, Lev Tolstoj, Loktibrada, Kľúče od mesta, Putování Jana Amose, Radosť žiť, Tisícročná včela, A pobežím až na kraj sveta... a mnohé, mnohé iné.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári