ANDREA TOMÁSCHOVÁ, andrea.tomaschovakorzar.sk

ČESKÁ VIRTUÓZKA SA HUDBE VENUJE OD TROCH ROKOV

Husle drží v rukách už od troch rokov. A hoci patrí k absolútnej špičke a priznáva, že muzika je jej súčasťou, ostáva nohami pevne na zemi. Jej prioritou je spokojné rodinné zázemie a veľkou vášňou zvieratá a príroda. Česká husľová virtuózka Gabriela Demeterová sa v Košiciach predstavila nedávno na koncerte v Dome umenia.

Pochádzate z muzikantskej rodiny, vy sama ste husličky držali v rukách už ako trojročná. Mali ste vôbec inú možnosť, ako sa stať profesionálnou huslistkou?

- Myslím, že nie. Jedinou možnosťou by zrejme bolo, že by som nemala talent. Je totiž pravda, že v našej rodine je viacgeneračná muzikantská tradícia a moja mamička, len čo som sa narodila, plánovala, že budem hrať na husle, lebo mám dlhé prsty. Som typické dieťa rodičov, ktorí si skrz mňa splnili svoje sny.

Keďže ste na husle hrali už od troch rokov a "pod dozorom" ambicióznych rodičov, predpokladám, že typické detstvo ste si príliš neužili...

- Neužila. Detstvo mi kompletne celé ušlo. Mala som totiž stabilný režim, musela som pravidelne cvičiť. Aj cez prázdniny, aj pod stanom... Musím úprimne povedať, že ja by som to takto u svojich detí nerobila. Jedine, že by mali naozaj mimoriadne výrazný talent. Pretože je to skutočne veľká drina, mnoho odriekania a nie každému sa podarí dostať sa tam, kde som dnes ja.

To, kde dnes ste, je výsledkom talentu, driny a odriekania?

- Je to hlavne výsledok životného štýlu. Toto nie je klasické zamestnanie, kde o štvrtej zamknete kanceláriu a všetky pracovné starosti necháte za dverami. Ja hudbou žijem neustále.

Nie je to teda povolanie, ale poslanie...

- Áno. Hudbu nemôžete robiť s nechuťou. Musíte ju mať nadovšetko rada.

Čo je poslaním muzikantov a hudby?

- Sprostredkovanie tej krásnej energie, ktorú hudba v sebe má. Hudba je malý zázrak, je to jazyk, ktorý spája národy. Myslím, že keby k nám zavítala mimozemská civilizácia, bude to práve hudba, ktorou k nim budeme prehovárať. A našim poslaním je sprostredkovávať s čo najväčším nasadením to, čo chcel autor svojim poslucháčom povedať. Musíme pochopiť tú energiu, charakter tej hudby a odovzdať ju ďalej ľuďom v hľadisku. Sme vlastne akýsi medzičlánok medzi skladateľom a poslucháčmi.

Ak to správne chápem, nepracujete iba s notami, ale najmä s energiami?

- Presne tak. Ale na to, aby sa to dalo, musí prísť inšpirácia. Musím mať vnútorný pokoj, aby ma mohla pobozkať múza, zachytila som signál od skladateľa a dokázala jeho energiu pretransformovať skrz moje hranie.

Ako sa obyčajne cítite po koncerte?

- Euforicky. (Smiech) Hudba je úžasná v tom, že dokáže v ľuďoch vyvolávať nesmiernu eufóriu a má schopnosť liečiť psychiku i fyzično.

Veríte v účinky muzikoterapie?

- Ak je hudba napísaná v stave pobozkania múzou, tak rozhodne áno. Nie každý skladateľ však mal tento obrovský talent a schopnosti. No fakt je, že u takých gigantov, ako sú Bach a Mozart je účinok stopercentný.

Takže keď je vám fyzicky zle, tak...

- ... mám najradšej ticho. Ja sa hudbou živím, takže mňa lieči ticho. (Úsmev)

Kedy ste začali muziku vnímať nielen ako noty, ale aj ako energiu?

- Na konzervatóriu. Tam je už človek predsa len o čosi starší a zrelší. Okrem toho som mala šťastie, že som študovala u pani Nory Grumlíkovej, ktorá je nielen vynikajúca pedagogička, ale aj duchovne založený človek. Ona ma tak trošku naviedla na túto strunu. No je pravda, že ja som to mala v sebe odjakživa. Muziku som odjakživa vnímala inak, ako moji rovesníci. Asi preto som pri nej ostala.

Akú daň musí profesionálny hudobník muzike platiť?

- Napríklad takú, že aj keď je človeku fyzicky zle, musí vyjsť na pódium a podať stopercentný výkon. To je nesmierny psychický tlak. Ale inak považujem hudbu za dar od osudu. Lebo keď si predstavím, koľkým ľuďom som už urobila radosť, tak si to nesmierne vážim.

Nie je daňou aj strata súkromia a nedostatok času naň?

- Ja si svoje súkromie nesmierne vážim a dávam si veľký pozor, aby som ho nestratila. Je to moja oáza pokoja, miesto, kam môžem prísť, odpočinúť si a nabrať nové sily, aby som zas mohla rozdávať radosť.

A čo otázka detí? Nemusí špičková hudobníčka kalkulovať aj s tým, či je vhodný čas mať alebo nemať deti?

- V tomto mám ja úplne jasno. Deti chcem a keď ich budem mať, budem nesmierne šťastná. S materstvom sa kalkulovať nedá. Lebo ak by som sa naň dívala pragmaticky z hľadiska biznisu, tak by vhodný čas nebol nikdy. Môj rebríček hodnôt je však úplne jasný.

A vyzerá ako?

- Na prvom mieste je jednoznačne rodina a spokojný rodinný život. Z toho zázemia čerpám energiu, aby som mohla jazdiť po svete a rozdávať radosť. To je pre mňa alfa a omega. Nie som typ človeka, ktorý by sa kvôli husliam vzdával rodiny. Takto žiť by som nechcela.

Máte aj iné vášne, ako muziku?

- Hudba je mojou súčasťou, ale nie som blázon, ktorý by sa od rána do večera zaoberal len vážnou muzikou. Je to síce moje druhé ja, ale vychutnávam si aj chvíle relaxu pri dobrom filme alebo kvalitnej knihe. Som veľký filmový maniak a bavia ma odborné publikácie o histórii. Mojou veľkou vášňou, ktorá súvisí aj s mojím životným štýlom, sú kone, psy, mačky. Mám rada zvieratá a doma máme úžasnú zvieraciu rodinu.

Žijete teda stále na vidieku?

- Áno a do Prahy sa zatiaľ vrátiť nehodlám. Ja pochádzam z centra Prahy, mám ju rada a chodím tam aj pravidelne na pracovné stretnutia, či skúšky. No vidiek mi vyhovuje práve v tom, že po cestách do miest, kde koncertujem, sa vrátim domov, ráno vstanem a môžem ísť rovno do lesa. To sa mi zdá fascinujúce. Tam nachádzam pokoj, tam regenerujem svoje sily.

Pred pár rokmi ste si k husliam pribrali aj violu. Prečo?

- Dôvodov bolo viacero. Chcela som svojim poslucháčom ponúknuť niečo zaujímavé a aj sama si overiť, aká úspešná budem s mojou husľovou technikou na viole. Okrem toho ma lákal violový repertoár. A mám veľmi rada zamatový hlboký hlas violy ako kontrast k husliam, ktoré sa v dnešnej dobe ladia stále vyššie, aby bol ich zvuk priebojnejší, prerazil a dokázal poslucháčov strhnúť, aj keď je okolo nás stále viac hlukov.

A čo je váš recept na to, ako strhnúť poslucháčov?

- Absolútna úprimnosť. Keď to robíte naozaj od srdca, do vypätia posledných síl, vždy to funguje. Vydám skrátka zo seba absolútne maximum, aby mali ľudia z koncertu zážitok.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na môj vianočný koncert 9. decembra na Žofíne. Po niekoľkých rokoch, keď som bola veľa v Japonsku a na domáce publikum som nemala veľmi čas, rozhodla som sa potešiť aj svojich domácich fanúšikov. A myslím, že na tom koncerte sa budeme baviť úplne všetci. Zaznie tam prierez mojej tvorby a vrcholom večera bude vystúpenie s Petrom Ostrouchovom (bývalý líder kapely Sto zvierat) a Organic Orchestra na čele s Ondrejom Pivcom. S nimi predstavím hudobnú fúziu Larga z Dvořákovej Novosvetskej, ktoré zaznie ako raggae. Zahrám aj Stingov hit "Englishman in New York". Skrátka, predstavím sa v celkom inej rovine, ako ma poslucháči doteraz poznali a veľmi sa na to teším.

Máte rada fúzie klasiky s inými žánrami?

- Ak sú dobré, áno. Roky som ich odmietala a čakala som, kedy mi príde do cesty človek, ktorý ich urobí tak, že keď to zahrám, budem si to môcť obhájiť, pretože to bude vysoko kvalitné.

* * *

Profil

Gabriela Demeterová (1971)

n na husle hrá od troch rokov

n neskôr študovala na konzervatóriu a Akadémii múzických umení v Prahe, postgraduálne štúdium ukončila na Kráľovskej hudobnej akadémii v Dánsku

n je sólistkou svetových orchestrov a prvá česká finalistka a absolútna víťazka Medzinárodnej husľovej súťaže Yehudi Menuhina v Anglicku

n v roku 2001 začala študovať violu a stala sa tak jednou z mála osobností, ktoré ovládajú husle i violu zároveň

n koncertuje v Európe, USA, Južnej Amerike i Japonsku. Spolupracuje s významnými telesami a dirigentmi po celom svete

Autor: ht

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári