umeleckých kruhoch, ktoré ho atakovali pravidelnými dávkami kreativity. Krásno a umenie mu nechýbali ani doma. Jeho manželka robí nádherné tapisérie. Múza ale čakala. Na vhodnú príležitosť. V roku jeho päťdesiatky ho "kopala", kým nepodľahol. Prišla explózia tvorivosti, nekonečné hodiny experimentov a zrodili sa prvé diela. Prišli aj úspechy. Kolotoč sa roztočil... Dnes je plný nových plánov. Aktuálne riaditeľ kultúrneho strediska, ktoré pozdvihol z prachu do výšin. Prebudený výtvarník, ktorý vymyslel vlastnú výtvarnú techniku. Experimentátor, ktorý svoju kreativitu ukázal navonok v čase, keď ostatní umelci už neraz strácajú inšpiráciu... Štefan Töviš z Veľkých Kapušian.
VEĽKÉ KAPUŠANY. "Nie, nezačal som tvoriť až po päťdesiatke," rozuzľuje klbko otvorených otázok: "Umenie ma fascinovalo už od detstva. Dokonca som študoval na základnej umeleckej škole. Tam aj na základnej ma viedla tá istá učiteľka - akad. mal. Irena Braun-Lefkowitz." To, že tvoril, ale navonok sa nikdy nepredstavil, potvrdzuje: "Experimentoval som už ako dieťa. S materiálom, ktorý mi prišiel pod ruku. Raz som z vŕbového prútia vyrobil loďku. V otcovej šope ma zase zaujali pliešky a rôzne materiály." Experimenty a nielen výtvarné si Töviš vyskúšal aj na gymnáziu: "Časom som sa znormalizoval (smiech) a začal robiť na ďalšie materiály vyrábal som imitácie pergamenu, na ktorý som kreslil obrázky a texty. Istý čas som dokonca kreslil aj do Roháča." Zrazu akoby uťal. Začal písať fejtóny, glosy, publikoval aj vo "východkách", písal krátke detektívne hádanky." Múza slova ho sprevádzala aj na Filozofickú fakultu do Prešova, kde študoval na tie časy zvláštny odbor andragogiku (vzdelávanie dospelých). Občas čosi napísal do školského časopisu. Inak jeho talent spal...
Stále s umením
Neprebudilo ho ani to, že sa celé roky pohyboval v kultúrnych kruhoch. Začínal v trebišovskej osvete, potom robil vo Veľkých Kapušanoch, Slovnafte Vojany. Istý čas mal v meste aj vlastnú galériu TEIUS. Verejnosť si ho pamätá ako riaditeľa michalovskej osvety. Dnes robí riaditeľa MsKS v rodnom meste. Za pár rokov ho dostal z prachu a letargie do pozície jedného z najlepších. Organizuje výstavy, plenéry, rozširuje expozície strediska, vybudoval kultúrne centrum Junior, stojí za zrodom Zemplínsko-použskej cesty a pod. Kreativita mu nikdy nechýbala. Stále sa stretával s umelcami. Výtvarne nadaná je aj jeho manželka Marta. Robí krásne textilné tapisérie. Jeho múza dlho nič... Až na krátke erupcie experimentovania. Málokto tušil, že ho s pribúdajúcim vekom kope čoraz intenzívnejšie.
Prebudenie
Prebudenie prišlo, keď sa blížila jeho päťdesiatka: "Vždy som rád experimentoval. Kombinovaná technika to mi sedí. Tak vznikli v r. 2002 diela Svätec a Kráľ. Potom som už nevedel prestať. Fantázia bežala na plné obrátky. Skúšal som sklo, drevo, sololit, hliník - všetko, čo prišlo.." Keď sa diela v byte začali kopiť, našiel odvahu predstaviť ich aj svetu: "Iní si dávajú k päťdesiatke rôzne darčeky. Ja som si dal vlastnú výstavu v kultúrnom stredisku, kde robím." Výstava zožala úspech. Hneď prišli ďalšie v Michalovciach, Kráľovskom Chlmci, vlani vystavil pár diel aj na Košickej palete...
Introrealizmus
Tento názov sotvakto pozná. Zvláštny výtvarný smer, ktorý vymyslel, takto nazval sám Töviš. Označuje ním maľbu na RTG snímky. Priznáva, že to zariadila náhoda: "Upratovali sme byt, do vriec sme napchali všetko zbytočné a niesli to do pivnice. Nechtiac sa mi časť obsahu vysypala. Na zemi sa predo mnou rozložili staré RTG snímky. A čo to skúsiť ako podklad?" Poviete si - večný experimentátor. Iste. Podklad bol vecou náhody, ale zistiť, akú farbu naň použiť, už bola iná káva: "Skúšal som všetko možné. Napokon to vyšlo s istým druhom anglických farieb." Keď sa dotkli RTG snímok a vďaka umelcovej fantázii na nich zanechali originálnu a trvalú stopu, na svete bolo dielo. Mŕtve sivo-čierne snímky pod pestrou spleťou farebných odtieňov a šikovnými ťahmi štetca ožívali a dostávali dušu. Töviš v nich objavil to, čo iní nevidia. Zo snímky krku vzniklo Tabacco requiem, z RTG hrudného koša Magna Mater, zo snímky chodidiel Eloi, eloi, lama sabachtani...
Plastiky
Súbežne sa pustil do práce s drevom. Prvý materiál získal u známeho sochára Juraja Ferencza: "Mal vo vreci drevený odpad z veľkých sôch, ktoré robil. Poprosil som ho, či by mi z neho nedal." Z odrezkov, ktoré by väčšina z nás hodila do pece, vznikali malé krehké plastiky. Časom sa pustil do väčších. Vznikla Hudobníčka, Rybárka, Čierna čarodejnica atď. Ako vytiahol z dreva postavy a vdýchol im charakter, dušu a estetično? Vysvetliť to nevie ani sám: "Pozriem na kus dreva a vidím, čo z neho bude. Neraz fantáziu uvoľní aj hudba. Napríklad Čierna čarodejnica vznikla pri piesni She´s black magic woman." Podobne vytvoril Rybárku. Namiesto vlasov má kovové úchytky na otváranie šuflíkov. Napadlo by vás použiť ich? Sotva. Podobne ako hliníkové lišty, úchytky s okrúhlym otvorom či ruky z umelých figurín... Pre zmenu na Hudobníčku.
Smer zahraničie
Po úspechoch našiel odvahu poslať svoje diela v elektronickej podobe slávnemu galeristovi Ľuboslavovi Mozovi do Bratislavy. Dúfal, že ho to osloví a pomôže mu preraziť. Odpoveď ale neprichádzala. Sklamanie liečil ďalšími experimentami: "Až kým mi od neho neprišiel mail, aby som tri diela poslal na súťaž do talianskeho Grottamare. Skoro som skolaboval, keď mi prišiel list, že som vyhral špeciálnu cenu. Najviac si cením, že ich ocenil aj slávny taliansky výtvarný kritik Valerio Grimaldi. Ďalšie ocenenie prišlo z festivalu umenia v Porto San Elpidio v Taliansku a najnovšie zo San Crispina."
Sny a plány
Všetky ocenenia s hrdosťou umiestnil aj na aktuálnej výstave O.S. v rodných Veľkých Kapušanoch. Desiatky diel sú prierezom jeho tvorby. Opisovať ich je ťažké. Musíte ich vidieť a dotknúť sa ich. Keď na vás útočia ladné, esteticky bezchybné tvary, vytiahnuté z dreva, zaujímavé kombinácie materiálov na sochách aj obrazoch, nezostane vám iné ako skonštatovať originálne a nekonvenčné. A Štefan Töviš je ešte plný plánov. Najnovšie chce svoju fantáziu nasmerovať na park Zoltána Erdelyiho. Majú k nemu patriť aj sochy. Podľa Tövišovej predstavy by mali vzniknúť na základe Erdelyiho básní: "Štyri sú mi už jasné." Kedy sa projekt stane realitou? Nevedno. Isté je, že prebudený Töviš už múzy spať nenechá...Plánuje osloviť galérie a vystavovať: "Uvidíme, čo bude."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
