Hokejka určite nebola zlá, to skôr brankári boli dobrí

O hokejový Nemecký pohár sa hrá, s niekoľkými prestávkami, od roku 1987, keď reprezentácia Československa v Stuttgarte vyhrala slabo obsadený prvý ročník pred domácim mužstvom a Poľskom. Od roku 1994 naň pozývajú, takmer pravidelne, aj výber Slovenska. Na nemeckých klziskách sa tím, zväčša zložený z hráčov extraligy, prezentuje so striedavými úspechmi, od prepadákov až k prvenstvám.

Do Hannoveru začiatkom minulého týždňa cestovali "Šuplerovci", tentoraz s prevahou legionárov z európskych ligových súťaží, ako obhajcovia trofeje, keď vlani v TUI-Arene triumfovali pred Švajčiarskom, Kanadou a Nemeckom. Po prvom štarte národného mužstva v novej sezóne však dôvod na šampanské nebol. Po povinnom víťazstve nad Japonskom (5:2) museli Slováci prvenstvo v B-skupine prenechať tradične nepríjemným Švajčiarom (1:2), a v boji o celkové 3. miesto nepochodili ani proti domácim Nemcom, ktorým podľahli 3:5.

Na súpiske A-mužstva sa prvý raz v kariére nečakane objavil aj 25-ročný krídelník HC Košice Michel Miklík. Kouč Šupler mu našiel miesto vo štvrtom útoku, proti Japoncom nastúpil po boku Skaličana Mikúša a hráča Karlových Varov Skladaného, proti Švajčiarom a Nemcom vymenil v ich formácii Skladaného Trenčan Marek Haščák. Poviete si, štvrtý útok, to nie je práve najideálnejšia číslovka na reprezentačný rozlet. Ale tréner Šupler rozdeľoval vzácny "ice time" medzi všetky štyri formácie veľmi poctivo. Na tri zredukoval mančaft až v kritických chvíľach duelu s Nemcami. "Všetci sme dostali dosť priestoru. Odohral som prakticky dva celé zápasy, proti Nemcom polovicu, keď to tréner Šupler za nepriaznivého stavu stiahol na tri formácie. Lebo sme chceli ten zápas vyhrať za každú cenu. Inak v každom zápase striedal pravidelne," vraví košický krídelník.

Niektoré noviny rozniesli slovenský hokejový národiak na kopytách, vystúpenie na Nemeckom pohári, a nie príliš lichotivé 4. miesto, hodnotia ako výbuch. Pravdu povediac, nie celkom oprávnene, zažili sme už aj väčšie trapasy mužstva s dvojkrížom na prsiach. "Nebolo to také zlé, ako hovoria výsledky. S každým súperom, s ktorým sme napokon prehrali, sme zohrali vyrovnanú partiu. Škoda zápasu so Švajčiarskom, v ktorom sa rozhodovalo o postupe do finále. Nevyšiel nám záver, keď sme nepremenili niekoľko vyložených šancí."

Oficiálne turnajové štatistiky prezrádzajú, že číslo 11, ktoré Michel Miklík v národiaku dostal, malo po troch zápasoch na svojom konte 4 strelecké pokusy, ale žiaden kanadský bodík. "Trošku ma to mrzí, lebo som mal viac streleckých príležitostí, prakticky v každom zápase som sa dostal ku strele, ba v jednom prípade možno hovoriť aj o tutovke. No ani jednu šancu sa mi nepodarilo úspešne zakončiť. Niežeby hokejka bola zlá, to skôr brankári boli dobrí," nepripisuje košický útočník svoju 0-percentnú úspešnosť nervozite z reprezentačného debutu. "Samozrejme, na začiatku prvého zápasu trošku bola, ale keď som sa dvakrát-trikrát dotkol puku, tak sa rozplynula. To, že som predtým nehral v žiadnom reprezentačnom výbere nepovažujem za hendikep, nemalo to žiaden vplyv na môj výkon."

Čo napokon ocenil aj navrátilec na striedačku národného mužstva Július Šupler. "Vyjadril spokojnosť aj s mojou hrou, povedal, že keď budem takto pokračovať, a budem dávať aj góly, tak sa určite znova stretneme." Možno už počas decembrového prípravného duelu so Švajčiarskom v tunajšej Steel Aréne. Čo je zaujímavá inšpirácia do ďalších ligových bojov v drese HC Košice. "Samozrejme, je to pre mňa motivácia. Je len v mojich rukách, aby som si ďalšiu pozvánku do reprezentácie vybojoval. Bol som veľmi rád, keď som ju dostal, lebo hrať za národné mužstvo je veľká česť. A v Nemecku som chcel dokázať, že som si ju naozaj zaslúžil. Bola to pre mňa nová skúsenosť, prvý štart v reprezentačnom drese som si naozaj užil. Pravda, predtým som nikoho z chlapcov nepoznal, ale už po jednom-dvoch dňoch sa vytvorila veľmi dobrá partia, bolo jedno, či to boli slovanisti, chalani z iných slovenských klubov, alebo trebárs z Česka, v mančafte vládla správna atmosféra."

Michel vie, že sa musí odvďačiť aj klubovej partii, s čím by sa patrilo otvoriť dvere kabíny po návrate z prvej reprezentačnej akcie v keriére. "Samozrejme, niečím treba prispieť do spoločnej kasy, taký je u nás zvyk. Náš pokladník, Ďuri Kledrowetz, si to už ustráži..." smeje sa nováčik v slovenskej reprezentácii.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári