Za miliónové faktúry, zaplatil životom
Súdne archívy sú plné osudov ľudí, ktorých podnikanie priviedlo na lavicu obžalovaných. Buď šlo o naivných laikov, ktorí nemali o podnikaní ani "šajnu, alebo o špekulantov, kľučkujúcich medzi paragrafmi. Keďže legálnou cestou sa im rýchlo zbohatnúť nepodarilo, skúsili podvod. Po prvých úspechov a opojení z miliónov na konte však väčšinou prišli problémy. Buď sa o nich začali zaujímať netrpezliví veritelia alebo kriminálka. Dnes sme siahli po prípade, ktorý sa súdneh dohry nedočkal. Hlavný hrdina, uvedomujúc si vážnosť situácie, do ktorej sa dostal, vyriekol na d sebou rozsudok sám...
Všetci, čo 42-ročného Romana S. poznali, ho volali Džony. Nikto presne nevedel, prečo tú prezývku dostal. Možno preto, že pri poháriku v krčme občas básnil o Amerike a nejakom údajnom predkovi, čo sa volal John. Roman sa svojej prezývke celkom tešil a časom si na nej postavil svoj imidž. Na americký spôsob sa začal správať, obliekať a aj vlasy a fúziky si nechal nafarbiť na čierno. Vnútorne však Roman ostal taký, ako sám hovorieval, krčmový funkcionár. Krčma mu bola zasadačkou, kde mal stranícku skupinu svojich kumpánov a tiež prezenčku. Tak volal lístok, na ktorý mu výčapník zapisoval pivá a poldecáky, keď mu dával "na sekeru".
V tejto krčme zastihla Romana aj textilná revolúcia, ako sa tej zamatovej u nich v šenku vravelo. Pri pohárikoch preberali nielen jej priebeh, ale aj zmeny, čo so sebou priniesla. Najmä tie, vďaka ktorým sa z obyčajných ľudí stávali podnikatelia. Aj on po takom dačom túžil, preto ktorýsi deň nazrel do jednej dražobnej miestnosti. Už po pár minútach ho vyvolávanie státisícov a miliónov tak očarilo, že v podvedomí uvidel kontúry svojej budúcnosti. Stane sa podnikateľom a dostane sa tak na úroveň svojho neznámeho príbuzného spoza atlantiku. Roman si postupne prečítal všetky potrebné zákony i vyhlášky a zistil úverové podmienky. Spracoval pár príbuzných, ktorí mu požičali nejaké peniaze a na pár pôžičiek z banky sa mu zaručili domami.
V ten pamätný deň, keď Roman dvíhal tabuľko s číslo devätnáť, sa stal majiteľom troch podnikov. Dvoch reštaurácií, ktoré skôr pripomínali krčmy a jedného bufetu. V každej zo svojich prevádzok urobil hneď na druhý deň sebavedomé a pyšné vstupné prehliadky. Niečo podobné, ako "Bohuš" Bolek Polívka vo filme "Kurva hoši Gutten tag". Nikoho však nevyhodil. O zásobovaní, kontaktoch so veľkoskladmi, ale predovšetkým o vedení účtov a daní totiž nemal Roman - bývalý výpravca na železnici, ani potuchu. Na to všetko si najal Karčiho, bývalého vedúceho miestnej Jednoty. Čo na tom, že už dvakrát sedel za manko a všetci ho od neho odhovárali. Každému treba dať šancu, vravieval Roman a kamaráta od krčmového stola prijal medzi svojich zamestancov.
Po čase Roman zistil, že klasickým predajom chlastu sa z neho milionár stane tak o desať rokov. A to aj napriek tomu, že pivo prikázal nalievať pod čiaru a každú fľašu pálenky po otvorení zriediť. Vidiac, ako podniká konkurencia, rozhodol sa skúsiť niečo iné. Premiéru mal s kamionom ukrajinských cigariet, ktoré lacno kúpil a trochu drahšie predal. Za dva dni, pričom takmer nehol prstom, na tom zarobil 23-tisíc korún. Podobne úspešný bol aj s Aviou plnou vodky. Ako ju ktosi dostal z Frucony ho nezaujímalo. Pre Romana bolo podstatné iba to, že našiel kupca, ktorý za ňu zaplatil "na drevo". Romanova provízia bola 22 tisíc. Samozrejme, nezdanených.
Vidiac ďalšie možnosti na rýchle zbohatnutie sa Roman pustil do vlastných nákupov. Obchádzal liehovary a pivovary na Slovensku a bral všetko, čo mali na skladoch. Platil iba zálohu, alebo po sebe nechal nekrytú faktúru. Raz dokonca poštový ústrižok o zaplatení celej sumy sfalšoval. Namiesto 148 tisíc korún za vodku zaplatil iba 1 480 a potom dopísal dve nuly. Nevyšlo mu to hneď na prvý pokus a v účtárni závodu nechápali, prečo im od Romana prišlo trikrát po 1 480 korún. Neskoro prišli na to, že až v štvrtej pošte na pokus o podvod neprišli a Romanovi potvrdili zjavne nedokončený šek... Kamión vodky potom "strelil" za 80 tisíc, z ktorých bol po odrátaní štyroch šekov a odmeny pre vopdiča čistý zisk vyše 70 tisíc.
Samozrejme, okrem "práce" sa Roman venoval aj zábave. Vstával až okolo poludnia, lebo každý večer začínal a noc končil v niektorom zábavnom podniku. Rád chodil aj do kasína, kde za niekoľko dní rozbil bank. Ako inak - svoj. Čo za jeden podvodný nákup a predaj zarobil, dokázal prehrať za týždeň. Rád platil pekným dievčatám a rád sa s nimi váľal v posteli. Platil kráľovsky, lebo Džony nie je žiaden trochár, vravieval...
S pribúdajúcimi dňami a čudnými obchodmi si Romanove výstrelky čoraz viac všímala aj kriminálka. Časom pribudlo pozastavené splácanie splátok za vydražené podniky či neplatenie daní a odvodov - daň za nagažovanie Karčiho. Ten vidiac, ako jeho šéf gazduje, myslel na zadne vrátka. Samozrejme, svoje. Kde sa len dalo, tam ulieval prachy a škrečkoval ako syseľ pred tuhou zimou. Roman si z telefonátov veriteľov najprv ťažkú hlavu nerobil. Spozornel až vo chvíli, keď dostal niekoľko predvolaní na políciu a neskôr trestné oznámenia. Sumu, o ktorých sa v nich hovorilo, sa začali šplhať do miliónov...
"Toto je moja posledná noc," vravel údajne v jednu septembrovú noc, keď si ostatní všimli, že pije viac ako inokedy. Hoci zo začiatku všetkým nalieval a núkal ich, postupne bol čoraz mĺkvejší a utiahnutejší. Nik si to nevšimol a možno ani nechcel. Ba ani to, kedy sa Roman zo spoločnosti polonahých dievčat a pripitých kamarátov vytratil...
Šiel sám, vzpriamený a vôbec nepôsobil dojmom človeka, ktorý sa túla alebo nevie, kam ide. Vedel to celkom presne. Šiel priamo k železničnej trati a potom uličkou pozdĺž koľajníc. Prvé dva vlaky nechal okolo seba preletieť bez povšimnutia. Akoby stále váhal a nebol o svojom bezvýchodiskovom postavení presvedčený. Napokon to vzdal...
Posledný, kto Romana videl živého, bol vydesený rušňovodič v rýchliku, ktorý ukrajoval posledné kilometre naprieč republikou. "Zbadal som v diaľke chlapa, ako ide popri trati," spomínal na osudné sekundy. "Pre istotu som na neho zahúkal. Určite to počul, ale on iba pokojne kráčal ďalej. Keď som bol iba pár metrov od neho, náhle mi vkročil do koľajišťa a rukou urobil akési gesto..." Rušňovodič zastal, no až tristo metrov ďalej...
Na základe policajnej správy o smrti Romana S. bolo jeho trestné stíhanie z takmer poltucta paragrafov zastavené...
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
