Keď občas lieta do nebies, treba ju ťahať späť za nohu

Herečke Karin Olasovej sa pomaly ale isto darí zbavovať sa nálepky víťazky šou televízie JOJ Dievča za milión. S odstupom času považuje svoje rozhodnutie prihlásiť sa do tejto súťaže za dobré, no táto epizóda je už za ňou a ona sa naplno venuje herectvu. Do Košíc si našla pred pár dňami cestu spolu s kolegami z Radošinského naivného divadla. Skôr než vyšla na javisko, našla si čas na rozhovor.

Radošinci prišli do Košíc pobaviť publikum hrou Stvorenie sveta. Medzi nimi sa vraj Karin cíti výborne. "Spôsob humoru, ktorý je v tomto divadle, je pre mňa prijateľný. Je tu vynikajúci kolektív a ľudia, ktorí sú okolo mňa - herci ale i tvorcovia - sú úžasní aj ľudsky, nie len ako umelci. Mám z toho veľmi dobrý pocit. Veľmi sa teším, že som dostala príležitosť hrať v tomto divadle," prezradila.

Do RND sa dostala cez konkurz. "Ten sa konal 6. 6. 2006, preto som si ten dátum zapamätala. Vedela som, že toto divadlo je veľmi kvalitné a to čo robia, robia výborne. Navyše ma k Radošincom lákalo aj to, že u nich môžem využiť to, čo som sa naučila pri muzikáloch. V každej hre v tomto divadle sa aj spieva, tancuje, dôraz je aj na pohyb a hudbu, nielen na činohru. A to mi veľmi vyhovuje."

Ten, kto pozná hry Radošinského naivného divadla vie, že herci si často sami robia kulisy. Csongor Kassai si napríklad v Generálovi zahral Eifelovú vežu, Kristína Farkašová zase autobus Karosa... "Ja hrám v Stvorení sveta pštrosa. Je to veľmi zvláštne a pokiaľ to chcete urobiť tak, aby ste čo najviac pripomínali tohto vtáka, nie je to ľahké. Musíte nájsť niečo, čo by pripomínalo toto zvieratko, lebo zobáčik vám nenarastie. Rozmýšľala som nad tým, ako vlastným telom vytvarovať pštrosa, ako asi tento vták rozmýšľa, akú má povahu a nejako to zahrať... Kolegovia, ktorí si zahrali leva, barančeka či opicu, sa boli pozrieť v zoo. Ale pštrosa tam nemali," prezradila Karin s úsmevom.

Hravosť, ktorá je vlastná všetkým hercom v RND, Karin veľmi vyhovuje. "Ten, kto chce robiť umenie, je rád, keď dostane príležitosť robiť niečo, čo je pre neho nové. To mu umožní posúvať svoje hranice. Práve takéto príležitosti v RND mám."

Rozhodnutá bola už trojročná

Karin vyštudovala šesťročné konzervatórium s pedagogickým minimom v Bratislave odbor herectvo. Keďže ako strednú školu si vybrala herectvo, muselo jej byť už ako dieťaťu jasné, že sa chce uberať týmto smerom. "Áno. V podstate som bola rozhodnutá už ako trojročná," smeje sa Karin. "Otec hrával na kontrabas, mama bola tanečnica. Takže som s nimi chodila na skúšky, dokonca aj na zájazdy a sústredenia. Bola som neustále pri vytváraní tancov, muziky, neraz som sa ocitla aj na javisku... Hneď som začala chodiť na klavír, neskôr na tanec i spev. To všetko ma už od detstva tvarovalo."

Lákala ju medicína

Ale videla pred sebou aj druhú možnosť, ktorá ju veľmi lákala - medicína. "Mama totiž pracovala v nemocnici a ako dieťa som sa hrávala so striekačkami... Keď som medzi školou a krúžkom mala voľný čas, často ma mama brávala so sebou do nemocnice a tam som zvedavo sledovala, čo sa deje. Som tým posadnutá do dnes. Najradšej by som stále niekomu pomáhala a liečila ho. A keď mu nič nie je, tak mu voľačo nájdem."

Z Karin sa lekárka nestala preto, že ju vzali na konzervatórium a to v podstate rozhodlo. "Prvý mesiac som však bola doslova vystrašená. Na internáte nás bolo osem dievčat na jednej izbe a mali sme prísny režim. Vydesila som sa a netušila som, či to celé zvládnem. Od prvého týždňa sme mali štyri hodiny herectva štyri krát do týždňa a k tomu veľa ďalších predmetov. Končili sme o šiestej až ôsmej večer, čo mi pripadalo dosť neskoro, keďže sme sa ešte potrebovali pripravovať na druhý deň. Museli sme sa naučiť na slovenčinu, naučiť sa texty na herectvo, byť pripravené na tanec... Nie vždy som to stíhala..."

Prísny režim na internáte a veľa povinností jej zrejme nie veľmi dovoľoval ako pubertiačke vystrájať... "No, myslím, že keď sa chce, čas sa nájde... Bola som taká, ako všetky ostatné. Začali sa mi páčiť chlapci, občas som si povedala, že sa mi nechce ísť na hudobnú, lebo by som radšej zašla do mesta kúpiť si nové náušnice... Mala som zrejme pubertu takú istú ako všetci ostatní..."

Už počas školy začala hrať v divadle. Príležitosť dostala v rozprávke Princezná zlatovláska v Divadle A. Bagara v Nitre. A občas sa jej stávalo, že uletela kamsi do výšok... "Ja do nebies občas lietam aj dnes a potom ma treba späť ťahať za nohu. Niektoré veci si totiž predstavujem veľmi ružovo, ale takto sa mi to páči. Ja si totiž myslím, že človek si musí urobiť radosť sám. Som však aj realistka a viem, že netreba čakať len na to, čo vám život prinesie."

Práve preto sa snaží vždy každú šancu poriadne chytiť za pačesy. Rovnako to bolo i v šou Dievča za milión v TV JOJ. "Niekedy je ťažko sa dozvedieť o konkurze a dostať sa naň a tento bol verejný. Tak som si povedala, že nemám čo stratiť, veď najhoršie čo sa mi môže stať bude, ak ma pošlú domov. Teraz to síce môže pôsobiť, že som bola v pohode, ale priznám sa, že som mala trému a nebolo mi všetko jedno. Lenže prácu moderátorky som chcela skúsiť."

Neskôr si Karin uvedomila, že najväčším problémom je práve to, že nielen konkurz, ale súťaž ako taká, bola veľmi verejná. Zrazu každý divák mohol vidieť dievčatá v situácii, kedy plakali, kedy sa hádali... "Až potom som si uvedomila, kam to až siaha, kde to má hranice a zľakla som sa toho. Nikto nevedel spočiatku, čo bude nasledovať. V televízii netušil, či sa to ujme, či sa to bude ľuďom páčiť. Ja som sa hlavne bála toho, aby som si neurobila hanbu. Bála som sa, že nebudem v súťaži vedieť, čo znamenajú cudzie slovíčka a že sa budem cítiť ako hlupák. Musela som veľa dohnať, tak som si kúpila za 1 800 korún encyklopédiu a listovala v nej. Niektoré zážitky boli krásne, niektoré vypäté. Najkrajšie z celého nakrúcania bol asi výlet do Paríža. Tam sme zabudli na to, že je tu nejaká súťaž, len sme sa naháňali po meste, tešili sa z toho, že sme vôbec tam."

S odstupom času - veď v tejto súťaži Karin vyhrala ešte v roku 2004 - sa zdá, že sa jej celkom úspešne darí zbavovať sa nálepky Dievčaťa za milión. "Toto obdobie je už uzavreté, je za mnou. Dnes však môžem celkom iste povedať, že rozhodnutie prihlásiť sa bolo dobré. Napriek tomu, že som sa veľmi bála, ako to celé dopadne. Veľa mi to dalo a mnoho som sa naučila. Dostali sme sa do vypätých situácii, kedy človek zistí, čoho je schopný. Aj keď sme boli unavené, dostali sme úlohu, ktorá nás prinútila zapnúť naplno svoje mozgové závity a tak zistiť, kde sú naše hranice. Myslím, že všetky dievčatá, ktoré tam boli, môžu ďakovať za príležitosť, ktorú dostali a snáď to ani jednej z nás neublížilo..."

Finalistky tejto šou sa museli zmieriť aj s tým, že diváci sú zvedaví na všetko a že novinári budú chcieť vedieť ešte aj to, čo mali na raňajky... "Doteraz som si však na to nezvykla a vždy sa bojím toho, či mi neublížia. Má to veľký vplyv aj na rodičov, ktorí z toho potom majú traumu. Je to veľká záťaž, doteraz neviem, čo s tým. Všetko síce trvá len tri dni, ale aj tak to dokáže ublížiť. Je síce pravda, že aj negatívna reklama je reklama, ale po takej rozhodne netúžim. Veď to musí každému ublížiť! Isteže, existujú ľudia s hrošou kožou, ktorí s prehľadom idú ďalej, ale ja taká nie som."

Tak ako sú bulvárne nepravdivé články záťažou pre rodinu, obrovskou záťažou sú i pre partnerský vzťah. Na vlastnej koži si to odskúšal jej dlhoročný priateľ - právnik Ivan. "Ja mám to šťastie, že mám doma človeka, ktorý je realista a on tieto veci znášal ľahko a vedel sa nad to povzniesť. Je pre mňa veľkou oporou a keď občas lietam v oblakoch, on stojí pevne nohami na zemi a ťahá ma späť dole..."

Na javisku sa už nehanbí

Okrem toho, že je Karin členkou Radošinskeho naivného divadla, účinkuje aj na iných scénach, hlavne však v muzikáloch. Začiatkom roku to bola postava Constance v Troch muškatieroch a čerstvo má za sebou premiéru v muzikáli Fidlikant na streche. "Čaká ma premiéra činoherného predstavenia Šialené nožničky na Novej scéne. Uvidíme, ako to celé dopadne, lebo diváci budú dosť zásade zasahovať do toho, čo sa bude na javisku diať, takže dôležitá bude improvizácia. Poriadne si potrápime mozgové závity. Je to pre mňa obrovská výzva aj preto, že som dostala postavu, akú by na mňa človek ani nepovedal. Doteraz som vždy hrala jemné ženy, dievčatká a teraz je to postava kaderníčky, ktorá je veľmi vyzývavá. Na mužov pôsobí tak, že po nej hneď každý túži, každého dokáže opantať. Nosí vyzývavé oblečenie, je papuľnatá."

Nebude sa teda v takejto polohe na javisku trošku hanbiť? " Nie. Hanba musí ísť bokom. Ale priznám sa, že keď som začínala hrať, hanbila som sa, bála som sa, či budem dobrá. Ale to musí na javisku opadnúť, nebolo by predsa pre diváka nič horšie, ako keby sa mal dívať na herca, ktorí sa na scéne hanbí. Teda okrem prípadu, že hrá hanblivého..."

Herecký príležitostí má teda Karin pomerne dosť. Môže byť celkom spokojná s tým, ako sa jej darí "kočírovať" si svoju kariéru. "Myslím si však, že to nie je len na mne. Veľa z toho, čo sa bude diať, určujú ľudia okolo mňa, vo veľkej miere je to aj otázka šťastia - človek musí byť v správny čas na správnom mieste. Často je to aj o tom, či je človek schopný a ochotný akceptovať výzvu. Neraz som unavená a vravím si - prečo ja teraz toto musím robiť? Prečo by som po jednej premiére mala rovno ísť do druhej? Ale musím sa premôcť a povedať si, že do toho musím ísť. Príležitosť sa nikdy nezopakuje a keď človek dostane šancu, nesmie ju nevyužiť..."

Dátum narodenia: 31. marec 1976

Miesto narodenia: Trenčín

Znamenie: Baran

Rodinný stav: slobodná

Relax: hudba

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Premiéra v Thálii

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári