platila výnimka a Ungárovi sa dostalo takého uznania.
KOŠICE. Začiatkom 19. storočia zaznamenali Košice hospodársky rozmach. Pôsobili tu tri manufaktúry na výrobu kameniny, súkna a klobúkov. Vzniklo viacero ďalších dielní, ktoré položili základy továrenského priemyslu. Farbilo sa tu plátno a súkno, vyrábali sa likéry, mydlo, zápalky, dyhy, hracie karty a spracovával sa aj tabak. Neskôr vznikli prvé továrne na výrobu klincov, cukrovar a prvý peňažný ústav. V roku 1828 bolo v Košiciach 70 remeselných špecializácií a 460 majiteľov remeselníckych dielní.
Prvým kapitalistickým podnikateľom v potravinárskom priemysle bol Leopold Ungár. Prisťahoval sa do Košíc v prvej polovici 19. storočia a začal obchodovať s kožami. Po revolúcii 1848-1849 začali fungovať nové továrne. Okrem iných aj Ungárov podnik, ktorý patril medzi najsolídnejšie. V roku 1852 založil liehovar, ktorý rozšíril o výrobu droždia aj o mlyn na výrobu kukuričnej a jačmennej krupice i škrobu. Taký podnik dovtedy v Uhorsku nebol. Schopnými podnikateľmi boli aj jeho traja synovia a v ďalšom období i celá rodina Ungárovcov, ktorá mnohé desaťročia v Košiciach podnikala a pôsobila aj v rôznych funkciách verejného života.
Synovia Jonáš, Ignác a Samuel v roku 1859 prevzali po otcovi podnik. Aby získali financie na jeho rozšírenie, zriadili pri Hornáde v severnej časti mesta výkrmňu ošípaných a hovädzieho dobytka s 20 zamestnancami. Na južnom predmestí v liehovare začal Leopold Ungár vyrábať likéry a ocot.
V južnej časti mesta postavila akciová spoločnosť okolo roku 1867 Ungárov mlyn. Ten sa stal majetkom ambicióznej Košickej obchodnej banky v roku 1880. Silnejúca konkurencia Budapešti ale spôsobila postupný úpadok a spoločnosť sa snažila zachrániť podnik pod firmou UNION, čo sa nepodarilo. S likvidáciou banky zanikol v roku 1898 aj Košický obchodný mlyn.
Zajtra sa dozvieme, koho meno nesie Urbánkova ulica na Severe.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
