TOMÁŠ TIŠŤAN, tomas.tistankorzar.sk
Na 19. november 2004 si pamätá azda každý Slovák. Neobvyklá súhra prírodných okolností sily víchrice a rozmočenosti pôdy spôsobili vo Vysokých Tatrách katastrofické zmiznutie 30-kilometrového pásu lesa počas niekoľkých desiatok minút. Katastrofálne zničenie štyroch miliónov stromov za niekoľko okamihov bolo pre Tatrancov i obdivovateľov našich veľhôr jeden z najväčších šokov v ich živote.
VYSOKÉ TATRY. Čas sa však nedá zastaviť ani v našich veľhorách. Čo sa v Tatrách tri roky po storočnej kalamite podarilo napraviť a s čím sú stále problémy, na to sme sa pozreli očami troch ľudí z rôznych sfér tamojšieho života.
Zo samosprávy sa s nami so svojimi poznatkami podelil primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Pocity a skúsenosti lesníkov opísal Marián Šturcel. Odvetvie cestovného ruchu v našom trojročnom poohliadnutí sa zastupovala riaditeľka Združenia Vysoké Tatry (ZVT) Bibiána Dzurillová.
Rezervy v estetizácii prostredia
Primátor Mokoš povedal, že každý si urobil svoju robotu najlepšie ako mohol. Veľmi ocenil pomoc, ktorá prišla z domova a zo zahraničia, najmä z Českej republiky. Čo sa týka ťažkostí, šéf radnice je dnes nespokojný s odstraňovaním posledných zvyškov kalamity na súkromných pozemkoch. Podľa neho tým trpí vzhľad mesta. "Rokovať s urbárskymi spoločenstvami je neraz ťažké," povedal Mokoš. Doplnil, že spoločnú reč pri riešení problému mesto zatiaľ nachádza s dopravcami. Železnice Slovenskej republiky by mali každoročne investovať 5 miliónov korún do úpravy plôch 60 metrov od svojich, cestári zase 3 milióny do území vzdialených 15 metrov od komunikácií.
Primátorovi vadí, že mesto stále nemá schválený územný plán, čo brzdí jeho rozvoj. Jeho zdržanie spôsobila z veľkej časti práve kalamita. "Plán by však už mal byť definitívne schválený do júla 2008," povedal Mokoš.
Depresie vystriedal optimizmus
Námestník Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) Marián Šturcel, ktoré sa postarali o spracovanie kalamity, hodnotí obdobie troch rokov po takto: "Prvé chvíle dramatických depresií, aj vďaka poznaniu procesov v prírode, vystriedali chvíle optimizmu pri obnove lesa," povedal Šturcel. Za problematickú stránku pokalamitného obdobia považuje spor štátnych lesníkov a ochranárov o rozsah území, kde muselo byť ponechané kalamitné drevo nespracované. Podľa Šturcela by menší rozsah zabránil ďalšej, tentoraz lykožrútovej kalamite, ktorá Tatry postihla neskôr.
Za zmienku podľa Šturcela stojí rýchlosť, akou sa lesníkom kalamitu podarilo spracovať. Hlavné práce skončili v máji roku 2006. "Prvýkrát na Slovenku bola použitá harvestorová technika vo veľkom rozsahu, ktorá sa osvedčila," doplnil Šturcel.
Konflikt ochranárov a lesníkov
Kalamita zvýraznila rozdielny prístup lesníkov a ochranárov k lesného manažmentu v TANAP-e. Konflikt spočíval v otázke, koľko plochy lesa s popadaným drevom sa malo ponechať na samovývoj. Lesníci chceli menší rozsah. Štátna ochrana prírody naopak tvrdila, že samovývoj je potrebný na to, aby sme my a budúce generácie mohli pozorovať človekom neovplyvnené prírodné procesy. "Príroda z podkôrnika traumu nemá, máme ju len my, lebo je nám ľúto, že les nie je taký, ako sme si ho vysnívali. Podkôrnik tu bol, je a bude. Ani pred tisíc rokmi nepremenil lesy na púšť, neurobí to ani teraz," povedal nedávno vtedajší riaditeľ ŠOP - Správy TANAP-u Tomáš Vančura.
Obavy z budúcnosti
Bibiana Dzurillová zo ZVT sa zamerala na budúcnosť. Hovorí, že príroda sa o seba postará sama, ak jej to človek svojimi zlými nápadmi neprekazí. "Vítam zámery rozširovania zjazdoviek zo Skalnatého Plesa, no na niektoré rozvojové plány sa musím pozerať ako na rizikové." Obáva sa, že plánovaná nadmerná výstavba komplexov prázdninových bytov, ktorá v súčasnosti rozviruje hladinu v meste, môže nielen esteticky zohaviť Vysoké Tatry. "Takéto projekty cestovnému ruchu nepomôžu, lebo v tomto prípade ide len o realitné investície. Tatry potrebujú skutočné investície, ktoré prinášajú prácu," domnieva sa Dzurillová. "Obávam sa, že ak to takto pôjde ďalej, z Tatier sa stane mesto duchov. Bez ľudí, plné prázdnych budov," doplnila. Okoloidúci Radoslav Polorecký pripojil k našej debate tento postreh: "Mali by sme sa inšpirovať severnou stranou Tatier. Keď navštívite mesto Zakopané, je to tam plné ľudí, a ako sa povie, žije to tam. Prečo to u nás nemôže byť podobné."
Pomohli aj európske peniaze
Vďaka projektu rekonštrukcie infraštruktúry v hodnote 120 miliónov korún boli vo Vysokých Tatrách vybudované nové chodníky, cesty, lavičky, kultúrne alebo športové zariadenia. Aj keď projekt priamo s kalamitou nesúvisel a schválený bol tesne pred 19. novembrom 2004, časovou súhrou okolností sa jeho úžitok znásobil. Na obnovu tatranskej samospráve v roku 2006 ešte prispela vláda 40 miliónmi.
* * *
Fakty
Kalamita 2004
Rýchlosť vetra
Priemerná: 90 -115 kilometrov za hodinu
v nárazoch: 140 kilometrov za hodinu
na vrchole hôr: cez 170 kilometrov za hodinu
najvyššia nameraná: 230 kilometrov za hodinu
Kulminácia vetra: 15:30 až 18:00 hodiny
Pováľaný les: plocha 12 tisíc hektárov, 2,5 milióna
metrov kubických dreva, dĺžka postihnutého
pásu 30 kilometrov
* * *
Anketa
Aké pocity prevládajú v mysliach Tatrancov tri roky po?
Ladislav "Želvín" Livora, chatár:
"Stále je tu veľmi, veľmi krásne."
Michal Harabín, čašník:
"Ani po troch rokoch nemôžem zabudnúť na to, ako rýchlo prišla pomoc zo všetkých strán. To zostane navždy v pamäti."
Róbert Kocun, majiteľ kaviarne:
"Práve ja bývam v Tatranských Zruboch, kde zmizlo úplne všetko. Po troch rokoch je ale nálada oveľa veselšia, les rastie. Vďaka tráve nevidno už hrozné pahýle. A ľudí sem prichádza čoraz viac."
Martina Polorecká, majiteľka stánku so suvenírami:
"Príroda sa pomaly spamätáva sama. Je to pekné sledovať. Pokaziť to môže naozaj iba človek chybnými rozhodnutiami."
Rasťo Várady, technik a fotograf:
"Na katastrofu sa nedá pozerať len so smútkom. Zmena obohatila môj život, bez kalamity by som nikdy nevidel a nenafotil toľko nových zákutí, ako teraz."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
